Na začiatku nového liturgického roka sa modlíme slovami tropara z 1. septembra: „Pán všetkého stvorenia, zo svojej moci si ustanovil obdobia i roky. Vo svojej dobrote žehnaj i tento rok. Udeľ pokoj našej vlasti i nášmu mestu (našej obci)."
Schéma cirkevného roka
Vianočné obdobie
Vianočná oktáva
Slávenie Vianoc v liturgii trvá osem dní. Ide o takzvanú vianočnú oktávu, ktorá má už stáročnú tradíciu. Oktáva (latinsky octavus - ôsmy) je čas v liturgii, ktorý zahŕňa významný sviatok a sedem dní po ňom. Má storočnú tradíciu.
V minulosti bolo v Katolíckej cirkvi až 18 slávností a sviatkov, ktoré mali svoju oktávu (napr. Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, Božského Srdca Ježišovho či Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie ). Najstaršou bola oktáva Zmŕtvychvstania v 3. storočí, počas ktorej sa konali bohoslužby a katechézy pre novopokrstených dospelých. Prastarým sviatkom je slávnosť Zjavenia Pána.
Po Veľkej noci ide o druhé najvýznamnejšie a najstaršie liturgické slávenie. Už na začiatku 3. storočia sa o ňom zmieňuje cirkevný spisovateľ Klement, ktorý pôsobil v Alexandrii v Egypte. V západnej Cirkvi sa výrazne ako samostatný sviatok tento presadil v 4. storočí a výlučne sa slávil ako deň Zjavenia Pána mudrcom od východu, deň Ježišovho krstu a prvého zázraku Ježiša Krista na svadbe v Káne Galilejskej.V rámci jej slávenia ma táto oktáva nasledovné usporiadanie:- Druhý deň vianočnej oktávy, 26. december, je zasvätený svätému Štefanovi, diakonovi a prvému mučeníkovi. Liturgický kult svätého Štefana je známy od 4. storočia. V karolínskom štáte a neskôr v iných západných a severných krajinách sa svätý Štefan stal patrónom koní, preto sa 26. decembra požehnával ovos. V niektorých farnostiach sa tento zvyk dodnes dodržiava.
- Tretí deň oktávy, 27. december, je zasvätený svätému Jánovi apoštolovi. Jeho liturgický kult existuje od 4. storočia. V deň svätého Jána sa požehnáva víno a dáva sa veriacim piť: Bibe amorem s. Joannis. Ide o veľmi starú tradíciu Cirkvi, ktorá siaha až do stredoveku. Súvisí s legendou, podľa ktorej mal svätý Ján požehnať pohár s otráveným vínom.
Verzie tohto rozprávania sa rôznia. Jedna z nich hovorí, že kalich s otráveným vínom dal apoštolovi cisár Domicián, ktorý ho povolal do Ríma, aby ho tam usmrtil. Dnes má táto tradícia iný význam. Hlavným posolstvom evanjelia podľa svätého Jána je láska. Preto sa pri podávaní tohto vína hovorí „pite lásku svätého Jána“. Pretože víno - ak sa vrátime k jeho biblickým koreňom - znamená šťastie, radosť, ale aj utrpenie a lásku. Červená, a to bola jeho najčastejšia farba, je farbou lásky.
- Štvrtý deň oktávy, 28. december, je sviatkom Svätych neviniatok, ktorý bol do liturgie zavedený v piatom storočí. Mladí muži sú deti z Betlehema a okolia, ktoré nevinne museli položiť svoj život za Krista.
Nasledujúce dni, a to 29., 30. a 31. december, sú podľa zákonov oktávy ďalším pokračovaním slávenia Vianoc. V tomto období sa konajú dve spomienky - svätého Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka (29. decembra) a svätého Silvestra I., pápeža (31. decembra). Na druhej strane sviatok Svätej rodiny, ktorý Katolícka cirkev slávi každoročne v prvú nedeľu po Vianociach (ak takej niet, vtedy sa slávi 30. decembra) v tohtoročnej oktáve Vianoc pripadá na 29.
Kult Svätej rodiny sa rozšíril v 17. storočí ako spontánna reakcia na demoralizujúce dôsledky tridsaťročnej vojny (1618 - 1648), ktorá postihla najmä rodiny. Kult Svätej rodiny vtedy upriamil pozornosť na vzor rodinného života. Sviatok sa začal systematicky sláviť v rôznych krajinách od 18. storočia a schválil ho pápež Lev XIII. Na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XV. Do liturgie bola natrvalo zavedená za pontifikátu pápeža Leva XIII., ktorý na žiadosť kardinála Bausa, florentského arcibiskupa, vydal 20. novembra 1890 dekrét, ktorým schválil „úctu vzdávanú Svätej rodine“.
Liturgické texty na sviatok Svätej rodiny zostavil pápež Lev XIII. Jeho dielo obsahuje aj krásne cirkevné hymny určené na tento deň. Čítania sú vybrané tak, aby zdôrazňovali biblické výjavy, v ktorých vystupuje rodina. Posledný deň vianočnej oktávy pripadá na 1. januára - slávnosť Panny Márie Bohorodičky.
Slávnosť zoslania Ducha Svätého sa slávila s oktávou od 6. storočia, keď sa vytrácal zmysel slávnosti ako vyvrcholenia Veľkonočného obdobia, čiže päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní, a brala sa ako osobitná slávnosť. Počas liturgickej obnovy uvedenej do praxe sv. Pavlom VI. po Druhom vatikánskom koncile došlo k zrušeniu tejto starobylej oktávy, aby bolo veľkonočných dní naozaj päťdesiat.
Pôstne obdobia
V cirkevnom roku Gréckokatolíckej cirkvi sa nachádzajú aj obdobia pôstu, ktoré majú veriacich pripraviť na veľké sviatky.
Filipovka
Dňa 15. 11. sa začína pre gréckokatolíkov pôst pred sviatkami Narodenia Pána, pred Vianocami, ktorý sa nazýva Filipovka. Názov “Filipovka” sa nazýva preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa, ktorý pripadá kalendárne na 14. novembra. Cieľom Filipovky, tohto štyridsaťdňového pôstu, je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a sviatkov Bohozjavenia Pána (Troch kráľov). V tejto súvislosti gréckokatolícka cirkev si naďalej zachovala toto takmer šesťtýždňové (15. 11. - 24. 12.) prípravné duchovno-pôstné obdobie pred Vianocami.
Ikona Narodenia Pána
Pristupujme častejšie v tomto období k sviatosti pokánia - sv. spovedi.
Veľký pôst
Už niekoľko týždňov pred samotným začiatkom Veľkého pôstu Cirkev oznamuje jeho príchod a pozýva nás do obdobia predpôstnej prípravy. Cieľom predpôstneho obdobia je obnoviť vzťah človeka k Bohu a takto mať čo najväčší duchovný osoh z pôstu. Príkladmi zo Sv. písma, ktoré Cirkev po tieto dni veriacim predkladá, sa má veriaci človek povzbudiť na pravú modlitbu, kajúcnosť a hlbokú ľútosť nad hriechmi. Taktiež nadobudnúť správny postoj k Bohu, v ktorom má vidieť milosrdného Otca, ale aj spravodlivého sudcu.
V byzantskej tradícii obdobie desiatich týždňov, ktoré predchádzajú Paschu, nazývame Triodion - názov označuje tri biblické ódy, ktoré sa spievajú na utierni - a obsahuje predpôstne a pôstne obdobie. Skutočný a vlastný Veľký pôst má štyridsať dní - od pondelka prvého týždňa až do piatku pred Kvetnou nedeľou (Nedeľou paliem) - a rozvíja týždne od pondelka do nedele, ponúkajúc týždennú cestu v ústrety nedeli, tak ako sám Veľký pôst je cestou k Pasche.
V štyroch nedeliach predpôstného obdobia nachádzame veľké témy, ktoré poznačia priebeh Veľkej štyridsiatnice: pokora (Nedeľa mýtnika a farizeja); návrat k milosrdnému Bohu (Nedeľa márnotratného syna); posledný súd (Mäsopôstná nedeľa - o Kristovom súde), odpustenie (Syropôstna nedeľa - o vyhnaní prarodičov z raja).
Veľký pôst trvá štyridsať dní, má päť nedieľ. V každej z nich vidíme dvojaký aspekt: na jednej strane biblické čítania, ktoré pripravujú na krst, na druhej strane historické a hagiografické aspekty.
Liturgia vopred posvätených darov
Charakteristickou bohoslužbou pôstneho obdobia je Liturgia vopred posvätených darov. Ako už naznačuje samotné pomenovanie liturgie, tá sa odlišuje od liturgie svätého Jána Zlatoústeho a liturgie svätého Bazila Veľkého tým, že sa na nej podávajú sväté dary premenené predtým. Preto na tejto liturgii nie je proskomídia a ani samotné premenenie.
Vznik tejto bohoslužby v rámci Veľkého pôstu určil podľa slov Teodora Studitu, jej veľmi trúchlivý a smútočný charakter. Prvou časťou tejto bohoslužby je večiereň, až po tzv. Veľký prokimen, ktorý je typickým prvkom tejto liturgie. Potom bohoslužba pokračuje vlastnou časťou s predpísanými modlitbami, poklonami Eucharistii, prenesením vopred posvätených darov, obradom rozdávania svätého prijímania a záverečnými modlitbami.
Významné sviatky
Nanebovzatie preblahoslavenej Panny Márie
Vo štvrtok 15. augusta slávi Katolícka cirkev prikázaný sviatok Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie. Podľa tradície z poapoštolského obdobia Panna Mária nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Jej hrob našli prázdny.
Už prví kresťania vyznávali vieru v Máriino nanebovzatie. Nikdy sa nehovorilo o relikviách, pozostatkoch jej tela. V Jeruzaleme na vrchu Sion je Chrám usnutia Panny Márie. Podľa tradície na tomto mieste bol dom, v ktorom žila aj dokončila svoj pozemský život Panna Mária. Pochovaná bola v údolí Cedron a nad jej hrobom stojí Bazilika Nanebovzatia. Hrob je prázdny, otvorený, lebo Mária bola vzatá do neba.
Pápež Pius XII. vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Urobil tak 1. novembra 1950 konštitúciou Munificentissimus Deus.
Počatie Presvätej Bohorodičky svätou Annou
O počatí Presvätej Bohorodičky svätou Annou evanjeliá nič nehovoria. Udalosť počatia opisuje apokryfné Jakubovo protoevanjelium: „V mestečku Nazaret žili zbožní, chudobní manželia Joachim a Anna, ktorí pochádzali z Dávidovho rodu. Boli starí a nemali deti. To sa v tej dobe chápalo ako Boží trest za hriechy. Manželia sa preto vrúcne modlili k Bohu, aby im požehnal dieťa. Sľúbili, že ho dajú na výchovu do chrámu. Ich prosby boli vyslyšané.
Na rozdiel od Krista, však bola Panna Mária prirodzene počatá manželským splynutím Joachima a Anny. Boh požehnal ich manželskú lásku a naplnil ju darom, t.j. nepoškvrnenou dcérou, ktorej sa nedotkol tzv. dedičný hriech. Prvé zmienky o tomto sviatku pochádzajú z 5. storočia, v typikone sv. Sávu, avšak jeho rozvoj a rozšírenie sa datuje až v 8. storočí.
Veľký pôst - obdobie pokánia
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne.
V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.
Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je príjemné. Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia.
V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu.
- Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života.
- Kán.1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.
Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína.
- Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).
- Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť.
Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.
Sviatok všetkých svätých
Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň spomienky na zosnulých. V katolíckej cirkvi je množstvo mužov a žien, ktorí boli riadne vyhlásení za svätých. Ako "všetkých svätých” označujeme ľudí prežívajúcich večnú radosť s Bohom v nebi. Okrem neba a pekla je tu ešte očistec, tam čakajú na vstup do Božieho kráľovstva ľudia, ktorí nezomreli s odmietnutím Boha, ale potrebujú sa ešte očistiť od dôsledkov zlých skutkov, ktorých sa v živote dopustili. To sú tzv. duše v očistci.
Cirkev veriacich povzbudzuje k modlitbe za zosnulých práve preto, že pre všetky duše v očistci na začiatku novembra možno získať tzv. odpustky. Veriaci sa prichádzajú modliť na hroby, lebo je to jedna z možných podmienok pre získanie odpustkov, okrem spovede, modlitby a svätého prijímania. Sviečky na hroboch sú potom symbolickým vyjadrením ich modlitby a duchovného daru. Tiež pripomínajú život, ktorý vydáva svetlo a teplo, avšak zároveň sa pomíňa.
V minulosti sa tento sviatok slávil 13. mája. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra zasvätil kaplnku Všetkým svätým.
Pravoslávna cirkev 1. novembra nemá vo svojom kalendári zaznačený žiadny cirkevný sviatok. Sviatok všetkých svätých pravoslávna cirkev slávi v lete, vždy v nedeľu po Päťdesiatnici, teda Zostúpení Svätého Ducha na apoštolov. Je to z dôvodu, že svätí sú plodmi Svätého Ducha. On zostúpil na apoštolov a potom skrze sv. apoštolov na všetkých svätých. V prvých dňoch novembra pravoslávna cirkev neslávi ani žiadnu osobitnú liturgickú pamiatku za zosnulých. Tých si uctieva počas piatich zádušných sobôt. Sú to takzvaná mäsopustná sobota týždeň pred Veľký pôstom, 2., 3. a 4. sobota Veľkého pôstu a sobota pred sviatkom Zostúpenia Svätého Ducha na apoštolov. To sú osobitné dni spomínania zosnulých v pravoslávnej cirkvi. Mnohí pravoslávni kňazi však prichádzajú na cintoríny aj 1. novembra, aby sa modlili za svojich zosnulých.