Vzťah medzi cirkvou a štátom riešia kresťania už 2000 rokov. O tom, či a ako sa má Cirkev „miešať do politiky“ sa na Slovensku diskutuje takmer rovnako často, ako sa konajú voľby. Názor, že cirkev sa nemá miešať do politiky a kresťania sa jej majú vyhýbať, počuť aj od niektorých veriacich. Podľa viacerých je politika „panské huncútstvo“, alebo niečo ešte horšie. Biblia a cirkev však učí niečo iné. Ján Krstiteľ kritizoval nemorálny život vládcu aj za cenu života. To v dnešnom zmysle znamená vernosť pravde a spravodlivosti aj za cenu politickej nekorektnosti. Do politiky „sa miešali“ všetci pápeži 20.
Katolícka cirkev má dvetisícročné skúsenosti so spoluprácou, súťažou i konfrontáciou s rôznymi vládami a spoločensko-politickými systémami. Moderným vyjadrením tohto poznania a postoja Cirkvi k vláde a politike je jej Sociálna náuka, za ktorej základ možno považovať encykliku Rerum novarum Leva XIII. (1891). Na ňu nadväzujú sociálne encykliky ďalších pápežov, ktoré spolu s ich inými vyjadreniami reagujú na nové dôležité a aktuálne situácie a problémy.
Základnou úlohou politiky je podľa sociálnej náuky úsilie o obecné dobro, a presadzovanie spravodlivosti, ktorá vedie ku skutočnému pokoju. Všetci pápeži jasne odmietli komunistický aj nacionálny socializmus. Zatiaľ čo na Slovensku mnohí považujú politiku prinajlepšom za „panské huncútstvo“, podľa (nie len) pápežov je to dôležitá činnosť, ktorej „dobro“ alebo „zlo“ závisí od toho ako múdro a čestne sa vykonáva.
Zaujímavé, a na pochopenie aktuálnej biednej situácie slovenskej kresťansko-konzervatívnej politiky užitočné sú slová bývalého sekretára Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Antona Ziolkovského o úlohe kresťanských spoločenstiev pri predchádzajúcich voľbách, z ktorých vyplýva aj ich spoluzodpovednosť za nasledujúci vývoj. Podľa pápeža Františka nestačí dať niečo „na charitu“, ale treba sa zbaviť príčin, ktoré chudobu spôsobujú.
Úloha katolíckych škôl vo vzdelávaní a výskume (2. časť)
Úloha Laikov v Cirkvi a v Spoločnosti
Reverend Thomas J. Olmsted definuje laika ako veriaceho, ktorý bol krstom privtelený ku Kristovi a má svoj podiel na poslaní v Cirkvi a vo svete. Pápež Ján Pavol II. zdôraznil, že verná láska ku Kristovi je kľúčom k prinášaniu ovocia v Božom kráľovstve. Laici sa v prvom rade zaoberajú časnými záležitosťami a majú prinášať svoju vieru do všetkých oblastí spoločnosti.
Každý katolík dostáva od Boha povolanie ku svätosti, ktoré si vyžaduje nasledovanie Krista a aktívnu účasť na liturgickom a sviatostnom živote Cirkvi. Katolíci by si mali vždy pripomínať, že sú členmi Cirkvi a majú účasť na jej poslaní.
Povinnosti Katolíkov voči Rodinám a v Politike
Manželstvo je základom rodiny, a rodina je základnou bunkou spoločnosti. Povinnosti katolíckych mužov a žien voči svojim rodinám majú obrovský význam nielen pre Cirkev, ale aj pre celú spoločnosť.
Laici sú na základe krstu povolaní k svätosti života a ich povinnosti smerujú k evanjelizácii vo všetkých stránkach života. Laik v politike má zvláštnu zodpovednosť prežívať svoje povolanie z hľadiska jedinečného dopadu na spoločnosť. Katolíci by sa nemali báť prijať svoju identitu a prejavovať svoju vieru vo verejnom živote.
Katolíci sú povolaní prispievať k spoločnému dobru, brániť dôstojnosť každého človeka a žiť ako verní občania. Je dôležité pripomínať si, že v konečnom dôsledku je výsledok v Božích rukách.
Odluka Cirkvi od Štátu a Sloboda Náboženstva
Odluka Cirkvi od štátu sa príliš často používa ako výhovorka na umlčanie veriacich, aby nemali chuť zúčastňovať sa na verejnom politickom života, hoci na to majú právo. Prvý dodatok Ústavy USA chráni náboženskú slobodu pred štátom. Cirkev zasahuje morálnym úsudkom o ekonomických a spoločenských záležitostiach, keď si to vyžadujú základné práva človeka, spoločné dobro alebo spása duší.
Katolíci sú povolaní rešpektovať náboženskú slobodu a občianske slobody všetkých ľudí. Cirkev sa však oprávnene zaujíma o mnohé záležitosti spoločenského významu a prináša svoje názory, aby predniesla zmysluplné riešenia pre šírenie spoločného dobra.
Katolíci a Verejný Život: Morálka a Rozhodovanie
Demokratická spoločnosť potrebuje aktívnu účasť všetkých svojich občanov vrátane veriacich. Veriaci sa venujú záležitostiam na základe toho, čomu veria podobne ako ateisti sa venujú záležitostiam na základe toho, čo je pre nich drahé. Bojujú za to, čo si myslia, že je správne a odmietajú to, čo považujú za nesprávne. Skutoční veriaci posilňujú celú morálnu stavbu krajiny. Aktívna účasť katolíkov na demokratickom procese je dobrá pre spoločnosť a je to zodpovedné občianstvo.
Ak katolíci majú prežívať svoju vieru vo všetkých svojich každodenných činnostiach, mali by brať do úvahy svoju vieru aj pri voľbách. Je dôležité, aby sa ich svedomie primerane formovalo a aby skúmali všetky dôležité otázky a kandidátov.
Svedomie a Morálne Rozhodovanie
Skôr, než sa budeme riadiť svojím svedomím, musíme ho formovať podľa Božieho hlasu. Naše svedomie nie je pôvodcom pravdy. Pravda sa nachádza mimo nás a musíme ju objavovať neustálym úsilím mysle a srdca. Svedomie prijíma pravdu, ktorú mu zjavuje Boh a skúma, ako aplikovať túto pravdu na konkrétne okolnosti.
Je vždy dôležité rešpektovať výroky hierarchie Cirkvi. Úlohou pápeža a biskupov je jasne učiť v otázkach viery a mravov vrátane otázok, ktoré sa týkajú politiky. Ale sú aj záležitosti, v ktorých katolíci nemusia súhlasiť s hierarchiou Cirkvi. Napríklad v niektorých prípadoch katolík môže súhlasiť s učením Cirkvi, ale príde k inému rozvážnemu úsudku pokiaľ ide o aplikáciu tohto učenia.
Existujú však otázky, ktoré sú svojou podstatou zlé a nikdy ich nemožno oprávnene podporovať. Katolíci napríklad nikdy nemôžu oprávnene podporovať alebo hlasovať za zákon, ktorý útočí na nevinný ľudský život.
Nevyjednávateľné Otázky pre Katolíkov v Politike
Existuje niekoľko otázok, ktoré sú pre katolíkov v politickom živote „nevyjednávateľné“, pretože sú spojené so záležitosťami, ktoré sú svojou podstatou zlé. Pápež Benedikt XVI. v príhovore európskym politikom 30. marca 2006 povedal:
- Ochrana života vo všetkých jeho etapách od prvej chvíle počatia po prirodzenú smrť.
- Uznanie a podpora prirodzenej štruktúry rodiny - ako zväzku medzi mužom a ženou založenom na manželstve - a jej obrana pred úsilím urobiť ju právne rovnocennou s radikálne odlišnými formami zväzku, ktoré ju v skutočnosti poškodzujú a prispievajú k jej destabilizácii, zatieňujú jej zvláštny charakter a nenahraditeľnú spoločenskú úlohu.
- Ochrana práv rodičov vychovávať svoje deti.
Tieto otázky sú „nevyjednávateľné“ a sú to najmodernejšie otázky v politickej aréne. Aj ostatné otázky, hoci nie sú svojou podstatou zlé, si zaslúžia uvažovanie pri modlitbe. Ide o otázky vojny a trestu smrti, otázky chudoby a ilegálneho prisťahovalectva.
Historický Kontext a Súčasné Výzvy
Katolícka cirkev začala po páde Rímskej ríše v štvrtom storočí zavádzať zmeny v manželskej a rodinnej politike. Začala zakazovať svadby s príbuznými, incesty, čím likvidovala tradičné kmeňové združenia. Takto pomohla vytvoriť nukleárnu rodinu, ale aj inštitúcie, ktoré umožnili Európe a neskôr západnému svetu cestu k prosperite.
V súčasnosti je všade viditeľný vplyv eticky liberálneho a socialistického modelu spoločnosti. Etický liberalizmus, ktorý sa v súčasnej dobe úplne odtrhol od trvalých hodnôt a stal sa ateistickou či agnostickou ideológiou. Súčasná zmes etického liberalizmu a socializmu sa snaží priamo i nepriamo vylúčiť kresťanstvo z verejného života a zatlačiť náboženstvo do súkromnej oblasti.
Vymieranie kresťanských hodnôt v spoločnosti vedie k pocitu prázdnoty, ktorú opísal Ján Pavol II. vo svojej apoštolskej exhortácii Ecclesia in Europa. Je zrejmé, že spoločnosť, ktorá je relativistická a nemá pravú vieru, nemôže naplniť vnútornú túžbu človeka. Liberálne spoločnosti a Cirkev sa rozchádzajú, pretože Cirkev sa pevne drží nespochybniteľných hodnôt. Rastie riziko prenasledovania Cirkvi v liberálnych spoločnostiach.
Úloha Politiky a Katolíkov v Spoločnosti
Jedným z najvyšších povolaní, aké môže človek od Boha dostať, je povolanie stať sa politikom. Je povolaný Bohom, aby podporoval dočasné spoločné dobro spoločnosti a mal pritom na pamäti, že život v ľudskej spoločnosti je prípravou na konečný vstup do Božieho kráľovstva. Sv. Tomáš Akvinský učí, že politik musí usilovať o vytvorenie spoločnosti, ktorá v čo najväčšej miere povedie ku šťastiu v nebi.
Katolík nemôže byť čírym pasívnym divákom, ktorý kriticky sleduje, čo sa v spoločnosti deje, a pritom odmieta konať, aby riešil zlo, ktoré vníma. Treba mať na pamäti, že v Božích očiach neexistujú žiadni neznámi hrdinovia.
Katolícky politik sa nemôže obmedziť len na to, že bude odvážne a rozhodne hájiť život a rodinu. O svojej politickej angažovanosti musí mať jasnú a odôvodnenú predstavu. Zároveň by sme si nemali nikdy predstavovať, že je možné vybudovať na zemi dokonalú spoločnosť, ktorá by zaváňala predstavou o tisícročnej ríši.
Cirkev má demokratické právo a morálnu povinnosť vyjadrovať sa aj k spoločensko-politickým témam. Jej jednotliví členovia a predstavitelia to robia veľmi rôznym spôsobom. Niekedy múdro a užitočne, iní nerozumne alebo aj v mene ochrany „kresťansko-konzervatívnych“ hodnôt podporujú politikov, ktorí iné základné hodnoty obecného dobra a spravodlivosti hrubo porušujú.
Tabuľka: Porovnanie postojov k politike a vláde
| Pohľad | Popis |
|---|---|
| Svetský | Politika je "panské huncútstvo", kresťania by sa jej mali vyhýbať. |
| Cirkevný | Politika je služba obecnému dobru, kresťania by sa mali angažovať. |
Úlohu politiky a miesto cirkvi v nej definoval Benedikt XVI. v encyklike Deus Caritas Est: „Vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku je základnou úlohou, na ktorej musí znova pracovať každá generácia. Túto úlohu slovenská cirkev až na malé výnimky neplní dobre. Aj väčšina ku kresťanstvu či konzervativizmu sa hlásiacich politikov a aktivistov nepozná alebo ignoruje to, čo pápeži a sociálne učenie Cirkvi hovoria o politike a vláde.