Rímskokatolícky farský kostol sv. Ondreja je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou. V Ružomberku je najstaršou stavbou svojho druhu, ktorej počiatky siahajú do prelomu 13. a 14. storočia. Tento kostol, nachádzajúci sa v centre mesta na Námestí A. Hlinku vedľa radnice, prešiel mnohými architektonickými zmenami a úpravami počas svojej existencie.
Kostol sv. Ondreja v Ružomberku
História Kostola v Ružomberku
Pôvodný včasnogotický kostol vznikol najneskôr na prelome 13. a 14. storočia. Nepriamo to dokladá prvá písomná zmienka o meste v listine z roku 1318, ktorá okrem iného spomína aj právo slobodnej voľby farára. Kostol sa v historických správach pripomína v 30. rokoch 14. storočia v súvislosti s platom farára Mikuláša. Patrocínium sv. Ladislava je doložené listinou zo 16. apríla 1430.
Kostol sa ďalej spomína v roku 1440 a krátko nato v roku 1445, keď dal okolo neho vybudovať kamenný opevňovací múr Pongrác zo Sv. Mikuláša a Starhradu ako ochranu pred bratríkmi. Na východnej strane sa zachovala jeho časť s kľúčovou strieľňou. V pohľadoch na Ružomberok zo začiatku 19. storočia, ako aj na spomínaných fotografiách z konca 19. storočia má kostol prevažujúci stredoveký výzor.
Renesančná prestavba kostola po ničivom požiari v roku 1583 sa datuje do roku 1585. Dokladala to pamätná tabula umiestnená nad už neexistujúcim južným bočným vchodom, ktorá hovorila o tom, že liptovský župan Štefan Ilešházi so svojou manželkou Katarínou Pálfiovou kostol obnovili a časť postavili od základov. Najneskôr v tomto období došlo k rozšíreniu kostola z juhu a k výstavbe polygonálnej svätyne.
Svätyňa aj loď boli novozaklenuté renesančnou valenou klenbou s lunetovými výsečami. Klenbu niesli do lode vtiahnuté mohutné piliere s pilastrami a profilovaným kladím, čím vznikol trojloďový pseudohalový priestor presvetlený ešte oknami s lomenými záklenkami. V druhej polovici 17. storočia v dôsledku protireformačných snáh dochádzalo k striedaniu vlastníkov farského kostola.
Prvé barokové úpravy sú z roku 1618, keď nadstavali vežu s drevenou ochodzou, zastrešenú cibuľovou baňou (návrh urobil Pavol Medveď so synom Jurajom). V roku 1662 boli v ľupčianskej dielni Martina Roxera vyhotovené vežové hodiny. V 18. storočí pokračovali barokové úpravy opravou strechy veže, v roku 1755 úpravami v kostole a v roku 1800 po zničení strechy kostola požiarom (1797) jej obnovou s použitím medenej krytiny.
Podľa plánov prestavby zachovaných v ŠA Bytča bola dispozícia kostola symetricky rozšírená v celej dĺžke pseudohaly o prístavby zo severnej a južnej strany, ukončené východnými polygonálnymi závermi. Kostol tak získal dnešnú atypickú dispozíciu. Fasády v neoslohovej úprave členené opornými piliermi boli v tomto období zjednotené pásovou rustikou a novým rámovaním otvorov.
Po dokončení prestavby v roku 1902 - 1903 interiér kostola vymaľoval Jozef Hanula. V roku 1940 prešli interiéry kostola výraznými dekoratívnymi úpravami, travertínové a mramorové obklady realizovala firma Jaroslava Vinduška zo Spišských Vlách. V roku 1940 realizoval ďalšiu výmaľbu E. Massányi.
Architektonické Zaujímavosti a Umelecké Diela
Kostol bol pôvodne ranogotický, neskôr bol renesančne a barokovo upravený. Pôvodne bol zasvätený sv. Ladislavovi a postihlo ho niekoľko požiarov. V 17. storočí patril niekoľko rokov aj protestantom, katolíkom definitívne pripadol v roku 1709. V 19. storočí ku kostolu pribudla kaplnka svätého Jána Nepomuckého, sakristia a Kaplnka Božieho hrobu. K mohutnej gotickej veži pristavili menšiu schodiskovú vežu. Kostol tak získal približne dnešnú podobu.
V kostole môžete vidieť masívnu gotickú kamennú krstiteľnicu zo 16. storočia a za pozornosť stoja aj okenné vitráže v južnej lodi kostola. Tieto sú dielom významného ružomberského rodáka - majstra Ľudovíta Fullu. Sú na nich zobrazené scény zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Jedna z vitráží je venovaná 1 100. výročiu posvätenia prvého kresťanského chrámu na našom území. V kostole si môžete prezrieť aj obrazy od maliarov E. Massányiho a A. Belopotockého.
Väčšiu pozornosť si zaslúži obraz Klaňanie pastierov. Scéne dominuje postava Panny Márie v bielej šatke, červenom šate a modrom plášti, pred ňou na podstavci spočíva na slame dieťatko, ktoré Mária vije do bielej rúšky.
Hlavný oltár sv. Ondreja, bočné oltáre Panny Márie a sv. Antona Paduánskeho, ako aj oltár sv. Jána Nepomuckého v bočnej kaplnke vyhotovil sochár J. Kraus z Banskej Štiavnice, oltár Božského srdca Ježišovho v južnej lodi je prácou juhotirolskej dielne F.
Interiér kostola sv. Ondreja
Zvon Andrej
Jednou z najväčších zaujímavostí kostola je jeho zvon Andrej. Ten je najstarším zvonom na Liptove, uliaty bol v roku 1506 banskobystrickým zvonolejárom A. Sladičom.
Kostol sv. Ondreja v Divine
Starý kostol Kanonická vizitácia z r. 1767 hovorí: "Filiálny kostol v Divine je celý z dreva, je zasvätená sv. Andrejovi, postavený v r. 1726 Gašparom Ladislavom Szunyoghom. Bol znesvätený, keď v ňom bolo pochované nekrstené dieťa. Bola v ňom socha sv. Andreja. Vedľa kostola je malá drevená veža, na ktorej je zvon nepatrnej váhy. Cintorín bol ohradený drevenou ohradou, ale doňho pochovávali len 5 rokov. Predtým si Divinci pochovávali mŕtvych sami, kde chceli, mimo cintorína. Fary v Divine niet, ale prv bola." - z farskej kroniky. Tento kostol stál pravdepodobne na mieste terajšieho obecného úradu, pri zemných prácach na tých miestach sa našlo mnoho kostí mŕtvych.
V roku 1742 bola v Divinke postavená kaplnka a v roku 1773 sa začal stavať nový kostol v Divine. Stavba trvala šesť rokov a financoval ju gróf z Budatína Ján Szunyogh. Do novej farnosti patrili aj obce Svederník, Marček, Považský Chlumec, Divinka, Lalinok a určitý čas Rudinská. Kostol stavali z kameňa a pálenej tehly v štýle rokoko, s masívnymi múrmi a klenutou povalou.
Kostol bol zasvätený sv. Andrejovi (Ondrejovi) apoštolovi. Pôvodne bol postavený hlavný oltár a dva vedľajšie oltáre z neomietnutých kameňov. Hlavný oltár bol vyzdobený na veľkom plátne maľovaným obrazom sv. Ondreja a vedľajšie obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Žofie. Socha sv. Ondreja sa nachádza aj v strede oltára, vľavo je socha sv. Anny a vpravo sv. Jozefa - pestúna. Počas II. svetovej vojny 26. 7. 1943 boli doň zadovážené z Ríma relikvie sv. Ondreja apoštola - patróna kostola - v malej kovovej schránke opatrenej sklom.
V letných mesiacoch v roku 2011 bola kopula pomocou žeriavu zložená z veže a kompletne zrekonštruovaná. Pri tejto príležitosti bola zbúraná a nanovo postavená predsieň pred vstupom do kostola - ľudovo nazývaná "žebrovňa". Nad hlavným vchodom do kostola visí do kameňa vysekaný erb rodiny Szunyoghovcov.
Od marca 2007 ukazujú presný čas v Divine aj vežové hodiny. Priemer ich číselníka je dva metre a ručičky sú dlhé 100 a 80 centimetrov, takže ich vidieť zďaleka. Aj divinský kostol má vpredu vysokú vežu so štyrmi zvonmi.
Prvá zmienka o kostole sv. Ondreja Apoštola pochádza z roku 1334. Kostol však vyhorel a na jeho mieste bol postavený súčasný kostol v druhej polovici 16. storočia. V roku 1712 bol kostol rozšírený o polkruhové presbytérium a dve kaplnky.
Interiér Kostola
Interiér kostola je plný vzácnych vecí. Príkladom môže byť freskovitá maľba sv. Ondreja, neskorobarokový hlavný oltár z 50. rokov 18. storočia s plastikami svätcov, bočný oltár Božského Srdca Ježišovho z roku 1752, v ktorom nadstavci sa nachádza obraz Sedembolestnej Panny Márie a po bokoch plastiky sv. Jána evanjelistu a sv. Jána Krstiteľa. Ďalší bočný oltár Panny Márie je približne rovnako riešený ako predošlý. V jeho nadstavci je obraz sv. Anny a po bokoch plastiky sv. Ondreja a Pavla.
Môžeme tam nájsť aj ďalšie vzácne diela: rokokové oltáre sv. Spasiteľa pochádzajúci z 18. storočia alebo sv. Jána Nepomuckého, kamenná rokoková krsteľnica a hlavný obraz sv. Ondreja Apoštola pochádzajúci z roku 1874.
Kostol svätého Ondreja Apoštola je renesančná stavba z 2. polovice 16. Stavba bola v roku 1712 rozšírená polkruhovo zakončeným presbytériom, bočnou kaplnkou a pripojením podvežia, ako druhej bočnej kaplnky k priestoru lode. Neskôr, v roku 1757 kostol obnovili a prefasádovali, pravdepodobne pod vedením staviteľa G. Urlespachera. Priestor presbytéria a oboch kaplniek je preklenutý valenou klenbou a lunetami. V lodi sú tri polia pruskej klenby s medziklenbovýmí pásmi, ktoré dosadajú na rímsy vtiahnutých pilierov.
Pôvodne renesančná veža má na nárožiach dva diagonálne umiestnené oporné piliere a nárožnú rustiku siahajúcu to výšky kordónovej rímsy. Časť nad rímsou je baroková nadstavba, členená pilastrami s rokajovými hlavicami a terčíkovou podstrešnou rímsou. Zvukové okná majú štukové orámovanie s kvapkami a polkruhovým frontónom, ktorý je rozdelený veľkým klenákom. Veža je krytá barokovoklasicistikou prilbou zakončenou laternou.
Štítové priečelie lode s hlavným portálom je členené pilastrami s rokajovou hlavicou, na ktorých spočíva rokokovým vlysom zdobený pás kordónovej rímsy segmentový frontón. Na bočných lodiach priečelia výklenky s plastikami kráľov - svatým Štefanom a svätým Ladislavom. Nad bočným vchodom sa v rokokovej kartuši nachádza dosta s dvojitým erbom s latinským nápisom.
Neskorobarokový hlavný oltár z 50. rokov 18. storočia je typu stĺpovitých oltárov s krivkovou architektúrou a plastikami svätcov, v nadstavci ktorého je iluzionistický reliéf svätej trojice v oblakoch, flankovaný adorojúcimi anjelmi. Ústredný obraz svätého Ondreja Apoštola z roku 1874 bol reštaurovaný r. 1913.
Bočný oltár Božského srdca Ježišovho datovaný do roku 1752 je z obdobia neskorého baroka: v jeho nadstavci sa nachádza aj obraz Sedembolestnej Panny Márie, po stranách medzi stĺpami sú plastiky znázorňujúce svätého Jána Evanjelistu a svätého Jána Krstiteľa. Bočný oltár Panny Márie datovaný do roku 1757 má rovnaké riešenie ako predošlý. V nadstavci je obraz svätej Anny v dobovom odeve, po stranách medzi stĺpami sú plastiky apoštolov - svätého Pavla a Ondreja.
Rokokový oltár svätého Spasiteľa z polovice 18. storočia má konkávne riešenú pilastrovú architektúru, preplnenú rokajovou výzdobou. V nadstavci je dvojitý erb a polpostava Boha-Otca. Rokokový oltár svätého Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia pochádza z dielne toho istého rezbára ako oltár Spasiteľa.
Neskorobarokova kazaateľníca z 50. rokov 18. storočia má na parapete sochy štyroch evanjelistov. V chráme sa nachádza aj kamenná rokoková krstiteľnica z polovice 18. storočia a neskororenesančné stallum z polovice 17.
Kostol stojí na východnom okraji prirodzene vyvýšenej terasy a zároveň hlavného námestia, nad sútokom riek Váh a Revúca ako výrazná pohľadová dominanta mesta. Novým výrazným prvkom sa stalo Mauzóleum Andreja Hlinku s priľahlým priestorom riešeným v podobe mohutne rozvinutej architektúry slávnostných nástupov - s dvojramenným Školským schodiskom zdobeným balustrádovým zábradlím (projekt: J. Svidroň, 1938 - 1939).
Kostol sv. Ondreja je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Ružomberku. Je významným dokladom rozvíjajúceho sa mestského osídlenia so zaujímavou, atypickou a nepravidelnou dispozíciou svedčiacou o jeho bohatom stavebnom vývoji od včasného stredoveku cez predpokladanú významnú neskorogotickú a najmä renesančnú prestavbu na konci 16. storočia.
História kostola v Martine siaha do roku 1739. Staviteľom bol farár Anton Zechowský realizujúci práce na vlastné náklady. Kostol však dokončil až jeho nástupca farár Johann Jakob Bartsch, ktorý mu zmenil architektúru. V roku 1792 boli vo veži umiestnené dva zvony, no počas I. svetovej vojny bol jeden z nich použitý na výrobu munície. Finálna podoba kostola však mala byť iná. Mal mať o jednu vežu viac, ktorú ale nemohli postaviť z dôvodu nedostatku dreva, pretože ho členovia urbariátu nedovolili vyťažiť. V súčasnosti sa za najstaršiu pamiatku kostola pokladá baroková kamenná krstiteľnica s kužeľovou nohou, umiestnená na kamennom podstavci, pôvodom z roku 1735.
Významné Osobnosti Spojené s Kostolom
V roku 1905 bol za farára zvolený Andrej Hlinka a v kostole slúžil až do konca svojho života v roku 1938.
Vitráže Ľudovíta Fullu
Významným a hodnotným prvkom kostola sú vitráže. V juhovýchodnom okne južnej bočnej lode za oltárom je vitráž s témou 1 100. výročia posvätenia prvého kresťanského chrámu na našom území vyhotovená podľa návrhu Ľ. Fullu z roku 1933 pre katedrálu v Nitre.
Ďalšie tri vitrážové okná sú v južnej stene lode. V prvom okne sa nachádzajú tri nad sebou komponované celky - scény zo života Krista a Panny Márie ideovo zoradené zhora nadol: Zvestovanie, Narodenie, Ukrižovanie. Na tabuli Ukrižovania je signatúra s vročením Fulla 1964. Drahé okno s námetom Svätí Cyril a a Metod je riešené v troch nad sebou radených celkoch, v dolnom sú postavy oboch svätcov, v strednom obaja vierozvestci u pápeža, v hornej časti sú písmená A a Ω. V dolnom poli je signatúra s vročením: Fulla 1970. Posledné okno je na rozdiel od predchádzajúcich riešené ako jedno zobrazenie - Ukrižovanie, signované a datované Fulla 1975 s dedikačným nápisom Venovala Anna Pultová.
Vitráže vznikali postupne v priebehu dlhšieho obdobia, a preto sú výrazným dokumentom umeleckého vývoja a názorových posunov vo Fullovej tvorbe.
Interiér bol v priebehu 20. storočia doplnený novodobými architektonickými prvkami - dverami a deliacimi priečkami riešenými v ušľachtilom kove a skle.
Barokový kostol svätého Ondreja z roku 1779 prešiel renováciou v rokoch 1947 - 1948. Kostol je v správe Farskéhoúradu Divina. Obec sa aktívne vo veľkej miere podieľala na jeho rekonštrukcii a modernizácii.
Kostol sv. Ondreja v Divine