Zneužívanie detí v katolíckej cirkvi: Odhalenia a dôsledky

Správy o sexuálnom zneužívaní detí predstaviteľmi cirkví sú jedným z hlavných dôvodov, prečo z nich v poslednom čase vystupujú státisíce Nemcov. Keďže v Nemecku registrovaní veriaci musia platiť tzv. cirkevnú daň, ich hromadné odchody ohrozujú samotnú existenciu cirkví.

Evanjelickú cirkev v Nemecku (EKD) dobehla temná minulosť. Dlhé roky sa zdalo, že je lepšou inštitúciou ako tá katolícka. Vzbudzovala dojem, že je progresívna, modernejšia a tolerantnejšia, no najmä, že sa vyhýba škandálom. Stačila jedna analýza s 871 stranami a druhá najväčšia cirkev v Nemecku sa otriasla v základoch. Výsledky štúdie ForuM, ktoré pred pár dňami zverejnila Nezávislá komisia na preskúmanie sexuálneho zneužívania detí, vyvolali šok. Evanjelická cirkev sa totiž dosiaľ prezentovala ako bratstvo, kde sa veriaci môžu cítiť bezpečne.

„Evanjelická cirkev si už o sebe nemôže udržiavať predstavu ako o "lepšej“, osvietenejšej a liberálnejšej cirkvi," uviedli vo vyhlásení autori štúdie. Tím odborníkov preskúmal údaje z 20 nezávislých krajinských cirkví a 17 diakonií spadajúcich pod EKD a dospel k zarážajúcim číslam. V štúdii hovorí minimálne o 2 225 obetiach - deťoch a mladistvých - a 1 259 vinníkoch. „To je však len vrchol vrcholu ľadovca,“ zhodnotil na tlačovej konferencii k záverom štúdie Martin Wazlawik, profesor z Univerzity v Hannoveri, ktorý bol vedúcim tímu.

Na základe iných dostupných údajov experti predpokladajú, že od roku 1946 duchovní evanjelickej cirkvi v celom Nemecku (vrátane bývalej NDR) sexuálne zneužili až 9 355 detí a mladistvých. Vysoký počet obetí je o to šokujúcejší, že na rozdiel od katolíckych kňazov nemusia ich kolegovia v evanjelickej cirkvi dodržiavať celibát a môžu si založiť rodinu. Väčšinu vinníkov v sutanách tvorili muži, žien bolo iba 0,4 percenta.

Autori analýzy evanjelickú cirkev nekritizujú len pre odhalené skutky, ale aj pre jej neochotu a ľahostajný prístup. Podľa plánu mu totiž mala sprístupniť osobné spisy - tak, ako to v roku 2018 pre tzv. MHG-štúdiu urobila katolícka cirkev v Nemecku, ktorá dodala vyše 38-tisíc týchto materiálov. Podobne sa zachovala diakonia, v ktorej domovoch a zariadeniach pre deti a mládež často dochádzalo k zneužívaniu. Autorom štúdie nahlásila iba prípady spred roka 1979, takže ich dokopy môže byť oveľa viac.

„Zodpovednosť za chýbajúce či neúplné dáta v štúdii nesie EKD,“ uvádza sa vo vyjadrení výskumného tímu. Obete zase varovali, že si EKD môže štúdiu vykladať po svojom. „Mám obavy, že sa to bude prikrášľovať. Jeho kolegovia pripomínajú, že mnohé obete o tom, čo prežili, mlčali a nikdy to neohlásili. Autori štúdie podrobili kritike i postoj cirkvi k zneužívaniu a spôsob, ako zaobchádzala s obeťami.

Zo zistení vyplýva, že asi iba proti 60 percentám obvinených kňazov viedla cirkev aspoň jedno disciplinárne konanie vo veci sexuálneho zneužívania. V niektorých prípadoch však kňazov aj po disciplinárnom konaní znova vymenovali do predošlej funkcie. Predsedníčka rady EKD Kirsten Fehrsová priznala, že cirkev zlyhala. „Aj ako inštitúcia sme sa previnili voči nespočetnému množstvu ľudí. A tých, ktorých sme takto zranili, môžem iba z celého srdca poprosiť o odpustenie,“ vyhlásila na tlačovej konferencii.

Evanjelická cirkev zverejnila i stanovisko s názvom Preberáme zodpovednosť. „Dotknuté osoby neboli vypočuté, činy neboli objasnené a páchatelia boli chránení,“ píše sa v ňom. Podľa Nezávislej komisie na preskúmanie sexuálneho zneužívania detí by však riešenie malo zahŕňať aj nový prístup k odškodneniu obetí. „Meradlom by mala byť suma 300-tisíc eur, ktorú v júni 2023 obeti sexuálneho násilia katolíckej cirkvi priznal krajský súd v Kolíne,“ zdôvodnila komisia.

Katolícke vzdelávacie úrady na východe Francúzska dnes oznámili, že dostali svedectvo o desiatich obetiach sexuálneho násilia na základnej a strednej škole Saint-Stanislas v Nantes. K incidentom podľa nich došlo v období od 50. do 90. rokov minulého storočia. Medzi obeťami je deväť mužov a jedna žena; v uvedenom čase boli žiakmi základnej školy. Svedectvá obetí a ich rodín opisujú znásilňovanie, ďalšie formy sexuálneho napádania a osahovania, ku ktorým došlo na internáte, a v prípade aspoň jednej obete tiež počas prázdnin organizovaných školským zariadením.

Situácia na Slovensku

Katolícka cirkev na Slovensku od roku 1990 zaznamenala 68 oznámení o sexuálnom zneužívaní. Z toho 39 prípadov sa potvrdilo. Najviac podnetov v súvislosti so zneužívaním cirkev prijala v roku 2019, a to až šestnásť. Dôvod môže byť aj ten, že práve v tomto období začala fungovať Komisia KBS pre ochranu maloletých v Cirkvi.KBS na základe výziev v pápežských dokumentoch zriadila v roku 2018 komisiu s názvom Osobitná komisia KBS na dohľad nad realizáciou procedurálnych postupov pri podozrení zo spáchania deliktov klerikmi.

Správa zároveň upozorňuje, že každý prípad zneužívania je jedinečný a treba ho správne interpretovať. Rovnaké číslo môže zahŕňať najzávažnejšiu formu zneužívania, ako aj prípad, ktorého obsahom je napríklad nevhodná komunikácia v prostredí neplnoletých. Páchatelia boli v rámci cirkvi potrestaní rôznymi formami trestov. Dvaja laici prišli o prácu, päť osôb bolo kánonicky napomenutých, osem páchateľov dostalo trest čiastočného obmedzenia činnosti, desiati úplné obmedzenie činnosti a štrnásti stratili klerický stav.

KBS uvádza, že v rámci potvrdených prípadov zneužívania, ktorých sa dopustilo 39 osôb, figurovalo 44 obetí. Väčšinou bola u jedného páchateľa evidovaná jedna obeť, v troch prípadoch dve obete a v jednom prípade evidujú u páchateľa tri obete. V dvoch prípadoch je počet neidentifikovaný, keďže išlo o nevhodné správanie voči skupine neplnoletých.

Správa priznáva, že určte neboli všetky prípady v cirkvi riešené úplne bezchybne, a to z dôvodu, že v minulosti ešte neboli platné normatívy alebo zlyhal ľudský faktor. „Ak sa tak stalo, vyjadrujeme ľútosť nad tým, že sa tým spôsobilo ďalšie utrpenie a traumatizácia obetí. Katolícka cirkev tiež priznáva, že nie všetky prípady boli nahlásené orgánom činným v trestnom konaní, a to z viacerých dôvodov: k nahláseniu nedošlo hodnoverným spôsobom alebo z výpovede nie je možné získať dostatočné informácie na to, aby bolo možné s aspoň určitou istotou povedať, že niekto spáchal zločin sexuálneho zneužívania.

Ďalším dôvodom je, že obeť o zneužívaní povedala kňazovi v spovedi alebo oznamovateľ, ktorý bol dospelý, si neželal, aby to bolo oznámené niekomu inému. Dôvodom však bolo aj pochybenie cirkevnej autority. „Pre nedostatok vedomosti, odbornosti a skúsenosti alebo zo strachu či lojality autority nesprávne vyhodnotili celú situáciu, došli k mylne negatívnym záverom alebo sa úmyselne rozhodli danú vec neriešiť. V takých prípadoch je potrebné pracovať na informovanosti a edukácii kňazov a osôb prvého kontaktu. Taktiež vyzývame ľudí, že ak vedia o neoznámení trestného činu zo strany cirkevnej autority, aby to oznámili kompetentným úradom,“ uvádza správa.

Biskupi tiež avizujú, že sa chcú obrátiť na príslušné civilné autority, aby vydali usmernenie, ako má cirkev postupovať, ak sa hodnoverným spôsobom dozvie, že došlo k sexuálnemu zneužívaniu klerikom, členom inštitútu zasväteného života alebo spoločnosti apoštolského života a ktorýmkoľvek veriacim zastupujúcim úrad alebo službu v cirkvi, pričom nejde o spovedné tajomstvo a obeť, ktorá je už dospelou osobou, si výslovne neželá, aby spáchaný skutok bol oznámený orgánom činným v trestnom konaní.

Komisia píše v správe, že účelom zverejnenia štatistík nie je odpovedať na zvedavosť alebo vyvolať senzáciu, ale vyjadriť transparentnosť s cieľom čo najviac povzbudiť tých, ktorí uvažujú o nahlásení zneužívania v cirkvi a zatiaľ tak neurobili. Od roku 2018 každý diecézny biskup vypĺňa každoročne dotazník ku každému podnetu, ktorý mu je podaný v súvislosti so zneužívaním v cirkvi.

V Írsku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, v Austrálii aj v Spojených štátoch po rozsiahlych vyšetrovaniach vyšli najavo hrozivé skutočnosti o sexuálnom zneužívaní detí katolíckymi kňazmi a cirkevnými pracovníkmi. Ich nadriadení - biskupi - to roky tajili, páchateľov potichu presúvali na iné miesta. Obete šikanovali, bagatelizovali ich výpovede.

„Aj v cirkvi registrujeme určitý vývoj, zvlášť keď došlo k nástupu médií, tak sa v katolíckej cirkvi nasvietili miesta a zrazu sme zistili, že je tam veľa vecí v neporiadku. A to sú kriminálne činy niektorých kňazov, ktorí zneužívali svoju moc a vplyv a dopustili sa zneužívaní,“ vyhlásil kňaz a profesor kanonického práva Ján Duda.

„Tieto informácie sú tak dôverné, že ich nemôžem tvrdiť. Viem to len z počutia. Cirkev má veľa možností, aby tie prípady nevyšli von. To znamená že, za obeťou príde právnik, ktorý ponúkne obeti odškodnenie. V súčasnej dobe je na Slovensku tá čiastka 10-tisíc eur. Obeť podpíše doživotnú mlčanlivosť - teda nebude žalovať, nepôjde na políciu, do médií,“ uviedol Rozek.

„Tie najzávažnejšie tresty voči klerikom - to je pozbavenie klerického stavu, prípadne zákaz nejakého typy činnosti, zákaz kontaktovania sa s maloletými,“ priblížil košický pomocný biskup Marek Forgáč možné tresty.

„Ako sa kňaz vo farnosti nemá venovať deťom? Keď príde do sakristie, sú tam miništranti alebo miništrantky, pripravuje deti na sväté prijímanie, spovedá deti, vedie omše pre deti. Ako sa my dozvieme, kam toho kňaza preradili? Tá katolícka cirkev na Slovensku, ten dom zo skla, nie je schopná odpovedať ani na otázku, kam tých kňazov preradila,“ vyhlásil Rozek.

„Stará generácia žije v tej svojej, stále si myslí a stále nevie prekonať ten pocit, že ochraňuje cirkev. To je hlúposť. Kto takéto škandály ututlá, tak nerobí dobre,“ upozorňuje Duda.

Komisia pre ochranu maloletých

Konferencia biskupov Slovenska založila v roku 2018 komisiu pre ochranu maloletých. Tvrdila, že jej cieľom je, aby sa všetky prípady zneužívania pravdivo a spravodlivo vyriešili a zároveň, aby sa zabránilo ďalším.

„Komisiu ustanovili preto, aby monitorovala situáciu. Aby bdela nad tým, aby prípady riešili tak, ako sa riešiť majú, aby boli v jednotlivých diecézach v tom dôslední a aby sme robili aj prevenciu,“ hovorí Forgáč.

„Ako radová členka komisie som sa nikdy nedostala k spisom tak, aby som mohla nahliadnuť do nejakých spisov, aby som mohla vedieť detaily, ako sa komunikovalo s obeťami a so svedkami. Také info som nemala,“ skonštatovala Karkošková.

„K detailnejším informáciám mal prístup predseda komisie, teda biskup Forgáč. Ostatní členovia sme boli oboznámení skôr so štatistickými údajmi o nahlásených prípadoch. Nemali sme oprávnenie zasahovať do nejakých konkrétnych postupov,“ doplnila.

„Nikto z komisie, ani jej predseda nemá prístup k spisom jednotlivých prípadov, tie sú diskrétnym materiálom diecéznych tribunálov, za ktoré preberá zodpovednosť každý diecézny biskup. Komisia disponuje informáciami z dvoch zdrojov, prvý je dotazník, ktorý vypĺňajú všetci diecézni biskupi a v ktorom sa nachádzajú základné informácie o podnetoch a ich riešení. Druhým zdrojom sú externé podnety,“ vysvetlila Jančišinová.

Ututlávaniu a zametaniu káuz v katolíckej cirkvi mala zabrániť aj smernica KBS. Hovorí o tom, ako má cirkev v prípadoch sexuálneho zneužívania detí klerikmi postupovať. Platiť začala počas pandémie v roku 2021.

V protiklade s jej cieľom však umožňuje, aby biskupi trestné činy sexuálneho zneužívania detí nehlásili polícii. Bežný človek by za neohlásenie mohol čeliť trestnému stíhaniu.

„Táto smernica v žiadnom prípade nie je v rozpore s civilnou legislatívou a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nadradenosti cirkevného práva. Podľa tejto smernice - ak má cirkevná autorita povinnosť nahlásiť trestný čin, tak si ju splní. Jedine výslovné želanie poškodenej osoby alebo jej právnych zástupcov môže brániť oddialiť splnenie oznamovacej povinnosti,“ tvrdí Jančišinová.

„Súhlas poškodenej osoby v prípadoch, týrania, násilia, sexuálneho zneužívania je mechanizmus, ktorý pomáha páchateľom a iným subjektom, ktoré sú zodpovedné za takéto konanie a umožňuje takéto konanie ututlávať. Toto je presne ten mechanizmus, kde si sama sebe - v rozpore s legislatívou SR - katolícka cirkev povedala, že si vytvára nové pravidlo, ktoré nemá nijaký základ v právnom systéme a je protiprávne,“ hovorí právnička Janka Debrecéniová.

„Zákony sú pre všetkých ľudí a jeden z našich zákonov hovorí, že pokiaľ sa dozviete o sexuálnom zneužívaní dieťaťa je povinnosťou nás všetkých podať trestné oznámenie, či sme veriaci alebo sme neveriaci,“ skonštatovala Kováčová.

Faktom je, že samotný trestný zákon pozná výnimku, kedy zástupca cirkvi nemusí nahlásiť podozrenie zo sexuálneho zneužívania dieťaťa. Tou výnimkou je spovedné tajomstvo. Do našich zákonov sa dostalo po podpísaní tzv. Vatikánskej zmluvy v roku 2000. Existuje aj v iných krajinách.

„Spovedné tajomstvo je jediné tajomstvo na rozdiel od lekárskeho či právnického, ktoré je neporušiteľné. Je to ochrana pre ľudí, ktorí prežívajú ťažké obdobie a potrebujú sa niekomu zveriť. Austrálska komisia v týchto veciach chcela od Vatikánu prelomiteľnosť tajomstva, ale nepodarilo sa,“ priblížil Rozek.

„Pýtam sa, ak uplatňujeme výnimku z povinnosti oznámiť trestný čin na základe spovedného tajomstva, tak koho tým primárne chránime? Chránime tým niekoho, kto to pácha, je zodpovedný alebo spoluzodpovedný za to páchanie, pretože vytvára klímu, v ktorej je to možné, alebo tým chránime deti?“ Pýta sa Debrecéniová.

Bez ohľadu na to, či sa prípad sexuálneho zneužívania dieťaťa kňazom dostane pred civilný súd, katolícka cirkev vedie vlastné vyšetrovanie. Páchateľom ukladá vlastné tresty. Dokumenty z vyšetrovania sú však utajené, cirkev ich má uložené v trezoroch. Informácie z nich sa k polícii nemusia vôbec dostať.

„Cirkevný proces má svoje striktné normy a prebiehajú nezávisle od civilného procesu. Všetky prípady zasielajú na Dikastérium pre náuku viery vo Vatikáne. V závislosti od spáchaného deliktu sa v závere procesu udelí trest od kanonického napomenutia až po zákaz činnosti či zbavenia klerického stavu,“ opisuje Jančišinová.

Prípady vo svete

V Írsku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, v Austrálii aj v Spojených štátoch po rozsiahlych vyšetrovaniach vyšli najavo hrozivé skutočnosti o sexuálnom zneužívaní detí katolíckymi kňazmi a cirkevnými pracovníkmi. Ich nadriadení - biskupi - to roky tajili, páchateľov potichu presúvali na iné miesta. Obete šikanovali, bagatelizovali ich výpovede.

Vo Francúzsku zaznamenali v rokoch 1950 - 2020 približne 216-tisíc prípadov pohlavného zneužívania maloletých predstaviteľmi katolíckej cirkvi. Ak sa k obetiam zneužívania za sedem desaťročí započítajú aj obete činov, ktorých sa dopustili laickí členovia cirkvi, ako sú učitelia v katolíckych školách, ich počet sa zvýši na 330-tisíc.

"Katolícka cirkev prejavovala až do roku 2000 hlbokú a dokonca krutú ľahostajnosť voči obetiam," uviedol predseda komisie Jean-Marc Sauvé na tlačovej konferencii.

Sauvé vyzval cirkev, aby obete týchto činov finančne odškodnila, aj keď väčšinu prípadov súvisiacich s údajnými zločinmi už nie je možné stíhať. V správe komisie, ktorá má takmer 2500 strán, sa uvádza, že "veľkú väčšinu“ obetí tvorili chlapci zo širokej škály sociálnych pomerov. "Katolícka cirkev je po rodine a okruhu priateľov prostredím, v ktorom je najviac rozšírené sexuálne násilie," uvádza sa v správe.

Španielska katolícka cirkev v nedeľu potvrdila, že dostala výsledky auditu o sexuálnom zneužívaní detí členmi duchovenstva. Závery prvého oficiálneho vyšetrovania španielskeho ombudsmana boli zverejnené 27. októbra, pričom jeho expertný panel odhadol, že od roku 1940 duchovní zneužili viac ako 200.000 maloletých. Po pripočítaní laikov odhad vzrástol na viac ako 400.000.

Americkí katolícki biskupi sa v piatok oficiálne ospravedlnili za to, že prispeli k „histórii traumy“, ktorú zažili pôvodní obyvatelia Ameriky v cirkevných indiánskych internátnych školách. „Cirkev si uvedomuje, že sa podieľala na traumách, ktoré zažili domorodé deti,“ uviedla vo vyhlásení Katolícka biskupská konferencia USA (USCCB), ktorá formuje cirkevnú politiku v Spojených štátoch.

tags: #katolicka #cirkev #a #zneuzvianie #deti