Katolícka Cirkev, Manželské Spolužitie a Sexualita

V súčasnej dobe, v ktorej snáď všetci prekračujeme svoje limity, či už finančné alebo mentálno-emocionálne, sa na prvý pohľad môže zdať, že začať spolu bývať už pred svadbou je vlastne zjednodušením pre všetkých a po každej stránke. Je to naozaj tak? Prečo si Cirkev ešte aj v 21. storočí myslí, že kohabitácia nie je tým správnym riešením?

Spolužitie pred svadbou a pohľad Cirkvi

Počas predmanželských príprav sa prediskutúva mnoho otázok, jednou z nich je aj spolužitie páru pred manželstvom. Aj keď súčasná spoločnosť schvaľuje túto prax, je v rozpore s Božím plánom pre manželstvo. Cirkev vníma túto prax ako škodlivú, hoci je dnes rozšírená medzi mnohými pármi, najmä preto, že z dlhodobého hľadiska spôsobuje množstvo problémov. Zo skúseností zisťujeme, že pre väčšinu párov, ktoré spolu žili pred manželstvom, je ťažké udržať manželstvo v posväcujúcej milosti a ochrániť ho pred rozpadom. Cirkev si nevymýšľa učenie, prax, obmedzenia a dogmy - odvodzuje a interpretuje ich z Božieho zjavenia. Nikto v Cirkvi nemá právo meniť to, čo učil sám Ježiš a apoštoli. Ak by to niekto predsa len robil, okrádal by ľudí o spásne pravdy, ktoré boli Bohom určené pre všetky časy.

Dôvody Cirkvi proti spolužitiu pred svadbou

Cirkev je ako matka, ktorá sa stará o svoje milované deti, a keďže Cirkev vie, že spolužitie páru pred manželstvom zvyšuje páru šancu na manželský neúspech, chce svoje deti chrániť."Pohodlie" je dobrá vec, ale nemôže byť dôvodom na obhajobu predmanželského spolužitia, a dôvod na následné rozhodnutie (teda manželský súhlas), ktoré ovplyvní celý život človeka. Spolužitie pre "pohodlie“ je slabou prípravou na záväzok manželského sľubu. Potvrdzuje to aj výskum.

Štúdie ukazujú, že tí, ktorí spolu žijú pred manželstvom, majú tendenciu uprednostňovať "zmenu", "experimentovanie" a otvorený životný štýl - čo všetko vedie k nestabilite v manželskom zväzku. Jedna zo štúdií, ktorú uskutočnili výskumníci z Chicagskej a Michiganskej univerzity, dospela k záveru, že páry, ktoré spolu žijú pred manželstvom, majú po uzavretí manželstva tendenciu k povrchnej komunikácii a neuváženému rozhodovaniu. Iste, možno ušetríte cenu mesačného nájmu, ale obetujete niečo cennejšie. Zásnuby sú viac než len čas na plánovanie oslavy. Je to čas na hlbšiu diskusiu a dôkladnejšie premýšľanie, ktoré sa najlepšie uskutočňuje v odlúčení. Páry, ktoré spolu žijú, nemajú luxus takéhoto odstupu. Takže nech už ušetríte akékoľvek výdavky, v konečnom dôsledku pravdepodobne zaplatíte viac. Štúdie neustále ukazujú, že páry, ktoré spolu žijú, dosahujú výrazne nižšie "skóre“ v manželskej komunikácii aj celkovej spokojnosti.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že "manželstvo“ na skúšku má zmysel, pretože umožňuje vylúčiť menej kompatibilných partnerov. Takto to však nefunguje. Páry, ktoré spolu žijú pred svadbou, majú v skutočnosti o 50 % vyššiu šancu na rozvod ako tie, ktoré spolu nežijú. A približne 60 % párov, ktoré spolu žijú, sa rozídu bez toho, aby uzavreli manželstvo. Spolužitie pred manželstvom sa líši od spolužitia v manželstve, pretože neexistuje žiadny záväzok, ktorý by vzťah bez manželskej prísahy podporoval. Spolužitie je v skutočnosti najhorší spôsob, ako spoznať druhého človeka, pretože skracuje skutočný rozvoj trvalého priateľstva. Tí, ktorí spolu žijú pred manželstvom, často uvádzajú prílišné spoliehanie sa na sexuálne vyjadrovanie a menší dôraz na rozhovor a iné spôsoby komunikácie - spôsoby, ktoré v konečnom dôsledku vedú k plnšiemu sexuálnemu spojeniu po svadbe.

V rannej Cirkvi bolo spolužitie mimo manželstva medzi nekresťanmi v Rímskej ríši bežné. Tieto praktiky však boli pre jednotlivcov, rodiny a spoločnosť zničujúce. So ženami sa zaobchádzalo ako s predmetmi na jedno použitie, ako s hračkami na sexuálne potešenie, ktoré sa mali odhodiť, keď vášne ochabli. Kresťanská vízia manželstva a rodiny viedla k šťastiu a naplneniu jednotlivcov a rodín a k veľkej obnove kultúry a spoločnosti.

Prehľad šancí na rozvod

Cirkev a sexuálny život párov

Prečo Cirkev zasahuje do sexuálneho života párov? Áno sex je na jednej strane súkromný a osobný, ale má aj hlboký morálny a spoločenský rozmer. Sex funguje ako primárny spájací prostriedok v rodinách a rodina je stavebným kameňom spoločnosti. Sexuálne práva a neprávosti ovplyvňujú zdravie a šťastie jednotlivcov, rodín a okolia. Preto bolo sexuálne správanie vždy predmetom mnohých občianskych zákonov. Cirkev chce, samozrejme, chrániť rodinu a spoločnosť. Ale viac ako to si Cirkev želá chrániť váš vzťah s budúcim manželom a s Bohom. Sex je akt, ktorý spečaťuje a obnovuje manželskú zmluvu páru pred Bohom. Sexuálne hriechy sa teda netýkajú len vzťahu medzi mužom a ženou, ale aj vzťahu medzi manželmi a Bohom. A to je zodpovednosť Cirkvi. Ak je medzi vami a Bohom, je aj medzi vami a Cirkvou.

Sv. Ján Pavol II. povedal: „Preto sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom darujú jeden druhému úkonmi, ktoré sú vlastné a výlučne patria manželom, vôbec nie je čosi biologické, ale dotýka sa vnútorného jadra ľudskej osobnosti ako takej. Sexualita sa len vtedy prejavuje ľudským spôsobom, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do smrti.

Darovanie seba samého a Boží plán

Darovanie svojho tela pri pohlavnom styku je hlbokým symbolom darovania celého svojho ja. Pri milovaní si manžel a manželka "rečou tela" hovoria to, čo si povedali pri oltári v deň svadby: "Som tvoj, na celý život!" Boh stvoril sex, aby bol fyzicky príjemný a emocionálne naplňujúci. Je však ešte viac ako len toto všetko. Je predovšetkým najhlbším znakom úplného darovania seba samého, ktoré si manžel a manželka navzájom prisahajú. Tento vzájomný dar uschopňuje pár stať sa spolutvorcami a pokračovateľmi stvoriteľského diela s Bohom pri darovaní života novému človeku, dieťaťu. Podľa Božieho plánu má dar sexuálneho spojenia dva hlavné ciele: posilniť manželskú lásku a zdieľať túto lásku s deťmi.

Jediným "miestom", kde sa má toto úplné sebadarovanie medzi mužom a ženou uskutočniť, je manželstvo. Je to jediné "miesto", kde môžu byť deti vychovávané bezpečnou, oddanou láskou matky a otca. Sexuálna intimita teda patrí len do manželstva. Mimo manželstva je sex lož a hriech. Pretože čin smilstva hovorí: "Dávam ti celé svoje ja..." - ale muž a žena v skutočnosti zadržiavajú svoj záväzok, svoju plodnosť a svoj vzťah s Bohom.

Morálka, svedomie a Boží zákon

Ľudia sa môžu vo veciach svedomia mýliť, a mýlia sa bohužiaľ často. Pokiaľ ide o naše vlastné záujmy, naša schopnosť sebaklamu je obrovská. Aj tu, ako vo všetkom, čo robíme, potrebujeme objektívne kritérium, ktoré nám povie, či je naše svedomie správne formované a schopné správne usudzovať. Morálka nie je vecou názoru alebo "vnútorného pocitu". Svedomie je Boží hlas, ktorý hovorí pravdu hlboko v našom srdci. Je nepravdepodobné - ak nie nemožné - že by Boh odporoval svojim vlastným prikázaniam len pre naše pohodlie alebo túžby. Keď sa rozhodnete robiť to, čo chce Boh, konáte v súlade s dobrým svedomím.

Spoločné bývanie a pohoršenie pre ostatných

To, že niečo každý robí, neznamená, že je to správne alebo menej závažné. Rozhodnutie páru žiť spolu sa nerobí jednoducho, izolovane. Dotýka sa všetkých, ktorí sú s týmito dvoma ľuďmi vo vzťahu - rodičov, bratov, sestier, priateľov a dokonca aj členov farnosti a každého, s kým sme v kontakte. Spolužitie páru implicitne oznamuje, že nie je nič zlé na tom, že sa porušuje Boží zákon.

Príprava na manželstvo

"Svadba je na jeden deň, ale manželstvo je na celý život." To môže byť dlhý a šťastný čas, ale len s dobrou prípravou. Najlepší spôsob, ako sa pripraviť na manželstvo, je praktizovať svoju vieru. Katolíci to robia vernou účasťou na nedeľnej svätej omši, pristupovaním k sviatosti pokánia (spovedi), modlitbou a praktizovaním skutkov lásky, spoločnou modlitbou, čítaním Svätého písma. Ale je dôležité spoznávanie sa aj v iných oblastiach. Treba spolu podnikať rôzne koníčky, výlety. Dôležitou súčasťou spoznávania je rozhovor, komunikácia, spoznávanie rodiny partnera atď. Možností je veľa a fantázii sa medze nekladú.

Odlúčenie, ak už spolu žijete

Učenie Cirkvi o spolužití nie je "svojvoľným" pravidlom. Spoločný život pred manželstvom je hriech, pretože porušuje Božie prikázania a učenie Cirkvi - či sa nám to páči alebo nie. Svätý Pavol zaraďuje tento hriech - odborne nazývaný "smilstvo" (či už v rámci spolužitia alebo mimo neho) - medzi hriechy, ktoré môžu človeku zabrániť dosiahnuť nebo. Spolužitie pôsobí proti najhlbším túžbam srdca a výrazne zvyšuje pravdepodobnosť neúspešného manželstva. Ak ste k sebe úprimní, každá praktická úvaha vám povie, že odlúčenie zo spoločného bývania pred manželstvom je správna vec. Je to rozhodnutie odvrátiť sa od hriechu a nasledovať Krista a jeho učenie, ktoré nám predkladá Cirkev. To je vždy správne rozhodnutie, veď „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“.

Možno si myslíte, že ste jedineční, a že vaša vzájomná vášeň nikdy neochabne. Ale to si myslí väčšina párov. Nikto nejde do manželstva s tým, že plánuje rozchod; napriek tomu sa dnes väčšina párov rozchádza. Chcete patriť k výnimočným párom, ktoré v manželstve nielen uspejú, ale budú spolu aj šťastne a spokojne žiť. Niektoré páry, ktoré spolu žijú, si myslia, že oddelené bývanie pred manželstvom je niečo umelé alebo nezmyselné. Niektorí sa obávajú, že zastavenie sexuálnej aktivity bude pre ich vzťah škodlivé. To je však zriedkavý prípad. Niekedy sa aj v manželstve stane, že sexuálny vzťah bude musieť byť na určitý čas prerušený kvôli chorobe, služobnej ceste alebo niečomu inému. Vzťahy to nielenže prežijú, ale v skutočnosti sa posilnia. Boh takéto obety odmeňuje milosťami.

Katolícke učenie v tejto veci prináša bohaté požehnanie tým párom, ktoré ho dobrovoľne prijmú a rozhodnú sa ho žiť. Dobrá správa - evanjelium o Ježišovi Kristovi oslobodzuje a nezaťažuje. Manželský život má v Božom pláne osobitné miesto. Ako všetko dobré, aj toto si vyžaduje obete. Tie sú však v porovnaní s odmenou malé. "Hľadajte najprv Božie kráľovstvo; všetko ostatné, po čom túžite, vám bude dané" - a ešte viac!

Mýty o katolíckom manželstve a sexe

Je nemálo ľudí, ktorí majú predstavu (a nie sú to len neveriaci), že Cirkev je taká skostnatená, že aj sex medzi manželmi je naformátovaný a nemá mať prečo šťavu. Verejne koluje množstvo tvrdení o tom, čo môže a nemôže katolík za dverami manželskej spálne. Na niektoré sa pozrieme spolu:

• Prerušovaný styk je zakázaný: Manželstvo ako ustanovizeň má podľa učenia Cirkvi spĺňať dve základné požiadavky: dobro manželov a plodenie detí.
• Muž nemusí brať ohľad na ženu pri sexe: Hoci majú obaja manželia tvoriť jednotu, neznamená to, že manžel môže s ňou a s jej telom nakladať, ako a kedy sa mu zachce.
• Boh sex v manželstve obmedzuje: Opak je pravdou: Boh stvoril nádheru manželského spojenia práve preto takú slobodnú, krásnu, vzrušujúcu a príťažlivú, lebo túžil, aby naplnenie tela a ducha vyplývajúce z celého aktu spojenia manželov bolo pre nich radosťou a inšpiráciou.
• Masturbácia nikomu neubližuje: Ak vynecháme niektoré časti a použijeme sexualitu len na potešenie tela, niečo v manželskom spojení bude chýbať, nebude dostatočné.
• Pornografia v manželstve je v poriadku: Toto je o pudoch a tele, nie o láske a naplnení a už vôbec nie o darovaní sa.

tags: #katolicka #cirkev #manzelske #spoluzitie #sexualne