Kritika Katolíckej cirkvi je rozsiahla téma, ktorá zahŕňa historické, teologické, sociálne a politické aspekty. V priebehu dejín sa voči Cirkvi vzniesla kritika z rôznych dôvodov, vrátane jej postojov k vede, politike, morálke a vnútorným problémom.
Pápež František
Kritika Katolíckej cirkvi v kontexte ideológií
Marxizmus a komunizmus
V 40. rokoch 19. storočia sa marxizmus stal významnou ideológiou, ktorá ovplyvnila pohľad na Katolícku cirkev. Pápež Pius IX. reagoval na túto ideológiu encyklikou z roku 1864. Neskôr pápeži Lev XIII., Pius X. a Pius XI. sa tiež venovali tejto problematike vo svojich encyklikách.
Prenasledovanie katolíkov komunistickým režimom bolo realitou v mnohých krajinách, vrátane Mexika a krajín východnej Európy. Ján XXIII. počas svojho pontifikátu upustil od „zákopovej vojny“ s ateistickým komunizmom a snažil sa o dialóg s inými náboženstvami, predovšetkým s pravoslávnymi kresťanmi. Známy je aj jeho prístup k moskovskému patriarchátu.
Počas kubánskej raketovej krízy v roku 1962, keď svet stál na pokraji jadrového konfliktu, zohral pápež Ján XXIII. dôležitú úlohu pri sprostredkovaní mieru.
Kríza Európy očami Jána Pavla II. – video prednáška otca Štefana Mordela
Pavol VI. vydal po koncile, dňa 6. augusta 1964, encykliku Ecclesiam suam, v ktorej sa venoval dialógu s moderným svetom. Odsúdil marxistický komunizmus, založený na totálnom kolektivizme, a násilný typ spoločnosti, ku ktorej tento proces vedie.
Kapitalizmus
Kritika Katolíckej cirkvi sa už od čias Leva XIII. týkala aj kapitalizmu. Pápež Ján Pavol II. opakovane zdôrazňoval, že ani kapitalizmus nie je bez rizík. V encyklike Sollicitudo rei socialis z 30. decembra 1987 kritizoval "mechanizmy, ktoré vedú k potlačovaniu alebo zneužívaniu osôb, ktoré sú základom hriešnych štruktúr".
V encyklike Centesimus annus, vydanej 1. mája 1991, Ján Pavol II. poukázal na porušovanie ľudských práv na slobodu, vlastníctvo a podnikanie. Zdôraznil, že ekonomická aktivita je zo svojej povahy určená na spájanie národov, a nie na rozdeľovanie. Kritizoval systémy, ktoré premieňajú ľudskú existenciu na tovar a odcudzujú ju. Zároveň uznal oprávnenie a pozitívny význam trhových vzťahov v ich špecifickej oblasti.
Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza, že "Cirkev odmieta ideológie, ktoré sú v praxi totalitné alebo ateistické a viažu sa s komunizmom alebo socializmom". Zdôrazňuje, že žiadny človek nemôže stotožniť učenie, ktoré odmieta stvorenie, s ateizmom v akejkoľvek forme.
Anna Kolesárová: Prípad blahorečenia a kritika
Prípad Anny Kolesárovej, blahorečenej v roku 2018, vyvolal kontroverzie a kritiku. Kolesárová bola blahorečená v rozpore s oficiálnym učením Katolíckej cirkvi, pretože nezomrela mučeníckou smrťou pre vieru, ale preto, že odmietla sexuálny akt so sovietskym vojakom. Tento prípad bol vnímaný ako zneužitie tragickej smrti na cirkevnú propagandu a vojnu proti sexualite.
Kritici poukazovali na to, že blahorečenie bolo v rozpore s prísnymi pravidlami Katolíckej cirkvi a že veriaci neprotestovali proti tomuto rozhodnutiu. Veriaci sa dívali na všetky veci v cirkvi cez ružové okuliare. Súčasťou katolíckej viery je viera, že všetko v cirkvi je ideálne a dokonalé, či sa to týka jednotlivcov, kňazov biskupov alebo všeobecných pomerov v cirkvi. A platí to naprosto všeobecne, nie len pri Anke Kolesárovej. Základ kresťanskej viery je klamať seba samého, že v cirkvi žiadne chyby nie sú a extrémne silná schopnosť si zakrývať oči pred akýmikoľvek chybami, neschopnosť priznať čo i len kozmetické chyby. V Cirkvi je posunutý čas mnoho rokov dozadu - v minulosti za kritiku cirkvi bol človek upálený, avšak táto mentalita je v cirkvi dodnes.
Kontroverzný kňaz Pavol Hudák, ktorý sa angažoval v presadení blahorečenia Anny Kolesárovej, bol kritizovaný za svoje prednášky o sexualite a za založenie kresťanského spoločenstva Domček, ktoré bolo vnímané ako sektárske združenie vo vnútri cirkvi. Silu infiltrovaných siekt vo vnútri Katolíckej cirkvi nemožno nijak podceniť. Jednej sekte sa podarilo ovládnuť celú katolícku cirkev tým že sa im podarilo presadiť blahorečenie Anky Kolesárovej. Žiadnu sektu nemožno podceniť. Každá sekta má dopad na celú spoločnosť, a je jedno či ide o katolícku sektu, Svedkov Jehovovych alebo nejakú ezoterickú sektu.
Anna Kolesárová
Sexuálne škandály a reakcia cirkvi
Katolícka cirkev čelila rozsiahlej kritike v súvislosti so sexuálnymi škandálmi, ktoré sa týkali sexuálneho zneužívania detí kňazmi. Pápež František priznal, že cirkev reagovala neskoro na tieto zneužitia a že ide o hroznú skazu pre celé ľudstvo.
Komisia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) pre ochranu maloletých v cirkvi vydala svoju prvú hodnotiacu správu, ktorá informuje o štatistikách v súvislosti so sexuálnym zneužívaním. Od roku 1990 zaznamenala 68 podnetov, z ktorých sa 39 potvrdilo. KBS chce civilné autority iniciatívne žiadať o usmernenie. Ak hľadáme dôvody, ako sa tváriť, že sme na strane obetí a mlčíme s nimi, v skutočnosti nie sme na strane obetí. Sme na strane páchateľov. Akékoľvek úvahy týmto smerom sú scestné
Kritika odborníkov sa týkala aj formulácií v dokumente, napríklad označenie problému sexuálneho zneužívania maloletých ako novodobý fenomén spoločnosti vrátane cirkvi. Kňaz a profesor kanonického práva Ján Duda pripomína obmedzené právomoci komisie. Také niečo by sme čakali, že zverejní diecézny biskup, on je vyšetrujúci orgán, dodal s tým, že je rád, že vôbec nejaká správa vyšla.
Možnosti reformy Katolíckej cirkvi
V 60. až 70. rokoch boli v cirkvi silné reformné nálady, ktoré sa však v súčasnosti stretávajú s odporom. V Katolíckej cirkvi je prísne zakázané čo i len diskutovať o možnej prípadnej reforme. Anti-reformné nálady v cirkvi: veľmi rýchlo sa zabudlo na toleranciu k iným náboženstvám z Druhého Vatikánskeho koncilu: Nostra aetate.
Druhý vatikánsky koncil (DVK) bol kľúčovým referenčným bodom pre chápanie cirkvi. Cieľom koncilu bolo prekonať jednostranný obraz cirkvi ako inštitúcie a znovuobjaviť myšlienky ako cirkev ako Kristovo telo, tajomstvo alebo sviatosť, Boží ľud alebo spoločenstvo. Koncil vo svojich dokumentoch predstavil cirkev v širšom a hlbšom význame, čím chápanie cirkvi ako inštitúcie stratilo svoje dominantné miesto.
Koncil zdôraznil, že cirkev je viac než iba jej štruktúry a zákony. V samotnej podstate cirkev participuje na Božom živote, od ktorého bytostne závisí. Kristus, nie cirkev, sa nazýva svetlom národov. Zmienkou o cirkvi ako tajomstve koncil nanovo objavil pohľad na cirkev, ktorý má hlboké biblické a patristické korene. Cirkev sa tu chápe ako tajomstvo v teologickom, nie populárnom zmysle slova.
Koncil sa dotkol chápania cirkvi aj vo vyjadreniach o laikoch, teda o tých členoch cirkvi, ktorí nie sú členmi kléru (alebo rehoľných rádov). DVK tento pohľad na laikov v cirkvi ďalej rozvinul a pozmenil. Teológiou laikov sa koncil explicitne zaoberal v dekréte o apoštoláte laikov Apostolicam actuositatem a aj v dokumentoch o cirkvi a o liturgii, pričom vychádzal z teológie krstu. Posun koncilu bol teda v tom, že povolanie laikov aktívne sa podieľať na živote cirkvi je predstavené ako ich právo a povinnosť, ktoré plynú z krstu.
Vyjadrenie koncilu, že Kristova cirkev jestvuje v Katolíckej cirkvi, je teologickou nuansou, ktorá umožnila Katolíckej cirkvi pridať sa do ekumenického hnutia, lebo sa tak vyhla exkluzívnej pozícii. Koncil teda chápanie členstva v cirkvi videl z iného zorného uhla: hovoril o rôznych stupňoch začlenenia. Úplné začlenenie sa v podstate vzťahuje na katolíkov a katechumenov. Čiastočné začlenenie v rôznych stupňoch sa týka kresťanov nekatolíkov, nekresťanov a aj neveriacich, ktorí bez vlastnej viny ešte neprišli k jasnému poznaniu Boha a usilujú sa správne žiť.
Koncil spôsobil zmenu v katolíckej ekleziológii, ktorá bola na obzore už nejaký čas. Táto zmena v podstate pozostávala z odklonu od príliš inštitucionálneho pohľadu na cirkev k pohľadu, ktorý dáva do popredia transcendentný, duchovný rozmer cirkvi. Tým, že koncil prebral mnohé myšlienky o cirkvi, ktoré boli znovuobjavené v prvej polovici 20. storočia, potvrdil úsilie teológov z hnutia ressourcement o obnovu cirkvi.
Záver
Kritika Katolíckej cirkvi je rozsiahla a komplexná téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov jej učenia, histórie a praxe. Od postojov k ideológiám a spoločenským problémom až po vnútorné výzvy a snahy o reformu, Cirkev neustále čelí výzvam a otázkam, ktoré formujú jej identitu a poslanie v modernom svete.
Štatistika prípadov sexuálneho zneužívania v Katolíckej cirkvi na Slovensku (od roku 1990):
| Podnety | Potvrdené prípady | Nahlásené orgánom činným v trestnom konaní (závažné prípady) |
|---|---|---|
| 68 | 39 | 5 z 10 |