S otázkami nemusíme zostať sami a môžeme ich predkladať Bohu. Podobne ako mnohí kresťania dnes, aj Abakuk kládol Bohu otázky. Rozhodujúce však je, že sú to spoľahlivé odpovede od jediného živého Boha, ktorého bol Abakuk prorokom.
Predkladá ju Bohu: „Dokedy budem volať o pomoc, Hospodine, a Ty nepočuješ? Kričať na Teba: Násilie! a nepomáhaš? Prečo mi dovolíš hľadieť na krivdu, a sám sa dívaš na trápenie?“ V Judsku bolo v Abakukom čase veľa nespravodlivosti a bezbožnosti. Zbožný Abakuk nedokázal pochopiť, ako môže byť Boh taký nespravodlivý. Otriasla ním stará a pritom stále aktuálna otázka prítomnosti zla vo svete a Božej spravodlivosti.
Mnohí ľudia sa aj v súčasnosti pýtajú: Bože, prečo dovolíš, aby bohatí bohatli a chudobní chudobneli? A prečo zaťažuješ najchudobnejších ľudí pohromami, zemetraseniami, povodňami, hladomorom, krutými diktatúrami a občianskymi vojnami?
Božia odpoveď Abakukovi je nielen odpoveďou jemu, ale cez neho aj všetkým, ktorí sa podobne pýtajú. Abakuk má ako prorok úlohu odovzdať Božiu odpoveď judskému ľudu. Boh mu oznamuje, že Jeho zdanlivá nečinnosť sa čoskoro skončí.
Chaldejci, známejší ako Babylončania (dnes Irak), si v Abakukovom čase vybudovali hrozivú vojenskú silu. Babylončania sa vyrojili s nepredstaviteľnou krutosťou a vydali sa na cestu, aby si podrobili celý Blízky východ. Sám Boh hovorí, že toto kruté vojsko je nástrojom v Jeho rukách! Pán Boh sa prostredníctvom cudzieho národa - Babylončanov pripravuje potrestať všetku nespravodlivosť a bezbožnosť, ktorú Abakuk odsudzuje v Judsku.
Babylončania napokon premenili Jeruzalem na trosky, v r. 587 pr. Kr. zničili chrám, ukoristili jeho posvätné zariadenie a odvliekli veľkú časť židovského obyvateľstva na desaťročia nútených prác do babylonského zajatia. Pán Boh udelil mnoho lekcií prostredníctvom mocných národov, ktoré porazili iných, a predsa neboli o nič lepšie ako ich poddaní. Tieto víťazstvá nikdy neboli trvalé.
Pán Boh zabezpečuje, aby sa žiadna ľudská moc nemohla šíriť navždy. Je pravda, že Boh používa ľudskú moc, aby opakovane rozdával napomenutia a ukázal, že sa nezmieri s nespravodlivosťou a bezbožnosťou. To však neznamená, že Jeho príslušný nástroj je lepší a že teraz prinesie trvalú spravodlivosť.
Božia odpoveď môže byť pre mnohých prekvapujúca a neuspokojivá. Zhrňme odpoveď, ktorú dal Abakukovi a ktorú prostredníctvom neho dáva všetkým, ktorí sa pýtajú na Božiu spravodlivosť: Boh nemlčí o žiadnej nespravodlivosti, ale trestá ju - vo svojom vlastnom čase a svojím vlastným spôsobom. Robí to preto, aby sme si znova a znova uvedomovali, ako zle sa nám a celému svetu darí v dôsledku hriechu.
Preto sa s obavami pýtame: Bude to pokračovať až do konca, takže všetci ľudia nakoniec zahynú pre svoj hriech? Tak sa pýtal aj Abakuk. A po Božom ohlásení trestu zo strany Babylončanov prosí: „Či Ty, Hospodine, nie si od večnosti, Bože môj, Svätý môj? My nezomrieme!
Prorok túžobne hľadá na obzore záblesk nádeje. Abakuk nebude sklamaný. Ak veríme, ani my nebudeme sklamaní. Okrem prekvapujúcej a neuspokojivej odpovede nám Boh chce povedať ešte niečo iné, veľmi dôležité.
Na tejto nástenke je napísaná veta: „Spravodlivý zo svojej viery bude žiť.“ (Ab 2, 4b) Pán Boh tým hovorí: Aj keď teraz nerozumieš môjmu konaniu, aj keď si myslíš, že som nespravodlivý, aj keď ťa moja predchádzajúca odpoveď neuspokojuje - len mi dôveruj, len ver. Ak máš takúto dôveru, potom ťa nestrhne vír skazy, ale budeš vytiahnutý, zachránený. Ak máte takúto vieru, potom budete žiť - žiť večne! A to je evanjelium v SZ!
Abakuk a ďalší proroci predpovedali príchod a odchod svetových mocností: jedna vláda teroru strieda druhú a mier sa nevracia. Pán Boh však dal prorokom vedieť, že uprostred týchto svetových mocností vznikne iné kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta.
Najdôležitejšie posolstvo, ktoré Boh poslal prostredníctvom proroka Abakuka, sa týka tohto kráľovstva: „Spravodlivý zo svojej viery bude žiť.“ To sa vzťahuje na vieru v Božieho Syna, Ježiša Krista. Kto verí v Neho, nezahynie (v hriechu), ale bude mať večný život.
Táto dôležitá a najznámejšia veta z proroka Abakuka (Ab 2, 4b) sa tri razy sa ozve na stránkach NZ (R 1, 17; G 3, 11; Žid 10, 38). Na všetkých troch miestach sa vzťahuje na Ježiša Krista a na spravodlivosť, ktorá pochádza z viery v Neho. Apoštol Pavel citoval túto vetu v R 1, 17. Tento biblický úryvok otvoril oči aj Martinovi Lutherovi, aby spoznal slávne evanjelium o slobode Božích detí, ktoré skrze Ježiša unikli kliatbe hriechu a smrti.
Prorok Habakuk od Duccia di Buoninsegna
Falošní proroci a učitelia
Medzi Božím ľudom však boli aj falošní proroci, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí rozšíria skazonosné náuky. Keďže však zaprú aj samého Pána, ktorý ich vykúpil, uvalia na seba rýchlu skazu. A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a budú potupovať cestu pravdy. Z chamtivosti sa budú usilovať získať vás vymyslenými rečami, ale súd nad nimi oddávna nemešká a ich zatratenie, ktoré im hrozí, nedrieme.
Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale ich uvrhol spútaných do temnoty podsvetia, aby tam boli strážení, až pokým nepredstúpia pred súd. Ani starý svet neušetril, keď priviedol potopu na bezbožný svet, ale Noacha, hlásateľa spravodlivosti, zachránil ako ôsmeho spolu s inými siedmimi.
Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na záhubu a obrátil na popol ako odstrašujúci príklad pre budúcich bezbožníkov, ale spravodlivého Lóta, ktorý sa trápil bezuzdným správaním nemravníkov, zachránil. Kým tento spravodlivý prebýval medzi nimi, deň čo deň sa vo svojej spravodlivej duši trápil, keď počul a videl ich bezbožné skutky.
Pán však vie vytrhnúť nábožných z pokušenia a nespravodlivých ponechať až do dňa súdu a potrestať, a to najmä tých, čo sa uberajú za telom s nečistými žiadosťami a pohŕdajú autoritou. Sú to samoľúbi bezočivci, neboja sa rúhať duchovným bytostiam, a ani anjeli, hoci sú silou a mocou väčší, nevynášajú proti nim pred Pánom potupný súd.
Oni však ako nerozumné zvieratá, od prírody určené na chytanie a zabíjanie, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú; zahynú vo svojej skazenosti a stihne ich odplata za neprávosť. Denné hýrenie považujú za rozkoš, sú poškvrnou a hanbou, ako hýria vo svojich lžiach, keď s vami hodujú. Ich oči sú plné cudzoložstva a nevedia sa nasýtiť hriechu, vábia nestále duše, srdcia majú vycvičené v chamtivosti, sú deťmi kliatby.
Keďže opustili pravú cestu, zablúdili, dali sa na cestu Bileáma, Beórovho syna, ktorému sa zapáčila odplata za neprávosť. Bol však pokarhaný za vlastnú neprávosť; nemé ťažné zviera prehovorilo ľudským hlasom a zabránilo bláznovstvu proroka.
Tí ľudia sú ako pramene bez vody, hmly, ktoré ženie víchor; je pre nich pripravená najhlbšia temnota. Vedú totiž pyšné a márne reči, lákajú bezuzdnými telesnými žiadosťami takých, čo práve ušli spomedzi tých, čo žijú v blude. Sľubujú im slobodu, hoci sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho, čo si ho podmanilo.
Ak sa totiž tí, čo unikli poškvrnám sveta tým, že poznali nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, znova s nimi zapletajú a podľahnú im, ich konečné položenie bude horšie ako začiatok. Bolo by pre nich lepšie, keby neboli poznali cestu spravodlivosti, ako keď sa potom, ako ju poznali, odvrátili od svätého prikázania, ktoré dostali.
Splnilo sa na nich pravdivé príslovie: „Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil a umyté prasa váľa sa v blate zasa.“
Kniha Habakuka, ako ste ju ešte nikdy nevideli
Múdrosť a životné skúsenosti
Vo svetle tohto poznania pozemský život veriaceho človeka, ktorý rešpektuje Božie slovo, ovplyvňujú dva faktory. Jedným z nich je biblická viera, ktorá je schopná uchopiť a aplikovať Božie požehnania a zasľúbenia, a tým druhým je schopnosť, ktorá nám pomáha orientovať sa v neviditeľných princípoch, ktorými Boh riadi a udržuje všetky segmenty sveta. Túto schopnosť nazývame jednoducho - múdrosť. Múdrosť teda nie je akási abstraktná vec, ale poznanie Božích zákonitostí, ktoré zaisťujú poriadok vo svete, a táto schopnosť nám potom vo svetle týchto poznaní ukáže správne rozhodnutia.
Často sa totiž stáva, že vierou prevezmeme Božie zasľúbenia a požehnania, ale kvôli nejakému nesprávnemu rozhodnutiu všetko stratíme. Pravda je pritom taká, že Boh nemá nič spoločné s naším neúspechom, aj naša viera bola v poriadku, ibaže zlým rozhodnutím sme zničili všetko, čo sme vďaka Božej dobrote a skrze vieru predtým vybudovali. Z toho vyplýva, že z pohľadu pozemského šťastia nám múdrosť nenahradí vieru a viera nenahradí múdrosť, potrebujeme oboje.
Ak je teda k dosiahnutiu pozemského šťastia nevyhnutné, aby sme pochopili duchovné zákonitosti, ktorým Boh podriadil jednotlivé oblasti bytia, musíme s nimi počítať a otázkou zostáva, ako je možné rozpoznať ich súvislosti.
Šalamún hovorí: „Keďže sa rozsudok nad zlým skutkom nevykonáva rýchlo, v ľudských srdciach rastie odvaha konať zlo.“ (Kaz 8,11) Teraz sa nebudeme zaoberať morálnym odkazom tohto výroku - čo sa stane s človekom, ktorý činí zlo - ale poukážeme na fakt, že existujú tzv. Tento zastaralý výraz vyjadruje v skratke životnú múdrosť, ktorá sumarizuje a hodnotí, aké dôsledky majú jednotlivé skutky: keď niekto urobí „to či ono“, bude to mať „také a také následky“.
O našej budúcnosti v podstate rozhoduje to, ako pristupujeme k týmto duchovným zákonitostiam pri rozhodovaní v prítomnosti. Pokiaľ ich budeme ignorovať alebo si ich ani nevšimneme, narazíme a uškodíme si.
Teda človek, ktorý sa chce neoprávnene obohatiť, v podstate svojou krádežou škodí sám sebe, pretože takýto zisk ho vovedie do vlastnej záhuby, inými slovami, ukráti sa o určitý čas svojho života a predčasne zomrie.
Ako súvisí podvádzanie a neoprávnené obohacovanie so skrátením biologického života? Je to jednoduché. V pozadí našich financií sa odráža počet našich odpracovaných hodín a dní, čas únavnej práce, za ktorý sme peniaze zarobili. Preto, keď niekto niekoho neoprávnene oberie o niekoľko tisíc eur, tak ho oberie presne o toľko mesiacov života, za aký čas bol dotyčný schopný ušetriť na svojom účte zarobené peniaze.
V knihe Prísloví je množstvo sentencií o tom, že Boh podriadil kúpu a predaj takým duchovným zákonitostiam, že keď niekto okradne iného človeka napríklad o desať mesiacov vo forme neoprávneného zisku, potom pevne stanovená zákonitosť uberie taký istý čas z konca života podvodníka.
Šalamún podotýka, že tieto následky sa nie vždy dostavia ihneď - čiže je tam kratší alebo dlhší čas - preto si cynici myslia, že ich následky nedobehnú. Ale to, že sa sentencia nevykoná hneď, neznamená, že sa nevykoná nikdy, pretože tieto zásadné princípy sú minimálne také tvrdé ako zákon gravitácie vo fyzickom svete.
Mnohí si myslia, že vzniknuté škody pramenia z Božej osobnej pomsty alebo trestu, avšak tieto zákonitosti fungujú neosobne. Vo väčšine takýchto a podobných záležitostí Boh nie je prítomný osobne, ba čo viac, stáva sa, že On konkrétne upozorňoval ľudí, aby ich ochránil pred následkami Jeho duchovných zákonitostí, ktoré z rôznych príčin nerozpoznali.
V živote Abimelecha, kráľa Gerára, sa takáto vec prihodila v spojitosti s Abrahámom. Je zrejmé, že v tomto príbehu nebola morálna zodpovednosť za vzniknutú situáciu na Abimelechovi, ale na Abrahámovi, ktorý zaviedol kráľa tým, že nepovedal, že Sára je jeho manželka.
Vo svetle týchto udalostí je mimoriadne prekvapivé, že Abimelecha by bol trest dostihol i napriek tomu, že za vzniknutú situáciu neniesol osobnú morálnu zodpovednosť. Toto uznal aj Boh, a práve preto sa rozhodol pre neobvyklé jednanie s Abimelechom - v sne ho upozornil na súvislosti týkajúce sa tejto situácie, pretože vôbec nebol informovaný o danej skutočnosti.
Boh teda vo vzniknutej situácii ochránil Abimelecha pred vlastným duchovným zákonom, ktorý by bol kráľa zničil s celým jeho domom, i keď oni za nič nemohli. Abimelech v podstate nezodpovedal morálne za vzniknuté okolnosti.
Tento príbeh poukazuje na to, že v pozadí sentencií nezávisle od osoby pôsobia duchovné zákonitosti a nezáleží na tom, či ich ľudia vedome alebo nevedome ignorujú. Abimelech mal šťastie, lebo Boh sa nad ním zmiloval a upozornil ho vo sne.
Práve pre toto nám Mesiáš dáva Ducha múdrosti, aby sme boli schopní chápať a vysvetľovať si svoj život skrze sentencie. Boží záujem a starostlivosť o nás sa prejaví aj v tom, že má v súvislosti s naším každodenným životom množstvo rád a usmernení. No tie musíme spracovať my.
Boh má pre nás rady tiež v praktických záležitostiach, ako sú napríklad spoločné podnikanie, finančné súvislosti, ručenie, dlžoby, úvery, úžernícke úroky. Hovorí nám aj to, čo sa stane s človekom, ktorý poskytuje úžernícky úrok, aj s tým, ktorý ho berie. Ešte nám dáva i takú radu, aký úrok sa kvalifikuje už ako úžernícky. Boh nezodpovedá za to, ak tieto rady ignorujeme.
Keď sa potom dostaneme do problémov, obviňujeme Pána, že nás nemá rád, že sa od nás odvrátil, v lepšom prípade vyznáme: „Žiaľ, nemali sme dosť veľkú vieru.“ Namiesto toho by sme sa mali obrátiť o radu k Šalamúnovi, podľa ktorého: „Ten, kto miluje veselosť, býva bedárom: ten, kto miluje víno a olej, nezbohatne.“ (Pr 21,17)
Biblické múdrosti z Knihy Prísloví
Nasledujúce verše poskytujú prehľad múdrostí z Knihy Prísloví, ktoré sú relevantné k téme spravodlivosti, bezúhonnosti a dôsledkov konania.
- Bezbožník uteká, hoci ho nik neprenasleduje, spravodlivý je však sebaistý ako levíča.
- Lepší je chudobný kráčajúci bezúhonne, než boháč, ktorého cesty sú zvrátené.
- Kto zachováva zákon, je rozumný syn, kto sa spolčuje s pažravcami, robí hanbu svojmu otcovi.
- Kto zvádza statočných na zlú cestu, sám padne do jamy a bezúhonní nadobudnú dobré dedičstvo.
- Keď spravodliví jasajú, je to veľká sláva, keď však bezbožníci povstanú, ľudia sa skrývajú.
- Kto tají svoje previnenia, nebude mať úspech, kto ich však vyzná a zanechá, dosiahne milosrdenstvo.
- Spoľahlivý človek bude zahrnutý požehnaním, ale toho, kto chce rýchle zbohatnúť, neminie trest.
- Nie je dobré nadržiavať ľuďom, veď za kus chleba sa previní nejeden človek.
- Chamtivec vyvoláva hádky, ale kto dúfa v Hospodina, bude sa vzmáhať.
- Kto dáva chudobnému, nebude mať nedostatok, no toho, čo si zakrýva pred ním oči, postihne veľa kliatob.
- Keď bezbožníci povstanú, ľudia sa skrývajú, keď hynú, pribúdajú spravodliví.