Chrám Matky Božej v Paríži: História a Rekonštrukcia

Katedrála Notre-Dame, majestátne dielo gotickej architektúry, už osem storočí dominuje ostrovčeku Île de la Cité v srdci Paríža. Tento ikonický chrám, známy aj ako Chrám Matky Božej v Paríži, je nielen symbolom francúzskej histórie a kultúry, ale aj najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži. Jej história je plná udalostí, od korunovácií kráľov až po ničivé požiare, ktoré formovali jej súčasnú podobu.

Paríž - Mesto lásky, Mesto svetla či Mesto módy je druhým najnavštevovanejším mestom sveta po Bangkoku. Jeho romantická atmosféra, vychýrená gastronómia a historické pamiatky ročne lákajú viac ako 30 miliónov turistov. Jednou z najznámejších parížskych pamiatok je historická katedrála Notre-Dame.

Základné fakty o Notre-Dame

• Názov: Cathédrale Notre-Dame de Paris (Katedrála našej Pani v Paríži, teda Panny Márie)
• Začiatok stavby: 1163
• Dokončenie stavby: 1345
• Účel stavby: Rímskokatolícky katedrálny chrám
• Architektonický štýl: Gotika
• Výška najvyššieho bodu (veže): 69 m
• Dĺžka: 128 m
• Šírka: 48 m
• Poloha: 6 Parvis Notre-Dame - Place Jean-Paul II, 75004 Paríž, Francúzsko

História a Výstavba

Katedrála Notre-Dame bola postavená na mieste, ktoré slúži náboženským kultom už viac ako 2000 rokov. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika.

O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159. Základný kameň položili v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže pod vedením architekta Jeana de Chelles. Následne sa pokračovalo konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Po neuveriteľných 182 rokoch, v roku 1345, sa podarilo dokončiť celú katedrálu Notre-Dame.

Výstavba dnešnej katedrály trvala od 1163 do 1345 a začal ju Ľudovít VII. V katedrále, v roku 1804, sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pápežom. V 15. storočí tam začali rehabilitáciu Johanky z Arku. V tom čase bol Paríž len biskupstvom. V 19. storočí ju reštaurovali pod vedením Viollet-le-Duca.

Architektonické bohatstvo

Notre-Dame je výnimočná svojou kombináciou románskej a gotickej architektúry. Jej masívne priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne rozdelené na dve galérie. V spodnej galérii sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály:

• Portál Svätej Anny
• Portál Posledného súdu
• Portál Svätej Panny Márie

V galérii nad nimi sa nachádza 28 sôch kráľov Izraela a Judey. Stredná časť nad sochami obsahuje dve impozantné okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom približne desať metrov, postaveným v rokoch 1220 - 1225. Stredný pás je zdobený sochou Madony s dieťaťom v náručí a sochami Adama a Evy popri nej. Charakteristickými prvkami sú aj chrliče, ktoré nielenže chránia budovu pred tečúcou vodou, ale majú aj symbolický význam - odháňať démonov a zlé sily od chrámu.

Notre Dame je jedným z prvých príkladov použitia oporných oblúkov, ktoré sú charakteristické pre gotickú architektúru. Návštevníci si môžu všimnúť rôzne portály - portál posledného súdu, portál Panny Márie, aj portál svätej Anny. Na katedrále sa nachádzajú aj chrliče, ktoré nielen poskytujú ochranu budove tým, že zabraňujú tečeniu vody v blízkosti stien, ale katedrálu majú chrániť aj symbolicky. Katedrála má 10 zvonov, pričom každý má svoje meno.

Významné udalosti

Notre-Dame bolo a stále je miestom rôznych významných udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy kvôli presadeniu vlastnej politiky. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny.

V katedrále sa v roku 1572 odohrávala svadba Margaréty z Valois a Henricha IV. Zatiaľ čo Margaréta z Valois stála pri oltári, jej ženích musel zostať vo dverách katedrály, keďže Margaréta bola rímska katolíčka a Henrich IV. bol hugenot.

V parížskej katedrále Notre-Dame prebehla korunovácia kráľa Henricha VI. (v roku 1431) a cisára Napoleona Bonaparteho a cisárovnej Joséphine de Beauharnais (v roku 1804).

Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V katedrále Notre Dame sa odohralo niekoľko významných historických udalostí, vrátane korunovácie Henricha VI.

Pohroma počas revolúcie

Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené. Po revolúcii sa katedrála nachádzala v žalostnom stave, zbúrané steny clonili tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Chvíľu sa uvažovalo o kompletnom zničení stavby.

Počas Francúzskej revolúcie v 18. storočí bola katedrála výrazne poškodená a jej mnohé relikvie zničené alebo ukradnuté. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych.

Záchrancovia katedrály

Do osudu katedrály zasiahol svetoznámy spisovateľ Victor Hugo s jeho románom "Chrám Matky Božej v Paríži", publikovaný v roku 1831. Toto dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, lebo sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a pomocou verejnej zbierky vyzbierať peniaze na jej obnovu.

Napoleon Bonaparte v čase svojej moci v roku 1804 nariadil, aby bola Notre-Dame zrekonštruovaná a nanovo vyzdobená.

Významným architektom rekonštrukcie bol Eugene Viollet-le-Duc, ktorý sa v polovici 19. storočia rozhodol zmeniť jej vzhľad. Práve on navrhol a na strechu katedrály postavil štíhlu vežu - takzvaný sanktusník - so zvonom, ktorý zaznieva pri speve Sanctus. Do tragického požiaru v apríli 2019 navštevovalo katedrálu Notre-Dame ročne okolo 13 miliónov ľudí.

Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Román Chrám Matky Božej v Paríži sa zaslúžil o jej rekonštrukciu a slávu.

Román Chrám Matky Božej v Paríži sa zaslúžil o jej rekonštrukciu a slávu. V katedrále, v roku 1804, sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pápežom.

Hovorca katedrály André Finot pre DPA uviedol, že zničené drevené trámy a výstuže strechy pochádzali sčasti z 13. storočia a sčasti z 19.

Požiar v roku 2019

Dňa 15. apríla 2019 zasiahla svet správa o masívnom požiari, ktorý vypukol v strešnej časti katedrály. Vyše 400 hasičov sa podieľalo na jeho uhasení. Našťastie pri požiari nikto nezomrel, dvaja policajti a jeden hasič utrpeli ľahké zranenia. Príčina požiaru zatiaľ nebola určená. Predpokladá sa, že by mohla súvisieť s prebiehajúcou rekonštrukciou budovy. Už v roku 2016 špecialisti pri kontrole upozorňovali na možný vznik požiaru, kvôli množstvu prachu v katedrále, kvôli starým presušeným trámom, starému elektrickému vedeniu alebo nedostatočnému protipožiarnemu zabezpečeniu. Celá strecha chrámovej lode bola zničená. Pri požiari sa však poškodili taktiež vnútorné časti katedrály, najmä po tom ako sa zrútila veža sanktusník, ktorá prerazila celé jedno pole krížovej klenby a časť klenieb v zadnej časti chrámu.

Katedrálu Notre-Dame, ikonickú pamiatku v srdci Paríža, zachvátili plamene pred piatimi rokmi, 15. apríla 2019. Oheň sa rozšíril do krovu a pohltil rozsiahle časti stredovekej budovy. Tragický požiar, ktorý poškodil strechu a špicu veže katedrály, spustil celosvetovú vlnu solidarity. Príčina požiaru nebola úplne objasnená. Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne. Katastrofu mohla spôsobiť porucha v elektroinštalácii či cigaretový ohorok.

Podľa parížskej prokuratúry vyšetrovatelia považujú požiar, ktorý zničil časť tohto gotického chrámu, za nehodu, pričom predbežne vylúčili možnosť podpaľačstva vrátane teroristických motívov.

Včera zachvátil jednu z najslávnejších budov Paríža požiar. Katedrála, ktorá je lokalitou Svetového dedičstva UNESCO a každoročne ju navštívi takmer 14 miliónov turistov, je úzko spojená s dejinami Francúzska už od začiatkov jej výstavby na konci 12. storočia - vedci sa zhodujú na roku 1163. Plamene sa rýchlo rozšírili cez značnú časť katedrály, pričom zničili strechu hlavnej lode, štíhlu vežu nad krížením bočných lodí a prenikli aj do interiéru.

Dnes doobeda sa hasičom podarilo úplne uhasiť požiar. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie parížskeho hasičského zboru. Pri likvidácii požiaru, ktorá trvala deväť hodín, utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti a jeden hasič. Pri hasení sa používali všetky dostupné prostriedky okrem lietadiel zhadzujúcich vodu.

Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia.

Obnova Katedrály

Ľudia po celom svete súcitili s touto obrovskou tragédiou a darovali peniaze na opravu katedrály Notre-Dame. Celkovo bolo vyzbieraných okolo 1 miliardy € od rôznych firiem, najbohatších rodín vo Francúzsku a miest.

Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že parížska katedrála Notre-Dame, bude zreštaurovaná. Podľa jeho slov sa katedrála „vyhla najhoršiemu“ vďaka práci hasičov, ktorí hodiny bojovali s plameňmi v úsilí zachrániť dve hlavné zvonové veže, fasádu a celkový skelet stavby. Macron ocenil odvahu zasahujúcich hasičov, ktorým sa medzitým podarilo dostať požiar pod kontrolu, a dodal, že spustí medzinárodnú zbierku na obnovu katedrály.

Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame.

Na dostavbu zničenej veže bola vyhlásená architektonická súťaž, organizovala sa aj verejná zbierka. V prvej fáze rekonštrukcie bolo potrebné odstrániť lešenie, ktoré chrám obklopovalo v čase požiaru, odmontovať a odviezť veľký organ, ktorého 8000 píšťal bolo rozoslaných na vyčistenie odborníkom po celej krajine. Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením.

Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu. Na tú bolo okrem iného potrebné veľké množstvo kameňov presne daných veľkosťou a štruktúrou. Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známych za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa. Na konci leta 2022 začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Rekonštrukcia strechy prekonala dôležitý míľnik vlani v máji, keď boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej konštrukcie. Na obnovu konštrukcie strechy katedrály bolo starostlivo vybraných 1200 dubov, ktoré tesári ručne porúbali.

Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž. Pri rekonštrukcii jej strechy sa použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál. Rekonštrukcia vonkajšej časti katedrály by mala byť prakticky hotová tento rok v júli, celkovo má byť oprava dokončená v decembri. Posledné práce na katedrále budú prebiehať v interiéri, kde bude okrem iného potrebné vyladiť mohutný organ s 8000 píšťalami, ktorý je najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku.

Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia.

Ľudia po celom svete súcitili s touto obrovskou tragédiou a darovali peniaze na opravu katedrály Notre-Dame. Celkovo bolo vyzbieraných okolo 1 miliardy € od rôznych firiem, najbohatších rodín vo Francúzsku a miest.

Plány na otvorenie v roku 2024 by sa nemali oneskoriť.

Katedrála Notre-Dame v Paríži (Katedrála Panny Marie, chrám Matky Božej ) sa môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku. Leží v samom srdci Paríža, na ostrove Cité. Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dome, bolo už v minulosti významným a posvätným . Za čias Rímskej ríše ( 4 storočie ) tu stál chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr 2 baziliky.

Zaujímavosti o Notre-Dame

Na stavbe Notre-Dame sa nepodieľali otroci ani trestanci. Cirkev si najímala remeselníkov a platila im poväčšine muštom.

Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel a váži 13 ton. Ostatné sa volajú napríklad Marcel, Gabriel, Marie alebo Denis.

Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula. Z bodu nula sa merajú všetky vzdialenosti Paríža od iných francúzskych miest alebo pamiatok.

V katedrále sa nachádza vzácna relikvia - tŕňová koruna, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas jeho ukrižovania. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv. Ľudovíta.

V katedrále sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Skladá sa z 8000 píšťal, každá z nich vydáva ojedinelý zvuk.

V streche katedrály pred požiarom žilo vyše 200 000 včiel, ktoré pochádzali z troch vzácnych druhov. Našťastie sa ich počas požiaru podarilo akoby zázrakom ochrániť a väčšine z nich sa nič nestalo.

Dve najväčšie veže kostola sa môžu zdať, že sú úplne identické, no severná veža je o niečo väčšia ako južná.

Katedrála Notre-Dame je od roku 1991 na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Notre-Dame je postavená na mieste pohanského mesta. Pod základmi katedrály v minulosti stálo rímske mesto Lutetia.

Okno, ktoré sa nachádza na pravej strane katedrály Notre-Dame v Paríži, bolo dokončené v polovici 13. storočia. V okennej ružici je zachované pôvodné sklo, ktoré sa použilo počas stavby.

Notre Dame v Paríži stavali 182 rokov.

1. Je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži.
2. Pôvodne mala vyzerať ešte honosnejšie.
3. Na stavbe pracovali robotníci a za odmenu dostávali mušt.
4. Žeriavy ako kolesá pre škrečky.
5. Zvony na katedrále Notre Dame majú svoje mená i funkciu.
6. Pred katedrálou Notre Dome sa nachádza bod NULA.
7. Vyobrazené výjavy z Biblie pre tých, čo nevedeli čítať.
8. Staronové chrliče.
9. Veže nie sú rovnaké.
10. Revolucionárom neunikli ani hlavy sôch kráľov.
11. Vzácne relikvie.
12. Medený Kohút.
13. Zrecyklované sochy na portály katedrály.
14. Strecha Notre Dame v Paríži pozostávala z dreva francúzskych lesov.
15. Notre Dome slúžil chvíľu i ako skladisko vína.
16. Román Chrám Matky Božej v Paríži sa zaslúžil o jej rekonštrukciu a slávu.
17. Vzácny orgán.
18. Chov vzácnych včiel v streche Notre Dame.
19. Pravidlo zlatého rezu.
20. Konali sa tam korunovácie.
21. Je na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
22. Stojí na mieste pohanského mesta.
23. Z pôvodnej stavby sa zachovala iba jedna časť.
24. Základný kameň sa položil v roku 1163 a bol dostavaný až o 182 rokov neskôr, čím sa stal jednou z najdlhšie stavaných katedrál.

Notre-Dame v kultúre

Katedrála Notre-Dame sa objavila v niekoľkých filmoch, napríklad adaptácie románu "Chrám Matky Božej v Paríži" (1939, 1956, 1982) a animovaný film z produkcie Disney "Zvonár u Matky Božej" (1996). Notre-Dame si môžete všimnúť aj vo filmoch "Amélia z Montmartru" (2001), "Van Helsing" (2004), "Ratatouille" (2007) či "Polnoc v Paríži" (2011).

Paríž, hlavné mesto Francúzska a jedno z najnavštevovanejších miest sveta, je mestom s bohatou históriou, umením a kultúrou. Táto metropolita sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Seiny.

Katedrála Notre-Dame v Paríži nie je len historickým chrámom, ale aj symbolom odolnosti a kultúrneho dedičstva. Aj keď prešla mnohými skúškami - od revolučného rabovania, cez vojnové roky, až po nedávny požiar - zostáva jedným z najvýznamnejších miest nielen pre Francúzsko, ale aj pre celý svet. Jej znovuotvorenie po obnove patrí k najväčším udalostiam 21. storočia.

Slávnu katedrálu Notre-Dame však v roku 2019 zasiahol požiar a zničil jej veľkú časť. Pre mnohých Parížanov aj ľudí z celého sveta to bola veľká tragédia, no netrvalo dlho, kým sa začala rekonštrukcia stavby. V čase písania článku katedrála nie je prístupná turistom, no predpokladá sa, že Notre-Dame znovu svoje brány otvorí v roku 2024. Ak katedrálu plánujete navštíviť, aktuálne informácie môžete sledovať tu.

tags: #chram #matky #bozej #v #parizi #autobiograf