Katolícka cirkev v Ázii má bohatú a komplexnú históriu, ktorá siaha až do samotných počiatkov kresťanstva. Dnes čelí mnohým výzvam, ale zároveň má aj veľký potenciál pre rast a rozvoj. V tomto článku sa pozrieme na históriu katolíckej cirkvi v Ázii, jej súčasnú situáciu a niektoré z výziev a príležitostí, ktorým čelí.
Mapa Ázie
Počiatky kresťanstva v Ázii
Cirkev v Ázii spieva chválospev "Bohu, našej spáse" (Ž 68,20), lebo si vybral započať svoje spásne dielo na pôde Ázie, skrze mužov a ženy tohto kontinentu. Veď to v Ázii Boh od počiatku zjavoval a priviedol k naplneniu svoj spásny plán. Riadil kroky Patriarchov (porov. Gn 12) a povolal Mojžiša, aby priviedol svoj ľud k slobode (porov. Ex 3,10). Ľudu, ktorý si vyvolil, sa On sám prihováral skrze mnohých prorokov, sudcov, kráľov a neohrozené ženy, plné viery. V "plnosti času" (Gal 4,4) zoslal svojho jednorodeného Syna, Ježiša Krista, Spasiteľa, ktorý sa vtelil ako Ázijčan! Keďže Ježiš sa narodil, žil, zomrel a vstal z mŕtvych vo Svätej Zemi, tento malý kúsok západnej Ázie sa stal zemou prisľúbenia a nádeje pre celé ľudské pokolenie. Ježiš poznal a miloval túto krajinu, prijal za svoje jej dejiny, utrpenia i nádeje tohto národa; bol mu drahý jeho ľud, stotožnil sa s hebrejskými tradíciami i s dedičstvom. Veď Boh si už od pradávna vyvolil tento národ a jemu sa zjavoval, aby ho pripravil na príchod Spasiteľa. Z tejto zeme sa Cirkev, prostredníctvom ohlasovania evanjelia mocou Ducha Svätého, rozšírila všade, aby "učila všetky národy" (porov. Mt 28,19). Prvé kresťanské komunity vznikali v prostredí Palestíny na ázijskom kontinente. Ázia sa takto stala tretím pokresťančeným kontinentom.
Misijné aktivity v Ázii
Už v prvých storočiach kresťanstva sa misionári vydávali na cesty do Ázie, aby šírili evanjelium. Medzi najznámejších misionárov patrili apoštol Tomáš, ktorý podľa tradície pôsobil v Indii, a svätý František Xaverský, ktorý v 16. storočí pôsobil v Indii, Japonsku a ďalších krajinách. Misijné poslanie, ktoré sa neskončí, kým bude svet existovať. poslal Syna, tak aj on poslal apoštolov (porov. Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. sľub splnil a prisľúbil im: ‚Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta‘ (Mt 28, 18-20). plnila až po samý kraj sveta (porov. Sk 1, 8). apoštola: ‚Beda mi, keby som evanjelium nehlásal‘ (1 Kor 9, 16). ony samy neprevezmú úlohu pokračovať v hlásaní evanjelia. J.: Misie do tretieho tisícročia, s. Misie do tretieho tisícročia, s. 194). najmenej katolíckym spomedzi všetkých kontinentov planéty. kontinente (porov. Statistico della Chiesa, 25. 03. paradox. prvým misijným územím.
Vďaka misionárom vznikali v Ázii kresťanské komunity, ktoré sa stali dôležitou súčasťou miestnej spoločnosti. Medzi najstaršie komunity Katolíckej cirkvi vôbec patria napríklad chaldejská cirkev so strediskom v Edesse. V 3. a 4. storočí bola najmohutnejšou misijnou organizáciou v Ázii, ktorá pôsobila v mnohých krajinách. V 4. storočí pôsobili v Bahrajne a od 6. storočia šírili kresťanstvo po celom ázijskom kontinente, kde zakladali kresťanské spoločenstvá. Misionárskemu rozmachu napomáhal prekvitajúci obchod. V roku 410 sa zišlo na synode v Seleukii-Ktesifone sedemdesiatich cirkevných hodnostárov. Jednou z ciest šírenia evanjelia bolo pôsobenie aj na Mongolsko a Čínu. Jednoduchá však táto cesta nebola, pretože na misionárov často číhali rôzne hrozby. Kontakty so západným kresťanstvom boli obmedzené a misionári sa preorientovali na východ. Kresťania sa ocitli v diaspore a to značne sťažilo ich existenciu. Darilo sa tzv. kresťanom sv. Tomáša, ktorí šírili evanjelium vďaka misijnému pôsobeniu apoštola Tomáša. Kontakty udržiavali kresťanskí obchodníci a misionári.
3.12. Sv. František Xaverský,kňaz a misionár
Bazilika Bom Jesus v Goa, India, kde sú uložené pozostatky sv. Františka Xaverského
Výzvy a prekážky
Misijné aktivity v Ázii však čelili aj mnohým výzvam a prekážkam. Medzi ne patrili napríklad:
- Odpor miestnych náboženstiev a kultúr
- Politické prenasledovanie
- Nedostatok finančných prostriedkov a personálu
Vznik islamu predstavoval novú, agresívnu výzvu a viedol k územnému rozmachu islamu. Počiatočné obdobie bolo pomerne pokojné, ale expanzia islamu na východe zabrzdila rast kresťanstva, dokonca aj v kolíske kresťanstva, v Palestíne. Islam nemohol ohroziť existenciu kresťanstva v Európe, ale oslabil prenikanie agresívneho islamu do nových teritórií. Prenikanie agresívneho islamu do nových teritórií bolo oslabené.
Prví misionári v Japonsku urobili chybu, keď sa snažili potlačiť miestne náboženstvá a kultúry, namiesto toho, aby sa im prispôsobili. V dôsledku toho sa im nepodarilo získať si dôveru miestneho obyvateľstva a vybudovať silné kresťanské spoločenstvá. Získavanie peňazí bolo pre misionárov naliehavejšie ako domorodí obyvatelia, čo negatívne ovplyvnilo evanjelizačné úsilie. Pápež Pavol III. vymenoval Františka Xaverského s plnou právomocou a ten pristál v Goe v roku 1542. Xaverského metódy boli prinajmenšom problematické. Medzi najskvelejších spolupracovníkov zakladateľa SJ patril apoštol Ázie, Caspar Barzaeus (uvádzaný aj ako Barcaeus) (1515-1553), ktorý vedel získať všetkých a vykladať sväté knihy. Na kresťanstvo obracal predovšetkým chudobných a bezprávnych. Misionári sa mali prispôsobiť prostrediu, v ktorom pôsobili, a asimilácia sa od rehoľníkov iných rádov neuplatňovala. Misionári sa snažili splynúť s národmi, ktoré mali priviesť ku kresťanskej viere. Prispôsobovali sa prostrediu, v ktorom pôsobili, a to dokonca aj odevom. Napríklad P. Hartmann spomína svedectvá jezuitských misionárov, že P. Grueber si dal oholiť hlavu a ostrihať ho na čínsky spôsob.
Súčasnosť katolíckej cirkvi v Ázii
Dnes je katolícka cirkev v Ázii relatívne malá, ale dynamická komunita. Katolíci tvoria menšinu vo väčšine ázijských krajín, ale ich prítomnosť je významná a ich prínos k miestnej spoločnosti je cenený. V súčasnosti tvorí Cirkev v Japonsku 536 tisíc katolíkov z radov občanov krajiny, ďalších 600 tisíc veriacich sem prišlo z iných krajín za prácou. Cirkev v Japonsku má tri arcidiecézy a 13 diecéz. Pôsobí tu 29 biskupov, 1407 kňazov 29 stálych diakonov, 80 bohoslovcov, takmer 5 tisíc rehoľníčok, 174 členov sekulárnych inštitútov, päť laických misionárov a 1307 katechétov.
Cirkev v Ázii sa snaží byť prítomná v dialógu s inými náboženstvami a kultúrami. Podporuje spravodlivosť, mier a zmierenie. A angažuje sa v charitatívnej činnosti a v službe chudobným a marginalizovaným.
Letisko Čingischán, 1. septembra o 10:00: Pápež František sa stane prvým pápežom v dejinách, ktorý pristane na mongolskej pôde. Mnohí ľudia sa budú v ten piatok pravdepodobne diviť nad rozruchom, ktorý tento starší pán v bielom odeve vyvolá v ich krajine. Hlava katolíckej cirkvi tam zatiaľ nie je veľmi známa. Katolícka cirkev je tam jednou z najmenších na svete. A preto tam nie sú žiadne diecézy a dokonca ani národná biskupská konferencia - ale od roku 2022 tam pôsobí kardinál, najmladší v univerzálnej cirkvi. Štyridsaťdeväťročný Talian Giorgio Marengo stojí na čele apoštolskej prefektúry Ulánbátar, cirkevného administratívneho obvodu zriadeného v roku 2002; ide o predstupeň diecézy. V krajine je celkovo deväť katolíckych bohoslužobných miest, na ktorých pôsobí 29 kňazov, z toho dvaja mongolskí. V Mongolsku pracujú najmä zahraniční misionári. Celá krajina má len 3,4 milióna obyvateľov, z ktorých viac ako 40 percent žije v hlavnom meste Ulánbátar. Vo vidieckych oblastiach mnoho ľudí vedie kočovný život. So svojimi stádami dobytka sa presúvajú z pastviny na pastvinu a žijú v takzvaných geroch, mongolskej podobe jurty. V najredšie osídlenejšej krajine na svete chce František predovšetkým posilniť katolícku komunitu. Ústredným záujmom pápeža je ísť na okraje a tam ohlasovať vieru. Kardinál Marengo, ktorý pôsobí v Mongolsku už viac ako 20 rokov, vníma Františkovu návštevu ako povzbudenie. Pápež ňou vraj uznáva, že aj v takej malej časti cirkvi je niečo dôležité a krásne. Navyše sa zdá, že Mongolsko je súčasťou akejsi pápežskej cestovateľskej stratégie v Ázii. František považuje tento rozlohou a počtom obyvateľov najväčší kontinent za dôležitý pre budúcnosť Cirkvi. Po návštevách Južnej Kórey (2014), Filipín (2015), Mjanmarska (2017), ako aj Thajska a Japonska (2019) by František návštevou Mongolska prakticky obcestoval Čínsku ľudovú republiku. Návšteva Pekingu sa v súčasnosti považuje za vylúčenú; medzi Pekingom a Vatikánom neexistujú diplomatické vzťahy. František však nie je na ceste len ako najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi. Vatikán výslovne zdôrazňuje aj aspekt bilaterálnej spolupráce so štátom nachádzajúcim sa medzi Ruskom a Čínou, ktorý sa už niekoľko rokov výraznejšie orientuje na Západ. S demokratizáciou Mongolska po rozpade Sovietskeho zväzu sa začali aj diplomatické vzťahy so Svätou stolicou. Počas svojej návštevy sa František stretne s prezidentom Uchnaagiinom Chürelsüchom, predsedom vlády Luvsannamsrai Oyun-Erdene a ďalšími predstaviteľmi politiky a spoločnosti. Pápež chce medzináboženským stretnutím uctiť dialóg medzi miestnou katolíckou menšinou a inými náboženstvami. V posledný deň svojej návštevy má slávnostne otvoriť katolícke sociálne centrum. „Dom milosrdenstva“ chce byť kontaktným miestom pre obete domáceho násilia, ľudí bez domova a migrantov.
Výzvy a príležitosti v budúcnosti
Katolícka cirkev v Ázii čelí v budúcnosti mnohým výzvam, ako napríklad:
- Rastúci sekularizmus a materializmus
- Náboženský extrémizmus a konflikty
- Chudoba a sociálna nerovnosť
Zároveň má však aj veľké príležitosti pre rast a rozvoj, ako napríklad:
- Rastúci záujem o duchovné hodnoty
- Posilnenie dialógu s inými náboženstvami a kultúrami
- Angažovanie sa v sociálnej spravodlivosti a v službe chudobným
V apoštolskom liste Tertio millennio adveniente načrtol som pre Cirkev, vzhľadom na tretie tisícročie kresťanstva, program, sústredený na výzvy novej evanjelizácie. Dôležitým prvkom tohto plánu bolo slávenie kontinentálnych Synod, aby biskupi mohli pristúpiť k otázke evanjelizácie podľa miestnych situácií a potrieb každého kontinentu. Keď som v tomto liste hovoril o Osobitnom zasadnutí Synody biskupov pre Áziu, poznamenal som, že v tejto časti sveta "najvýraznejšou otázkou je stretnutie kresťanstva s prastarými kultúrami a miestnymi náboženstvami. To je veľká výzva pre evanjelizáciu, najmä keď uvážime, že náboženské systémy ako budhizmus a hinduizmus vystupujú s jasným soteriologickým charakterom."2 Synoda ponúkla Cirkvi v Ázii vhodnú príležitosť zamyslieť sa nad týmto tajomstvom a potvrdiť obnovené úsilie v poslaní lepšie oboznámiť všetkých s Ježišom Kristom. Počas prípravnej fázy sa ukázala pozitívna odpoveď biskupov a miestnych cirkví na ponuku Osobitného zasadania Synody biskupov pre Áziu. V línii pôvodnej myšlienky listu Tertio millennio adveniente a podľa návrhov Predsynodálnej rady, ktorá posúdila odporúčania biskupov a miestnych cirkví ázijského kontinentu, som ako tému pre Synodu vybral: Ježiš Kristus, Spasiteľ, a jeho poslanie lásky a služby v Ázii: "aby mali život a aby ho mali v hojnosti" (Jn 10,10). Takýmto osobitným formulovaním témy som si prial, aby Synoda "osvetlila a prehĺbila pravdu o Kristovi ako o jedinom Prostredníkovi medzi Bohom a ľuďmi a o jedinom Vykupiteľovi sveta, a tak ho výrazne odlíšila od zakladateľov iných veľkých náboženstiev".4 Keď sa blížime k Veľkému jubileu, Cirkev v Ázii potrebuje schopnosť s obnovenou horlivosťou ohlasovať: Ecce natus est nobis Salvator mundi, "Hľa, narodil sa nám Spasiteľ sveta". Z milosti Božej sa Osobitné zasadanie Synody biskupov pre Áziu uskutočnilo od 18. apríla do 14. mája 1998 vo Vatikáne, po zasadaní pre Afriku (1994) a pre Ameriku (1997), a pred prvým Osobitným zasadaním pre Oceániu, ktoré sa konalo koncom roka 1998. Bezpochyby to bola zvláštna chvíľa milosti!5 Samotné slávenie Synody potvrdilo dôležitosť dialógu ako charakteristického spôsobu života Cirkvi v Ázii. Deň po dni Synodálnu sieň i miestnosti stretnutí napĺňali svedectvá hlbokej viery, obetavej lásky, nezlomnej nádeje, dlho skúšaného úsilia, vytrvalej odvahy, milosrdného odpustenia. Prostredníctvom tejto posynodálnej exhortácie sa chcem podeliť s Cirkvou, ktorá je v Ázii i na celom svete, o plody tejto Osobitnej Synody. Synodálni Otcovia pripomenuli prvé kresťanské spoločenstvo, prvotnú Cirkev, Ježišovo maličké stádo (porov. Lk 12,32) na tomto obrovskom kontinente. Synoda bola aj príležitosťou uznať pradávne náboženské tradície a civilizácie, hlboké filozofie i múdrosť, ktoré formovali dnešnú Áziu. Nadovšetko sa však spomínali samotné národy Ázie ako prvé bohatstvo tohto kontinentu a nádej pre budúcnosť. Synodálni Otcovia, vďační za dar viery, nenašli lepší spôsob, ako túto vieru osláviť, než tak, že ju potvrdili ju v jej celistvosti a zamysleli sa nad ňou vo vzťahu ku kontextom, v ktorých má byť ohlasovaná a vyznávaná v súčasnej Ázii. V roku 1995 som vyzval biskupov Ázie, zhromaždených v Manile, aby "otvorili dokorán dvere v Ázii Kristovi".6 Dôverujúc v tajomstvo spoločenstva s nespočetnými a často neznámymi mučeníkmi viery v Ázii a povzbudení v nádeji v trvalú prítomnosť Ducha Svätého, synodálni Otcovia odvážne pozvali Kristových učeníkov v Ázii na nové zaangažovanie sa v misiách. Vtelenie Božieho Syna, ktoré si celá Cirkev pripomenie pri Veľkom jubileu roku 2000, sa uskutočnilo v presne definovanom historickom a zemepisnom kontexte, ktorý mal dôležitý vplyv na život a poslanie Vykupiteľa ako človeka. "Boh vzal na seba v Ježišovi z Nazareta charakteristické znaky, vlastné ľudskej prirodzenosti, vrátane pre človeka nevyhnutnej príslušnosti k určitému národu a k určitej krajine. Takisto aj Cirkev žije a vykonáva svoje poslanie v konkrétnych okolnostiach času a priestoru. Synodálni Otcovia zdôraznili, že poslanie lásky a služby Cirkvi v Ázii ovplyvňujú dva faktory: na jednej strane chápanie seba samej ako spoločenstva učeníkov Ježiša Krista, zhromaždeného okolo svojich Pastierov; na druhej strane spoločenské (sociálne), politické, náboženské, kultúrne a ekonomické skutočnosti, mimoriadne odlišné v rámci tohto rozsiahleho ázijského kontinentu,8 ktoré počas Synody podrobili dôkladnému rozboru tí, čo s nimi žijú v každodennom kontakte. Ázia je najrozsiahlejší kontinent na zemi a obývajú ho približne dve tretiny svetového obyvateľstva, no Čína a India spolu predstavujú takmer polovicu celkového obyvateľstva planéty. Cirkev má hlbokú úctu k týmto tradíciám a usiluje sa nadviazať úprimný dialóg s ich prívržencami. Ázijské národy sú hrdé na svoje typické náboženské a kultúrne hodnoty, ako je napríklad láska k tichu a kontemplácia, jednoduchosť, súlad, odstup, nenásilie, zmysel pre tvrdú prácu, disciplína, nenáročný život, smäd po poznaní a po filozofickom bádaní.10 Sú im drahé hodnoty ako úcta k životu, súcit s každou živou bytosťou, blízkosť k prírode, synovská úcta k rodičom a k predkom, ako aj vysoko vyvinutý zmysel pre vospolnosť.11 Celkom osobitne pokladajú rodinu za vitálny zdroj sily, za úzko poprepájané spoločenstvo, ktoré vlastní silný zmysel pre solidaritu.12 Ázijské národy sú známe svojím duchom náboženskej tolerancie a pokojného spolunažívania. Okrem toho, napriek vplyvu modernizácie a sekularizácie, prejavujú ázijské náboženstvá znaky veľkej vitality a schopnosť obnovy, ako možno vidieť na reformných hnutiach v rámci rôznych náboženských skupín. Toto všetko poukazuje na určitú vrodenú duchovnú intuíciu a na určitú mravnú múdrosť, typickú pre ázijskú dušu. Ona tvorí jadro, okolo ktorého sa buduje narastajúce povedomie toho, "byť obyvateľom Ázie". V oblasti ekonomického rozvoja sú situácie v jednotlivých krajinách ázijského kontinentu veľmi odlišné a vymykajú sa akejkoľvek zjednodušujúcej klasifikácii. Niektoré krajiny sú vysoko rozvinuté, iné sa rozvíjajú cestou účinných hospodárskych politík, kým ďalšie sa ešte stále nachádzajú v strašnej chudobe a patria určite k najchudobnejším krajinám sveta. Synodálni Otcovia hovorili o rýchlych zmenách, ktoré sa uskutočňujú vo vnútri ázijských spoločností a o pozitívnych i negatívnych aspektoch týchto zmien. Medzi ne patrí jav urbanizmu a vytváranie obrovských miest, často so širokými okrajovými oblasťami, kde prekvitá organizovaný zločin, terorizmus, prostitúcia a vykorisťovanie tých najslabších súčastí spoločnosti. Ďalším z najvýznamnejších sociálnych javov je emigrácia, ktorá vystavuje milióny osôb do ťažkých situácií po stránke ekonomickej, kultúrnej i mravnej. Pastoračná starostlivosť o emigrantov a turistov je ťažká a zložitá zvlášť v Ázii, kde chýbajú na tento účel primerané štruktúry. Pastoračné plánovanie musí vziať do úvahy tieto skutočnosti. Viaceré ázijské krajiny musia čeliť ťažkostiam, ktoré súvisia s rastom obyvateľstva, čo "nie je jednoduchý demografický či ekonomický problém, ale predovšetkým morálny problém."15 Je jasné, že populačná otázka je úzko spätá s otázkou ľudského povznesenia, no šíria sa falošné riešenia, ktoré ohrozujú dôstojnosť a nenarušiteľnosť života a predstavujú osobitnú výzvu pre Cirkev v Ázii. Je azda príhodné pripomenúť na tomto mieste prínos Cirkvi na obranu a povznesenie života prostredníctvom angažovania sa na poli zdravotníctva, v oblasti spoločenského rozvoja a výchovy, so zvláštnou pozornosťou voči chudobným. Synodálni Otcovia poznamenali, že "aj keď oživenie uvedomelosti žien ohľadom svojej dôstojnosti a práv je jedným z najvýznamnejších znakov našej doby, ich chudoba a ich vykorisťovanie ostáva vážnym problémom pre celú Áziu".20
Tabuľka: Katolícka cirkev v Ázii - vybrané údaje
| Kontinent | Počet katolíkov | Percentuálny podiel katolíkov |
|---|---|---|
| Ázia | cca 149 miliónov | cca 3,3% |
Záver
Katolícka cirkev v Ázii má bohatú históriu a významnú súčasnosť. Napriek mnohým výzvam a prekážkam sa jej podarilo udržať a rozvíjať. V budúcnosti bude dôležité, aby cirkev pokračovala v dialógu s inými náboženstvami a kultúrami, angažovala sa v sociálnej spravodlivosti a v službe chudobným, a aby sa prispôsobovala meniacim sa podmienkam v Ázii.