Katolícka cirkev v Galante a jej história

História katolíckej cirkvi v Galante a okolí je bohatá a siaha až do stredoveku. V nasledujúcom článku sa pozrieme na niektoré významné udalosti, osobnosti a pamiatky, ktoré formovali náboženský život v tomto regióne.

Pohľad na Galantu

Farnosti v okolí Galanty

V okrese Galanta a blízkom okolí pôsobí niekoľko rímskokatolíckych farností, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote veriacich. Medzi ne patria:

• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sládkovičovo: Činnosť farského úradu, služby pre veriacich, spravovanie farnosti, organizovanie duchovného života.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Galanta: Informácie o farnosti sv. Štefana kráľa v Galante, články, časopis, sväté omše, história, fotoalbum.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pusté Úľany: Farský úrad, organizácia činnosti farského spoločenstva, duchovné aktivity.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sereď: Farský úrad - vykonávanie cirkevných obradov, bohoslužby, usporadúvanie stretnutí farníkov, charitatívna činnosť.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv. Štefana kráľa, Trstice: Oficiálne zastúpenie rímskokatolíckej cirkvi.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Horné Saliby: Farský úrad, cirkevné služby.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pata: Duchovná služba.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Veľká Mača: Cirkevné služby, vykonávanie obradov.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Veľké Úľany: Duchovné služby.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jelka: Vysluhovanie cirkevných sviatostí.
• Rímskokatolícka cirkev, farnosť Tomášikovo: Duchovná činnosť, vykonávanie cirkevných obradov.

Tieto farnosti zabezpečujú duchovnú službu pre veriacich v regióne a organizujú rôzne aktivity pre farníkov.

Významné udalosti

Na výročnej konferencii kňazov pôsobiacich v maďarských diaspórach v Európe, uskutočnenej v Galante, sa zúčastnili aj biskupi Mons. Gábor Mohos a Mons. Kornél Fábry, ktorí sa starajú o maďarských katolíkov v diaspórach. Spolu s 18 kňazmi, pôsobiacimi v rôznych krajinách (Českej republike, Nemecku, Taliansku, Rakúsku, Belgicku a Švajčiarsku) a tromi laickými pracovníkmi Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie vytvorili prostredie tímovej práce. Navzájom si povymieňali skúsenosti ako efektívne poslúžiť svojim veriacim a lepšie prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva.V rámci podujatia dva dni predtým, teda 30. apríla, zavítali títo kňazi na čele s dvomi súčasnými maďarskými biskupmi do Trnavy, kde ich v priateľskom duchu prijal trnavský arcibiskup Ján Orosch. Po privítaní hostí predstavili generálny vikár Mons. Róbert Kiss a biskupský vikár Mons. Ladislav Tóth situáciu miestnej cirkvi. Potom spoločne preskúmali históriu Trnavy, navštívili hlavné kostoly a pamiatky mesta. Večer sa zúčastnili na slávnostnej svätej omši vo farskom Kostole sv. Štefana v Galante, kde traja z nich oslávili 25. výročie svojho kňazstva. Po svätej omši nasledovala večera a priateľské stretnutie v Hotel City.

Obec Obid a jej cirkevná história

Chotár obce Obid bol veľmi vhodný na usadenie sa človeka, o čom svedčia tu nájdené mnohé archeologické nálezy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1237. Obidské pozemky patrili prevažne ostrihomskej kapitule, ktoré obdržala od uhorského kráľa Endre II. v roku 1237. Obec sa stala filiálnou farnosťou ostrihomskej arcidiecézy. Ale obec je rozhodne staršieho založenia.

V roku 1438 kráľ Albert listinou potvrdil tunajšie majetky ostrihomskej kapituly, podľa ktorej k nim patril aj ostrov. V roku 1593 sa Obid stáva lénnikom Turkov. Za vlastníka obce bol v roku 1609 menovaný ostrihomský arcibiskup. Neskôr Obid nepoznal problémy obcí so zmiešaným náboženským vyznaním (žili tu len katolíci) a dal sa na cestu očividného rozvoja. Ostrihomská kapitula bola zrejme dobrým zemepánom, ktorej záležalo na prosperite svojich majetkov. V roku 1890 okrem 1446 katolíkov tu žilo 18 obyvateľov židovskej národnosti. Bola tu známa pripúšťacia stanca.

Na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže 2. novembra 1938 bol Obid opäť pripojený k Maďarsku. Po 1948 roku sa pomery predsa len usporiadali, obyvateľstvu maďarskej národnosti boli vrátené občianske práva, začalo sa aj vyučovať v maďarskom jazyku.

Významné osobnosti Obidu

V miestnom cintoríne v Obide je pochovaných viacero významných osobností miestnej histórie:

• Bathy Dénes (1888 - 1923), miestny učiteľ - kantor.
• Becse Ferenc dr. (1913 - 1970), miestny dekan - farár.
• Bukovszky Gyula (1879 - 1942), učiteľ, riaditeľ školy, otec populárneho lekára dr. László Bugu a predseda viacerých spoločensko - kultúrnych spolkov.
• Deszáth János (1813 - 1875), miestny farár, jeho náhrobok sa nezachoval.
• Fehér Ferenc (1843 - 1920), miestny farár.
• Gál Ferdinand (1825 - 1901), honvéd a účastník bojov maďarskej revolúcie 1848/49.
• Galambodi Makkay Janka (1893 - 1971), populárna miestna učiteľka, predsedkyňa viacerých kultúrnych spolkov.
• Mihala József (1808 - 1810), miestny farár, bol pochovaný v starom cintoríne a preto sa jeho náhrobok nezachoval.
• Nagy Mihály (1818 - 1848), miestny farár.
• Révész Ferenc (1899 - 1961), dekan - farár Žiharec.
• Tóth István Zoltán (1905 - 1984), dekan - miestny farár.

V cintoríne je pochovaných mnoho obetí II. svetovej vojny.

Pamiatky v Obide

Obec Obid zdobí mnoho malých sakrálnych pamätníkov, ktoré sa začali stavať hlavne v roku 1778 (kamenné kríže), ale spomína sa aj kamenný kríž postavený už roku 1764 Istvánom Becsem, ale tie časom schátrali a namiesto nich boli postavené nové. Medzi významné pamiatky patria:

• Pieskovcový prícestný kríž vo Föszegu z roku 1856, obnovený v roku 1893.
• Kamenná polychrómová socha sv. Vendelína z roku 1812 vo Föszegu.
• Prícestná socha Anjela strážneho z umelého kameňa z roku 1906 na Mikszáthovej ceste.
• Kamenná polychrómovaná prícestná socha sv. Floriána z roku 1886 vedľa OcÚ.
• Prícestný kríž z ružového mramoru s liatinovým korpusom pri ceste sv. Štefana Kráľa.
• Prícestné kamenné súsošie Svätej Trojice z roku 1902 pri ceste Kráľa Štefana sv.
• Kamenná polychrómová socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1767 pri štátnej ceste do Štúrova.
• Kamenný prícestný kríž s liatinovým korpusom z roku 1873 pri východnom vstupe do obce.
• Kamenná socha sv. Jozefa z roku 1913 pred kostolom.
• Drevená vyrezávaná kopija pri bočnej stene kostola na počesť milénia 2000.
• Trojdielny pamätník obetiam l. a II. svetovej vojny z čierneho mramoru pred kostolom.
• Starý pieskovcový ústredný kríž cintorína z roku 1787.
• Nový ústredný kríž cintorína z ružového mramoru z roku 1864.
• Najnovší ústredný kríž cintorína z umelého kameňa z roku 1943.
• Kríž z čierneho mramoru s liatinovým korpusom z roku 1942 na pamiatku zranenia maršala arcikniežaťa Józsefa.

Prvý tunajší kostolík bol postavený z prepletaného prútia, ktoré bolo omazané hlinou. Neskôr bol na mieste základov tejto istej nevyhovujúcej stavby v 2. polovici 12. storočia postavený kamenný románsky kostolík, ktorý bol v roku 1560 celkom schátralý a opustený. Po dostavaní nového kostola v roku 1730 sa stal cintorínskou kaplnkou, ale jeho stavebný stav po mnohých storočiach poznamenal zub času a preto bol niekedy v 19. storočí zbúraný.

Kostol sv. Štefana Kráľa v Obide

V rokoch 1730 - 1732 dal ostrihomský kanonik János Illyés postaviť barokový rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa. Veža kostola bola postavená v roku 1755, budova bola prefasádovaná a zrekonštruovaná v roku 1876. Neskôr bol kostol už len opravovaný, naposledy v roku 1991. Na barokovom hlavnom oltári z 1. polovice 18. storočia je ústredný obraz sv. Štefana obetujúceho Uhorsko Panne Márii. Klasicistickú krstiteľnicu v roku 1787 vyhotovil neznámy taliansky majster. V predsieni je drevený kríž s polychrómovaným korpusom. Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie s kľačiacou Bernadettou bola postavená okolo roku 1930. V kostole je pamätná tabuľa k 1100. výročiu záboru vlasti (896-1996).

V miestnom cintoríne sa nachádza romantická kaplnka, z roku 1862. Objekt v roku 1934 dal obnoviť farár Ferenc Fehér, ktorý je v nej pochovaný. Hlavný oltár má ústredný obraz Sedembolestnej Panny Márie z roku 1937.

Diakonia

Diakonia patrí neoddeliteľne ku kresťanstvu. Práve ona je znakom praktického rozmeru prejavu kresťanstva. Tento čin viery a pomoci blížnemu má svoje korene aj na Slovensku. Ako prvý známy náznak prejavu diakonie na území Slovenska môžeme považovať založenie evanjelického sirotinca pre chlapcov v roku 1794 v Bratislave. Neskôr sa rozvíjala aj v iných mestách a obciach, ako napríklad na Starej Turej.

V roku 1912 vznikla diakonia na Starej Turej. Zaslúžila sa o to Kristína Royová, pre ktorú vzorom bolo podobné hnutie v Sliezsku vo Friedenshorte. Vieroslava v roku 1930 vydáva svoje stanovy. Tento spolok mal napomáhať zmierneniu ľudskej biedy v slovenskom národe. Spolok vydával aj vlastný časopis - Večernica.

V roku 1931 vznikla Slovenská evanjelická diakonia (SSED) v rámci všeobecnej kňazskej konferencie v Banskej Štiavnici. Veľkú zásluhu na tom mala aj už spomínaná Mária Kmeťová. Predsedníčkou spolku slovenskej Evanjelickej diakonie bola Mária Zochová. Spolok vydával aj vlastný časopis „Služba lásky“ v ktorom podával správy o pôsobení diakonie.

Po 2. svetovej vojne v duchovnej práci vypomáhali bratislavskí farári Dr.Ladislav Jurkovič, Dr. Július Cibulka a začas aj biskupský tajomník Ivan Krahulec. Za duchovného správcu diakonického domova v rokoch 1948 - 52 bol Generálnou cirkvou poverený bratislavský farár ThB. Ondrej Bartko.

V roku 1948 bol vydaný zákon 185/1948 Zb. Podľa tohto zákona bola vyhláškou ministerstva vnútra dňom 1. januára 1949 poštátnená Evanjelická nemocnica v Bratislave. Poštátnenie sa týkalo celého majetku, ktorý slúži alebo je určený k prevádzke liečebného ústavu.

tags: #katolicka #cirkev #galanta