Podľa archeologických výskumov tu žili ľudia už pred deväťtisíc rokmi. So samotným názvom Nazaret sa však historici v prameňoch nestretávajú. Mohla to byť osada s pár desiatkami obyvateľov alebo súčasť iného väčšieho mestského celku. Časť skeptikov tvrdí, že nikdy neexistovala.
Letecký pohľad na Nazaret.
Archeologické objavy v Nazarete
Profesor Ken Dark, archeológ z univerzity v anglickom meste Reading, strávil 14 rokov analýzou nazaretského obydlia z prvého storočia. Dom z kameňov a malty bol prvýkrát odkrytý ešte v 80. rokoch 19. storočia. Bol to jeden z vôbec prvých archeologických projektov vedených ženou a zároveň jeden z prvých príkladov „záchrannej archeológie“.Vykopávky na mieste domu sa robili až do 30. rokov 20. storočia. Ich presvedčenie vychádzalo z teórie navrhnutej slávnym biblickým učencom Victorom Guérinom. Ďalšie vykopávky sa uskutočnili v rokoch 1936 až 1964, tentoraz jezuitským kňazom Henrim Senèsom. Až v roku 2006 na tomto mieste začal nový výskum profesor Dark. V roku 2015 publikoval na základe prvotných zistení článok, ktorý hovorí, že obydlie je domovom Márie a Jozefa.
Je dobre známe, že Jozef bol tesárom, ale v novom zákone sa o ňom hovorí ako o zručnom tektonovi. Podľa poznatkov jezuitského historika Giovanniho Magnaniho je možné toto povolanie charakterizovať ako stavbyvedúceho, resp. dokonca architekta. Dom je vyrezaný z vápencového svahu a má niekoľko miestností a schodisko.
Nasledujúce generácie po prvom storočí sa starali o lokalitu s veľkou úctou. Po Ježišovej smrti a šírení jeho učenia bol okolo štvrtého storočia na kopci pri dome z prvého storočia postavený jaskynný kostol. Potom bol pravdepodobne v piatom storočí postavený ďalší a väčší kostol.
Ježišovo rodné mesto Nazaret | Za 3 minúty
Bazilika Zvestovania
V strede obrovského chrámu je dom. Rímskokatolícki kresťania si ho uchovávajú ako oko v hlave. Podľa nich sa archanjel Gabriel zjavil Panne Márii práve tam, aby jej zvestoval, že sa jej narodí Ježiš. Na inom mieste stojí grécky ortodoxný chrám zvestovania. Tá je dnes v areáli chrámu a dodnes ju nazývajú Máriina studňa.
Interiér Baziliky Zvestovania v Nazarete.
Zvestovanie - Bazilika Zvestovania Pána v Nazarete je postavená priamo na mieste, na ktorom Pannu Máriu navštívil anjel Gabriel, aby jej oznámil zázračnú zvesť, že sám Boh ju vyvolil za matku svojho jednorodeného Syna. Bazilika nás očarila nádherným a pritom jednoduchým interiérom, svojou veľkosťou a hlavne kupolou, vytvorenou v tvare kvetu.
Vnútro chrámu predstavujú dva kostoly. Spodný kostol uchováva jaskyňu Zvestovania, ako príbytok Panny Márie. Tu mala žiť Panna Mária, ako dieťa. Podľa kresťanskej tradície, archaniel Gabriel jej mal práve tu vyjaviť, že počne dieťa a narodí sa jej Syn Boží. Vrchný kostol je zasvätený Márii, ako Matke Cirkvi.
Súčasná bazilika s kupolou vysokou 55 m bola postavená na mieste prvej svätyne, ktorá nad príbytkom Panny Márie vznikla už začiatkom 4. storočia. Svätostánok zničili moslimovia v 7. storočí. Druhý kostol postavili križiaci po dobytí Nazaretu v roku 1102. Ten zničil v roku 1260 mamelucky sultán Bajbars. V roku 1730 dostali františkáni povolenie postaviť nový kostol, ten však ustúpil súčasnej monumentálnej bazilike, dokončenej v roku 1969.
Kostol svätého Jozefa
Tento kostol je pripojený k Bazilike Zvestovania Pána spolu s františkánskym kláštorom. Vo vnútri kostola sa nachádza krypta, ktorá je zasvätená Svätej rodine. Ide o jaskyňu - príbytok a zároveň tesársku dielňu sv. Jozefa. Pod kostolom sv. Jozefa sa nachádza jaskyňa, ktorá bola kedysi príbytkom a zároveň tesárskou dielňou Jozefa.Kostol sv. Jozefa v Nazarete.
Staroveká dedina Nazaret
V roku 1996 prezident Univerzity Svätej zeme Stephen Pfann zbadal cestou z nazaretskej nemocnice zvláštny skalný útvar. Pri podrobnejšom skúmaní zistil, že by mohlo ísť o vínny pres, používaný tisícročia dozadu. Systém, aký na výrobu vína používali v Ježišových časoch.Okolo našli pozostatky terasovitých vinohradov, základov domov, strážnych veží, zavlažovacieho systému a kamenných nástrojov. Okolo vínneho presu teda žila celá osada. Vedenie fondu o tejto inštitúcii hovorí, že „v Ježišovom mene lieči v Nazarete už viac ako stopäťdesiat rokov“.
Návštevníkov čakajú vo Svätej zemi iba chladné kamene. Preto pastier stráži stádo ovečiek v košiari a tesár opracúva drevo jednoduchými nástrojmi, aké tu dokázateľne používali pred dvetisíc rokmi. V jednej z kamenných budov je praveký lis na olivový olej. V areáli je aj pec na chlieb, v akej pekávala chlieb Mária, a staroveká kuchyňa. Návštevníci sa môžu objednať na jedlo, pozostávajúce z potravín, aké sa tu dorábali a jedli v časoch Ježiša.
Nazaret dnes
Nazaret je zároveň najväčšie arabské mesto v Izraeli. Prevažná väčšina obyvateľov Nazaretu sú moslimovia, 31 % arabských obyvateľov mesta sa hlási ku kresťanstvu. Arabské vojská ho v priebehu vojny o nezávislosť aj ovládali. Mesto však muselo kapitulovať po izraelskom útoku v júli 1948.Veliteľ izraelských jednotiek Ben Dunkelman dostal vtedy rozkaz vysídliť arabských obyvateľov Nazaretu. Neposlúchol ho. Arabi zostali a prišli sem aj moslimskí utečenci z iných dobytých miest a dedín.
Ježišov život v Nazarete
Ježiš takto prežíval v otcovskom dome detstvo a mladosť, ktoré boli úplne zasvätené veciam Božím. Podľa obyčaje ľudí verných Zákonu pripevnil Jozef nad dvere svojho domu schránku s pergamenovým zvitkom, v ktorom stálo: Šema Izrael, Pán je náš Boh, Boh jediný.“ Tak zasvätil Jozef svoj dom jedinému Bohu, ako to predpisoval Zákon.Vždy, keď Ježiš odchádzal z domu alebo doňho vstupoval, dotkol sa podľa vzoru svojich rodičov schránky na dverách končekmi prstov, ktoré vzápätí pobozkal. Pri rannej a večernej modlitbe nosil zvitok s vyznaním „Šema, Izrael“ na čele a na rukách, ako ho to naučil Jozef. Deň sprevádzali mnohé modlitby chvály, ktoré pravý Žid prednášal nielen ústami, ale i srdcom.