„Verím … svätú cirkev všeobecnú.“ Tieto slová vyjadrujú viera tristo miliónov katolíkov. Ale ak Ježiš opustil zem, teda Ježiša už na zemi niet; ak opustil svet, teda nie je viac s nami ľuďmi; predsa Ježiš je náš, Ježiš prináleží ľuďom: chudobným, trpiacim, neumelým, celému svetu. Pozemská bieda, duševná slabosť, krehkosť ľudského srdca, utrpenia života, hrôzy smrti - to všetko žiada si Ježiša, prosí si Ježiša, požaduje Ho od Nebies. Ľudské pokolenie sa nemôže uspokojiť s učením a krížom Ježišovým: ono potrebuje viac, ono potrebuje samého Ježiša. Spojenie Ježiša s nami si žiada ľudská duša.
Kde je ten Ježiš, ktorý vyučujúc a dobré konajúc pochodil Galileu, Judeu, Samariu; kŕmil lačných, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych. Ktorý nikdy nikoho neurazil, ktorý pozdvihol chudobných, tešil plačúcich. Konečne zomrel na kríži, aby nás vykúpil a spasil. Na túto otázku odpovedajú dejiny devätnásť storočí, viera tristo miliónov katolíkov: „Verím… svätú cirkev všeobecnú.“
Ježiš prišiel a učil, konal zázraky, oboznámil nás s poznaním cnostného zbožného života. Potom pozdvihol sa na kríž, zomrel, vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia. Ó, sladký Ježišu! vzdychajúc a plačúc hľadáme Teba vo svete, na zemi, medzi ľuďmi. Kdeže si, Ježišu Kriste, Spasiteľ sveta? Ó, povedz mi, drahý môj Spasiteľ, keď si opustil zem, kdeže Ťa mám hľadať.
Ježiš chcel, aby ľudia - Cirkev, pokračovali v Jeho diele, v tom čo učil a čo hlásal. Nechcel aby jeho učenie zaniklo, aby sa naň zabudlo. Preto si povolal spolupracovníkov 12 apoštolov, ktorí tvorili prvý „zárodok“ Cirkvi. Čo je Cirkev? Cirkev je spoločenstvo pokrstených ľudí, ktoré založil Boží Syn Ježiš Kristus, čiže je to Božsko - ľudská ustanovizeň! A založil ju preto, aby viedla ľudí k spáse! Aj preto sa Ježiš Kristus stal človekom. Ježiš povedal apoštolom a Petrovi zvlášť: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev... “ (Mt 16, 18)
Spočiatku, keď Ježiš založil svoju Cirkev, Jeho veriacich bolo sotva viac ako päťsto. Títo sa zozbierali najmä zo opovrhovaných rybárov, mýtnikov, nádenníkov. I táto troška ľudu odstúpila od Ježiša, keď bol pribitý na kríž. Ba i predstavení Jeho Cirkvi, sami apoštoli pochybovali, či sa podarí utvoriť túto Cirkev, keďže jej zakladateľ tak potupnou smrťou kríža dokonal. Len keď vstal z mŕtvych, vtedy začala svitať nádej v srdci apoštolov. Po svojom vzkriesení Ježiš zhromaždil apoštolov a prísne im prikázal, aby išli do celého sveta hlásať Jeho učenie. Kto uverí, toho nech pokrstia. Títo pokrstení ľudia budú tvoriť Jeho Cirkev. Hlavou Cirkvi bude Peter, po smrti sv. Petra jeho nástupcovia. Každý z ostatných apoštolov bude správcom Cirkvi tam, kde sa usadí a po jeho smrti jeho nástupca bude ho nasledovať v správe Cirkvi.
Čo to robíš, Ježišu môj? Čo to zamýšľaš, božský Majstre môj? Vyučovanie sveta na neučených ľudí zveríš? Nuž či niet na zemi nadaných učencov, slávnych veľkých duchov, žeby si týchto múdrosť použil na rozširovanie svojho Evanjelia? Prečo si si nezvolil svojich robotníkov z takýchto múdrych ľudí? Prečo? Preto, lebo Boh nie je odkázaný na ľudský rozum, na ľudskú silu: On chce pôsobiť, aby vylúčením ľudského rozumu, ľudskej sily tým jasnejšie javilo sa Jeho vlastné božské účinkovanie.
Pozrite: z dvanástich apoštolov pozostáva celý začiatok: Sú to chudobní, neučení, prostí ľudia, ktorí rozumejú len tomu ako loviť ryby, nič iné nevedia. Týmto dvanástim mužom zveril Ježiš rozširovanie svojej náboženskej spoločnosti, Cirkvi svätej. Týmto neučeným, nevhodným mužom hovorí: Kdekoľvek pôjdete, všade vás postihne potupa, posmech, opovrhnutie, hnev a prenasledovanie. Budú vás bičovať, uväznia a zavraždia vás. Napriek tomu len choďte a učte. choďte dňom, choďte nocou, choďte dnes, choďte zajtra, choďte vždy, choďte po 10, 50, 100, 1000 rokoch. Choďte až po kraj zeme, kdekoľvek siaha zem, kdekoľvek bývajú ľudia. Ani vrch, ani púšť, ani more, ani zima, ani horúčosť nech vás nezdržuje. choďte všade, choďte do celého sveta.
Poznanie spasenia, Kristovu vieru mali zaštepiť do duše tak múdremu, ako neumelému, tak starému, ako mladému. Bohatým mali hlásať, že blahoslavení sú chudobní a núdzni; blahoslavení sú plačúci a trpiaci. Cisárom a vladárom mali hlásať, že kto je predstavený, nech sa za takého pokladá, akoby bol poddaným, ktorý je prvý, nech tak koná, akoby bol posledným. Nech hlásajú, že ukrižovaný Ježiš na tretí deň vstal z mŕtvych, vstúpil na Nebesia, sedí na pravici Boha Otca Všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Nad týmto učením sa svet sprvu smial, potom sa hneval. Napokon sa divo nazlostil: vraždil, plienil. Keď do kolien nabrodil sa v krvi apoštolov, veriacich, mučeníkov, potom zložil zbraň, padol Ježišovi k nohám a obrátil sa. V práci apoštolov pokračujú misionári, ktorí v pote tvárí, vylievaním svojej krvi rozširujú Kristovu Cirkev. Náš počet rozmnožil sa na tristo miliónov. Bez prestania, bez odpočinku jednostaj šíri sa Cirkev svätá, kým nesplní sa Kristovo proroctvo: „Bude jeden ovčinec a jeden pastier.“
Katolícka Cirkev je svetová Cirkev, lebo sa rozprestiera po celom svete a uzatvára v sebe všelijaké národy sveta. Ó, preslávna Cirkev svätá! Kto teba počúva, Krista počúva, kto teba nasleduje, Krista nasleduje. Lebo nemožno veriť v Ježiša Krista, ak neveríme v Jeho Cirkev, keďže niet iného Spasiteľa, len toho, ku ktorému Cirkev vedie duše.
Evanjelium ku kvásku pripodobňuje Kristovu Cirkev, lebo tak ako z trochy kvásku vykysne mnoho múky, podobne učenie Cirkvi premení, napraví, posvätí našu dušu, naše srdce. Ten kríž, tá kopija, ten prebodnutý bok, tá krvou zaliata božská hlava Kristova svedčí o Jeho nekonečnej láske. Táto nekonečná božská láska žije teraz v Cirkvi Ježiša Krista a odtiaľ sa rozlieva do každého jedného člena Cirkvi a taký zázrak ukazuje svetu, aký predtým nikdy nevidel.
Pozriže na tú milosrdnú sestričku, mníšku: zrieka sa rozmarínového venca, ktorý by ju ako mladuchu bol zdobil, ona zvädne v nemocnici pri lôžku chorého, ktorý nemá opatrovníka. Tam stráži nad kolískou nemluvniatka, ktoré v hriechu doniesla matka na svet. Trápi sa s dietkami iných matiek, znáša všetky muky utrápených. Že ju napriek tomuto sebaobetovaniu vysmejú, napriek jej hrdinským cnostiam zavrhujú, ona od tejto služby lásky neodstupuje, ba všetky zaznávania trpezlivo znáša, odovzdane do Božej vôli zomiera v skrytosti. A ja sa pýtam: Odkiaľ pochádza táto nadľudská láska? A i odpovedám: Z božského Srdca Ježišovho, ktoré v Cirkvi bije.
Alebo pozriže na toho misionára. Opustí svojich rodičov, svoju vlasť. Do zahynutia vedie cesta, ktorú on nastúpil. Kdekoľvek ide, tam len útrapy a potupy, krv a smrť čakajú na neho. Ale oduševňuje, ženie, rozpaľuje ho Kristova láska: chce z pohanov ctiteľov Ježiša Krista zhromažďovať do Cirkvi svätej. Odkiaľ pochádza táto hrdinská horlivosť a nezlomná snaha svätá? Z božského Srdca Ježišovho, ktoré v Cirkvi bije.
Touto láskou nech horí i tvoje srdce, katolícky ľud; oplývaj radosťou, plápolaj vďačnosťou k Pánu Bohu, lebo slušné a spravodlivé je, aby sme vďaky vzdávali Bohu za tú nekonečnú milosť, ktorú nám svojou Cirkvou daroval, lebo Cirkev je pokračovaním života, učenia a spásonosného pôsobenia Syna Božieho, Ježiša Krista. Účelom tejto cirkvi je, aby hlásaním slova Božieho ľudí pravej viere učila a veriacich siedmimi sviatosťami zásluh Ježiša Krista účastnými činila a to každého, ktorý sa zrodí na tento svet.
Pokúste sa, žite podľa toho, čo katolícka Cirkev hlása: všetci sa stanete svätými. Katolícka Cirkev je učiteľkou božskej pravdy a vychovávateľkou životnej svätosti. Buď pozdravená nevesta Kristova, bohonositeľka Cirkev svätá! Veríme v teba, milujeme ťa, ako milujeme Pána Ježiša, Jemu nech je poklona a sláva na veky. Amen.
Hierarchia v Cirkvi
Do Cirkvi patrí Hierarchia v Cirkvi = biskupi, kňazi a diakoni, ďalej LAIK = ostatní ľudia.
Pápež
Ježiš keď ešte žil na tejto zemi, vybral spomedzi svojich dvanástich apoštolov jedného, ktorého ustanovil za svojho zástupcu na zemi. A tým apoštolom bol sv. Peter: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 18 - 19) - touto vetou Ježiš vybral Petra za svojho zástupcu na zemi, určil ho za prvého pápeža a dal mu moc spravovať a viesť Cirkev. V súčasnosti je takýto viditeľný zástupca Ježiša Krista na zemi pápež - František. On je v poradí už 265. pápež. Pápež je viditeľným princípom a základom jednoty Cirkvi na zemi. Preto spravuje a vedie Cirkev na celej zemi. Nachádza sa v Ríme, pretože tam prvý pápež, sv. Peter žil a zomrel. Pápež je biskup, ktorého biskupi - kardináli zvolil spomedzi seba za pápeža.
Biskup
Biskupi sú nástupcovia apoštolov. Pretože apoštoli si vyberali, určovali ďalších svojich spolupracovníkov, čo boli vlastne biskupi. Takýmto postupným určovaním ďalších a ďalších nástupcov apoštolov, sme prišli až po súčasných biskupov. Túto postupnosť voláme APOŠTOLSKÁ TRADÍCIA, čiže každý súčasný biskup má svoje „korene, svoj pôvod“ u niektorého z dvanástich apoštolov a vlastne u samotného Ježiša Krista. TÚTO APOŠTOLSKÚ TRADÍCIU MÁ IBA KATOLÍCKA A PRAVOSLÁVNA CIRKEV!!! Je to dôležitá vlastnosť Cirkvi a znej vyplýva aj tá skutočnosť, že iba biskup môže vysvätiť (určiť) nového biskupa, kňaza a diakona! Spolu s pápežom spravujú Cirkev aj biskupi. Čiže biskupi sú takými spolupracovníkmi pápeža. Biskup spravuje určitú časť (územie) v Cirkvi, ktoré nazývame diecéza. Na celom svete je veľa diecéz a niektoré z nich majú aj dvoch, alebo troch biskupov. Pričom jeden je hlavný = diecézny biskup a ďalší sú jeho pomocníci = pomocný biskup.
Kňaz
Kňaz je pomocník biskupa. Spravuje niektorú časť z diecézy, ktorú voláme farnosť. Aj vo farnosti môže byť viacero kňazov - dvaja, traja. Ako v Trstenej, či v Tvrdošíne. No i tu je jeden hlavný - farár, alebo správca farnosti a pomocný - kaplán. V každom meste, dedine je jedna farnosť.
Diakon
Diakoni pomáhajú kňazom vo farnostiach, alebo aj biskupom. Väčšinou je to iba na určitý čas, lebo potom sú vysvätení za kňazov. Na sv. omši môžeme týchto diakonov rozoznať podľa toho, že majú štólu (Farebný, široký pás, ktorý má kňaz zavesený na krku.) krížom cez hruď! Diakon nemôže slúžiť sv.
Laik
Laici sú tí, ktorí nepatria do hierarchie Cirkvi. Nie sú ani biskupi, ani kňazi ani diakoni. Teda všetci ostatní. Častokrát si laici myslia, že Cirkev to sú iba biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky. Ale to je omyl. Cirkev to sme my všetci. Každý pokrstený človek patrí do Cirkvi, je Cirkev!!!
Rehoľníčky, rehoľníci
Sú to ľudia, ktorí sa úplne zasvätili Bohu. Verejne prijali, zložili 3 sľuby: sľub chudoby = súkromne nemôžu vlastniť žiadny majetok, sľub poslušnosti = musia poslúchať rozhodnutie svojich predstavených (nadriadených) a sľub čistoty = nemôžu sa oženiť, vydať. Väčšinou žijú spolu v jednom dome (v kláštore) a zapájajú sa do rôznych prác - učiteľky, zdravotné sestry, starajú sa o postihnutých, atď.
Cirkev je svätá: Cirkev je preto svätá, lebo jej pôvodcom je svätý Boh a Duch Svätý ju neustále posväcuje.
Cirkev je katolícka: Slovo katolícky znamená všeobecný (z gréčtiny: katolikos = všeobecný). Cirkev je preto katolícka (všeobecná), lebo je poslaná k všetkým ľuďom bez výnimky. Do celého sveta.
Apoštolská: Cirkev je preto apoštolská, lebo je postavená na základe apoštolov - na tých dvanástich, ale aj na tých „súčasných“, biskupoch.
Ktorá je tá pravá Cirkev, ktorú založil Ježiš Kristus?: Všetko to, o čom sme čítali vyššie sa vzťahuje na Katolícku cirkev, do ktorej patríš aj ty. No okrem Katolíckej cirkvi sú tu ešte aj iné cirkvi - evanjelická, apoštolská, anglikánska, pravoslávna, baptistická, adventistická, atď. Ale tá pravá, Kristova cirkev môže byť len jedna. A preto hovoríme, že tá pravá, Kristova cirkev v súčasnosti pretrváva (nehovoríme, Kristova cirkev = Katolícka cirkev) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca - pápež a biskupi s ním.
Jedine Katolícka cirkev má plnosť prostriedkov k spáse! Aj tie iné cirkvi majú tiež prostriedky k spáse, ale ich nemajú toľko ako Katolícka cirkev. Napr. Prvých 1000 rokov od vzniku Cirkvi bola iba jedna, no potom prišli dve veľké rozdelenia (r. 1054 a r. 1517) a neskôr ešte ďalšie. No v súčasnosti sa práve Katolícka cirkev podobá na tú, ktorá bola od začiatku tých 1000 rokov. S tými ďalšími cirkvami sa máme snažiť zbližovať a hľadať to čo nás spája, nie to čo nás rozdeľuje. Napr. Spoločenstvo svätých: Tento výraz znamená, že my veríme vo svätých, ktorí sú už v nebi a modlíme sa k nim, prosíme ich, aby sa za nás u Boha prihovárali, aby nám Boh pomáhal.
Tí, ktorí sú v očistci, tých voláme Cirkev trpiaca - lebo sa očisťujú od všedných hriechov, alebo od trestov za ne, teda trpia, že nemôžu už byť v nebi. My dávame slúžiť sv. omše a máme sa modliť za tieto duše (za duše v očistci) aby ich Boh čím skôr priviedol k sebe do neba. A aby nám oni potom svojim orodovaním u Boha pomáhali, keď to budeme my potrebovať.
Úloha Ducha Svätého v Cirkvi: Prvé zoslanie Ducha Svätého na Turíce považujeme za viditeľný začiatok Cirkvi, lebo apoštoli po tejto udalosti začali verejne hovoriť o Ježišovi Kristovi. Duch Svätý sa o Cirkev aj v dnešnej dobe stará, obdarováva ju darmi a charizmami.
Sviatosti Katolíckej Cirkvi
Sviatosti sú viditeľné znaky, ktoré ustanovil Ježiš Kristus a ktoré naznačujú i sprítomňujú neviditeľnú milosť. Sviatosti Cirkev živia posväcujú človeka a budujú cirkevné spoločenstvo. Sviatostí je sedem: 1. krst 2. birmovanie 3. Sviatosť Oltárna 4. sviatosť pokánia 5. pomazanie nemocných 6. kňazstvo 7. manželstvo.
Krst: Krst oslobodzuje od všetkých hriechov, robí nás Božími deťmi a členmi Cirkvi.
Birmovanie: Birmovanie je sviatosť, v ktorej dostávame Ducha Svätého, aby sme boli silní a dokonalí kresťania a apoštoli v Cirkvi. Riadnym vysluhovateľom je biskup, v istých prípadoch aj kňaz. Biskup birmuje tak, že vkladá ruky na birmovanca, pomaže ho krizmou v tvare kríža a hovorí: M., prijmi znak daru Ducha Svätého. Birmovaný môže byť každý pokrstený, kto sa svedomito pripravil a odhodlal sa na kresťanský život. Povinnosti birmovných rodičov sú pomáhať birmovancovi slovom a dobrým príkladom v kresťanskom živote.
Eucharistia: Pán Ježiš je prítomný v Eucharistii pod spôsobmi chleba a vína. Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu, aby zostal s nami, posilňoval nás a budoval svoju Cirkev. Svätá omša je sprítomnenie Kristovej obety na kríži a pozostáva z liturgie slova a z liturgie obety. Kto prijíma sväté prijímanie v ťažkom hriechu, je to svätokrádež.
Sviatosť pokánia: Účinky svätej spovede sú odpustenie hriechov, zmierenie s Bohom, pokoj svedomia a posilnenie v boji proti hriechu. Poriadok sviatosti pokánie je: 1. spytovanie svedomia, 2. ľútosť a predsavzatie, 3. spoveď a rozhrešenie, 4. zadosťučinenie.
Cirkev je teda neporušiteľne svätá nie pre naše skutky, ale pre skutky, ktoré konal a stále koná Boh v Kristovi. Pred tisícšesťsto rokmi napísal svätý Augustín list pani Felícii, ktorá mala obavy o Cirkev svojich čias: „Nepochybujem, že sa ti duch rozrušuje pre tvoju vieru a pre slabosť či zlobu iných, keď aj svätý apoštol, plný súcitnej lásky, priznáva a vraví: ‚kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Nemali by sme však zabúdať, že i samotná Mária je vo vnútri Cirkvi. Druhý vatikánsky koncil to vyjadril takto: Mária „je ‚matkou údov (Kristových)…, lebo svojou láskou spolupracovala, aby sa v Cirkvi zrodili veriaci, ktorí sú údmi tejto hlavy‘. Mária je svätá vďaka svätosti Cirkvi a keď poukazuje na Krista, stáva sa matkou podivuhodných nových členov Cirkvi a zjednocuje ich na bohoslužbu, posväcovanie a napĺňanie poslania Cirkvi vo svete.
Zvnútra Cirkvi učil Pius XII., že Cirkev je Kristovo mystické telo. A hlavou Cirkvi je samotný Kristus (Kolosanom 1, 18), no dynamickým spôsobom: „naplňuje celé telo bohatstvom svojej slávy“. Aby sme vysvetlili len jeden z nich, slová „matka“ a „deti“ hovoria o tom, že do vzťahu medzi sebou navzájom a ku Kristovi sa dostávame ako deti milujúcej matky, Cirkvi. A nakoniec ešte jeden príklad: de Lubac povedal, že nie je „‚spoločenstvo svätých‘- čiže svätých ľudí - bez odovzdávania svätých vecí“. „Spoločenstvo“ (communion) je jedným z tých niekoľkých slov, ktoré poukazujú na oblak vzájomných vzťahov v Cirkvi, kde sa odovzdávajú príhovory, milosť a pravda.
Táto nekonečná božská láska žije teraz v Cirkvi Ježiša Krista a odtiaľ sa rozlieva do každého jedného člena Cirkvi a taký zázrak ukazuje svetu, aký predtým nikdy nevidel. Lebo Cirkev je pokračovaním života, učenia a spásonosného pôsobenia Syna Božieho, Ježiša Krista.
Nemali by sme si vziať poučenie z vitráží - to, čo zobrazujú, sa dá vidieť len zvnútra kostola. A potom tiež študovať Cirkev nie je to isté ako študovať chrobáka pod mikroskopom. To by bol donatizmus alebo katarstvo, nie katolicizmus. To neznamená, že by všetci jej členovia boli svätí - ako si veľmi bolestivo uvedomujeme v týchto dňoch. Ďaleko za týmito večnými obavami nás účasť na veľkom oblaku svätosti v Cirkvi vťahuje do vzťahov, ktoré neporovnateľným spôsobom prispievajú k spáse. nie sú deti bez matky; ľud bez vodcov; získaná svätosť bez posväcujúcej moci a bez námahy pri posväcovaní; účinná jednota v Božom živote bez odovzdávania tohto života; „spoločenstvo svätých“- čiže svätých ľudí - bez odovzdávania svätých vecí. A podobne nie je ani usporiadané zhromaždenie bez stanov, čo predpokladá hierarchiu...