Najväčší Kostol v Prahe: História a Architektonické Skvosty

Praha, mesto s bohatou históriou a kultúrou, je domovom mnohých významných kostolov a chrámov. Tieto sakrálne stavby nie sú len miestami modlitieb, ale aj architektonickými skvostami, ktoré svedčia o bohatej minulosti a umeleckom majstrovstve.

Medzi najvýznamnejšie pražské kostoly patria:

• Chrám sv. Juraja (Bazilika sv. Jiří)
• Kostol sv. Jindřicha a sv. Kunhuty
• Kostol sv. Mikuláša
• Katedrála sv. Víta

V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektonické zvláštnosti týchto významných kostolov v Prahe.

Chrám sv. Juraja (Bazilika sv. Jiří)

Chrám sv. Juraja, alebo Bazilika sv. Jiří, je jeden z najstarších kostolov v Českej republike. Stojí pri ňom prvý kláštor založený na území Českej republiky, kláštor Svätého Juraja. Založil ho knieža Vratislav I. okolo roku 920. Vysvätili ho až v roku 925, keď sa podarilo získať telesné pozostatky svätej Ľudmily. Po jeho smrti ho v kostole pochovali.

V 14. storočí bol kostol goticky prestavaný. Počas husitských povstaní bol kláštor zničený a neskôr vďaka Žigmundovi Luxemburskému opravený. V 16. storočí pristavali južný portál. Barokovú fasádu získala bazilika až koncom 17. storočia. V roku 1722 pristavali kaplnku Jána Nepomuckého a v roku 1908 ho puristicky upravili do súčasnej podoby.

Vo všeobecnosti je však kostol stále krásnym príkladom románskych stavieb. Pôvodný kostol je trojloďová bazilika s dvoma priečeliami a tiež trojloďovou kryptou. Kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola v barokovom štýle postavená Filipom Spannbruckerom v rokoch 1717 až 1722. Hlavná freska predstavuje glorifikáciu svätca, ktorému je kaplnka zasvätená s českými patrónmi. Na hlavnom oltári je taktiež rovnaký svätec ale s anjelom.

Kostol svätého Jindřicha a svätej Kunhuty

Kostol svätého Jindřicha a svätej Kunhuty bol založený ako kostol Nového Mesta Pražského v roku 1348. Postavil ho rád Križovníkov s červenou hviezdou, ktorý ho mal aj v správe. Miesto, kde sa kostol sv. Jindřicha a Kunhuty nachádza, bol na okraji bývalej dediny Chudobice, medzi osadami Rybníčkem a Poříčí. Kostol bol postavený na priestrannom námestí a už od čias Karla IV. bolo toto námestie významné predajom sena a ovsa. Bola na ňom takiež senná váha, z čoho plynie aj názov námestia - Senovážne námestie.

Na pozemkoch vtedajších majiteľov (Križovníkov s červenou hviezdou) tu bol v roku 1348 z vȏle arcibiskupa Arnošta založený nový chrám. Stavbu viedol Majster neďalekej nemocnice sv. Františka Oldřich. Keď ten v roku 1350 zomrel, stavbu chrámu dokončil jeho nástupca Jindřich. Kostol je zasvätený kráľovi a svätorečenému císarovi Jindřichovi II., zakladateľovi biskupstva v Bamberku, ktorý žil v rokoch 973 - 1024 a jeho taktiež svätorečenej manželke Kunhutě. Že bol kostol zasvätený sv. Jindřichovi II., na tom má zásluhu nielen stavbár, ale taktiež skutočnosť, že sv. Jindřicha mal vo veľkej úcte za zásluhy o českú štátnosť Karol IV., sv.

Kostol sv. Jindřicha a sv. Kostol bol 16. marca v roku 1351 vysvätený arcibiskupom Arnoštom z Pardubíc a toho istého roku bol povýšený na farský. Kostol bol kedysi obklopený cintorínom, ktorý bol využívaný hlavne v rokoch 1347 - 1361, kedy Prahu zasiahla morová rana a na miestny cintorín putovala prevážna časť mŕtvol z Nového Mesta. Ďalšie epidémie moru zasiahli mesto v rokoch 1420, 1507, 1520,1582. Záznamy uvádzajú z tej doby niekoľko desiatok pohrebov denne, na konci 16.

V období husitstva kostol využívali Husiti, neskȏr Utrakvisti. V rokoch 1472 až 1476 bola postavená nová zvonica, dnešná Jindřišská veža. Zvonica bola postavená z dȏvodu, aby bolo kam umiestnit ťažké zvony. Pri kostole bola postavená aj nová škola. Na konci 16. storočia mala okolo päťdesiat žiakov. Slávnym rektorom školy bol napr. Kostol sv. Jindřicha a sv.

Po bitke na Bielej hore mal byť kostol vrátený rádu Križovníkom, tí se ho ale v roku 1646 zriekli v prospech Barnabitov od sv. Michala vo Viedni, ktorých brat cisára Ferdinanda III. Leopold Vilém uvažoval uviesť do Prahy. V priebehu obliehania Prahy Švédmi sa kamenná zvonica kostola stala jadrom obrany, keď na nej bola pozorovateľňa a palebné postavenie obrancov. Stavba bola nepriateľskou paľbou zničená, ale pretože miesto bolo uznané za zásadné pri odrazení útočníkov, novomestskí radcovia sa uzniesli nielen stavbu za verejné prostriedky opraviť, ale aj na pamiatku padlých sláviť veľké cirkevné oslavy pri príležitosti sviatku Všetkých Svätých v chráme sv. Jindřicha.

Kostol bol postavený v gotickom štýle, ale v dobe baroka bolo niekoľko kaplniek prestavaných do tohto štýlu. Prvou významnou úpravou kostola bola renezančná prestavba v roku 1529. Pri nej vznikol kostolný chór, predsieň pred vchodom do kostola a z nej vedúce kamenné schodisko. V rokoch 1672 - 1673 bola k severnému priečeliu pristavaná kaplnka sv. Barbory, v roku 1685 na južnej strane kaplnka Panny Márie a nakoniec v roku 1696 kaplnka sv. Lukáša. Z tejto doby pochádza taktiež vnútorné vybavenie kostola. Nachádzajú sa tu obrazy významných maliarov tej doby, napríklad Václav Vavřinec Reiner, Karel Škréta, Jan Jiří Heinsch alebo Jan Jiří Bendl. Celková barokizácia interiéru bola uskutočnená v rokoch 1738 - 1741, ktorá zmenila charakter gotickej stavby, mimo iného boli piliere trojlodi pokryté umelým mramorom a podobne.

V roku 1757 však kostol utrpel pruským delostrelectvom. Ďalšia významná prestavba kostola a priľahlej zvonice (dnešná Jindřišská veža) nastala v roku 1879, kedy došlo k regotizácii pod dohľadom Josefa Mockera. Pri tejto nedokončenej neogotickej úprave došlo k odstráneniu gotických a renezančných častí fasády oklepaním až na holý kameň, spáleniu viac než polovice všetkých bočných oltárov, bola znesená stanová strecha ukončená makovicou, ktorá bola zničená bleskom 5. júna 1745, boli postavené nové varhany a nový vstup do chrámovej pokladnice.

Ďalšie veľké poškodenie kostola zpȏsobilo pruské obliehanie, keď výrazná veža slúžila ako zameriavací bod. Zničené boli vežové hodiny na zvonici a poškodené sochy sv. Jana Nepomuckého a sv. Tadeáša pri stene cintorína. Zvonica bola opravená v roku 1777, keď dostala vysokú štíhlu strechu v gotickom duchu a nové hodiny s číselníkom. V noci na 30. januára 1801 však víchrica zlomila krovy zvonice, strecha se zrútila a v kostole ťažko poškodila kaplnku sv. Lukáša, v ktorej rozbila dva oltáre.

Priľahlý cintorín bol zrušený v roku 1787, a bol premenený na malý park. Bola zbúraná stena cintorína, ktorá sa tiahla od miestnej fary až dozadu cez Jindřišskú ulicu. Sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Judy Tadeáša boli prenesené od dverí cintorína ku kostolnému vchodu. Cintorín bol v niekoľkých etapách vysťahovaný, až do dnešnej podoby, kedy po ňom nezostala ani stopa - neskȏr bol premenený na park, a dnes park pohltila rušná komunikácia. Spolu s cintorínom bola zrušená taktiež kostnica a Jeruzalemská kaplnka. Generálna rekonštrukcia interiéru bola dokončená v roku 1998.

Oproti kostolu je svätojindřišská fara, postavená v roku 1386, vedľa nej je bývalá Farná škola č. Na druhej strane stojí svätojindřišská zvonica, neskoro gotická stavba z roku 1476., jej regotizovaný stav je od architekta J. Mockera z roku 1879. Zvonica je spojená mostom s rozľahlou budovou č. 2.

Pôdorys gotického chrámu sv. Jindřicha je obdĺžnikový, zakončený osemuholníkom. Skladá z troch rovnako vysokých lodí. Oporné stĺpy majú dva ústupy, na severnej strane je jeden z nich opatrený v kameni vytesaným krížom s obrazom Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Kostol je halovou trojloďou s päťbokým uzatvoreným presbytériom. Dĺžka celej budovy je 142, šírka 59, a výška ku klenbe 38 stop. Pred vchodom sú umiestnené barokové sochy sv. Jána Nepomuckého a Judy Tadeáša z roku 1709 od Mateja V. Jackla. Nad vchodom je renesančný chór z roku 1526. Farebné okná zhotovené maliarom FR.

Hlavný oltár sa skladá zo stola so svätostánkom a z dreveného pozadia s obrazom pred zamurovaným oknom. Krásny veľký obraz v ráme namaľoval v roku 1698 Jan Jiří Heintsch. Obraz znázorňuje sv. Jindřicha v úlohe ochrancu tunajšieho kostola v priebehu švédskeho obliehania Prahy a sv. Kunhutu chodiacu po rozžeravených radliciach, aby tak dokázala svoju nevinu, keď bola obvinená z cudzoložstva. Umelec naznačil, ako sv. Jindřich kľačiac na jednom kolene, obracia prosiace oči k nebu, ukazuje ľavicou na mesto, ktoré horí a prosí Boha o jeho oslobodenie. Ľavou rukou tiež zakrýva tento chrám, kde je možné uvidieť jeho južnú stranu. Nad obrazom je pozlátený, do dreva vydlabaný znak Nového Mesta Pražského. Po stranách oltára sú biele barokové sochy v nadživotnej veľkosti, vpravo sv. Václava s korunou na hlave, s práporom, štítom a s orlicou v ľavej ruke, vľavo sv. Víta, vytvorené v roku 1650 Jánom J. Bendlom. Niekedy tu stála staročeská archa z 15. storočia. Hlavní oltár z roku 1754 je od tesára D. Senna.

Po stranách svätostánku sú schránky so svätými ostatkami a po krajoch sochy, predstavujúce Starý a Nový Zákon, totiž Mojžiša s hadom a doskami desatoro prikázaní, aj symbolická socha viery s krížom a kalichom. Zadná časť oltára bola v roku 1784 kúpená za 560 zlatých a prenesená zo zrušeného chrámu sv. Kríža Väčšieho v kláštore Cyriakov. . Cyklus nástenných obrazov zo života sv. Jindřicha, ktorý sa nachádza v presbytériu, bol financovaný literátskym bratstvom a vznikol v roku 1745. Oltárna architektúra situovaná za hlavným oltárom je prevzatá z kláštorného kostola sv. Kríža bratov Cyriakov, ktorý bol zrušený Jozefom II. Po stranách svätostánku sú umiestnené alegórie Nového a Starého zákona.

Oltár sv. Anjela strážného (bývalý Oltár sv. Oltár sv. Norberta sa nachádza hneď pri dverách sakristie. Nad oltárom je obraz anjela strážneho v zelenom a zahalení červenom, vedúceho pravou rukou pacholiatko a kývajúcemu krížom k nebesiam vo zdvihnutej ľavej ruke. Po stranách oltára sú sochy sv. evanjelistov - sv. Mareka a sv. Lukáša. Oltár štrnástich sv. pomocníkov (bývalý Oltár sv. Oltár sa nachádza na náprotivnej strane oltára sv. Lukáša. Nad oltárom sa nachádza obraz štrnástich svätých pomocníkov a uprostred nich Panna Mária. Po stranách oltára sú sochy sv. evanjelistov - sv. Matúša a sv. V južnej lodi (pravá bočná loď) je umiestnený oltár Zvestovania Panne Márii. Nad oltárom je veľký obraz Zvestovanie Panne Márii od maliara K. Škréty ml.. Oltár bol zriadený farárom Kašparom Vojtechom Makaria. Po stranách oltára sú sochy rodičov Panny Márie - sv. Jáchyma (vľavo) a sv. Anny (vpravo), ktoré vyhotovila dielňa F. I. Weissa r. 1755.

Oltár v čele ľavej bočnej lodi je zasvätený Najsvätejšej Trojici z roku 1656. Titulný obraz Panny Márie Pasovskej namaľoval v r. 1685 Karol Škréta ml., nad obrazom je menší obraz Spasiteľa „Chrudimského“. Plastiky sv. Apolónie a sv. Vavrinca vyrezal Ján A. Quittainer. Sv. Apolónia, ako patrónka zubných lekárov drží v ľavej ruke kliešte, v ktorých je zub, a v pravej ruke má palmový list. Sv. Vavrinec sa ľavou rukou opiera o rošt, čo je symbolika na jeho smrť upálením na železnej posteli. Oltár bol zriadený v roku 1821 k obrazu Korunovania Panny Márie, ktorý istý dobrodinec roku 1819 daroval a celý oltár dal vymaľovať. Na malom tabernákulu sedí drevená farebná soška sv. Anny, učiaca Pannu Máriu. Obraz pod oknom predstavuje Korunovanie Panny Márie od Otca a Syna.

Oltár sv. Oltár svätého Jána Nepomuckého z roku 1721, ktorý bol v roku 1875 prenesený z Krocínskej kaplnky. Oltár stál kedysi na mieste dnešnej spovednice, na boku vedľa oltára Zvestovania Panny Márie. Na obetnom stole bol doskový obraz Panny Márie Štepánskej, a šlo o najstarší obraz v chráme. Kaplnka sv. Kaplnka má pôvod v roku 1648, kedy Švédi obliehali Prahu a zápalnými puškami strieľali na kostol. Vtedajší farár Šimon Mitis uvidel jednu z nich, ako sa vznášala v povetrí nad kostolom, a v mene sv. Barbory ju zažehnal, a guľa skončila na cintoríne a kostol nepoškodila. Ďakoval za to Bohu a na počesť sv. Barbory, pod jej záštitou bolo nebezpečenstvo odvrátené, dal postaviť na miesto, kam guľa dopadla kaplnku zasvätenú sv. Barbore. Bola dokončená 6. augusta 1673 a vysvätená 19. novembra 1673 Františkom Celestínom z Blumenberka. V tejto kaplnke pôsobilo taktiež Bratstvo sv. Panny Barbory, ktoré sa staralo o pohreby a s nimi spojené ceremónie - fundácie zádušných omší, hudba, kultúra pohrebníctva. Táto kaplnka mala vlastné zriadenie, a preto mala taktiež vlastnú sakristiu, ktorá bola neskôr Jozefom Mockerom pri regotizácii zbúraná. Na pamiatku, ako kaplnka vznikla, bola v kaplnke zavesené drevená guľa, ktorá bola veľkosťou podobná tej švédskej guli. V kaplnke môžeme taktiež vidieť sochy sv. Rocha, sv. Šebestiána, sv. Jozefa, sv. Terezky, sv. Václava a sv. Jána Nepomuckého.

Kaplnka sv. Kaplnka bola pristavaná v roku 1688 k južnej lodi z poslednej vôle doktora Mateja Malanotte de Galdes, kráľovského právneho zástupcu a profesora na Vysokom Učení Pražskom, ktorý výstavbu taktiež financoval. Odtiaľ ju môžeme poznať pod menom „kaplnka Malanottská“. Najcennejšou pamiatkou kaplnky je baroková pieta zo 17. storočia vo výklenku oltára z roku 1765. V kaplnke je oltár Bolestnej Panny Márie v priečelí. Nad oltárom sa nachádza sklenená skriňa, v ktorej sedí v životnej veľkosti drevená pozlátená socha Bolestnej Panny Márie s telom Ukrižovaného v lone. Nad skriňou sa vznáša drevený pozlátený a farebný baldachýn a na ňom sedí anjel s krížom.

Kaplnka sv. Kaplnka svätého Lukáša, ako aj kaplnka „Krocínská“, bola pristavaná v roku 1696 k severnej lodi na náklady Jána Lukáša Krocína, senátora Nového Mesta Pražského. Uprostred oblúka vo vnútri kostola nad vchodom do kaplnky je možné vidieť znak zakladateľov vo farbách - v striebornom poli drží korunovaný zlatý lev v pravé nohe šafranový kvet. Jeho chrbát je prepásaný bielym a červeným břevnem, na ktorom ležia tri žlté hviezdy. Oltárna architektúra aj s obrazom je z roku 1700. Obraz namaľoval autor hlavného oltárneho obrazu, Ján Jiří Heinsch. Znázorňuje svätého Lukáša, ako maľuje Pannu Máriu. Táto kaplnka vďaka svojmu zasväteniu bola taktiež cechovou kaplnkou novomestských maliarov. Pod hlavným obrazom je taktiež obraz menší, znázorňujúci Božské Srdce Ježišove z roku 1808 od Ch. Fibinga. Tento obraz patrí k najstarším dochovaným znázornením tejto témy v Čechách.

Kaplnka sv. Sakristia, priliehajúca severne k presbytériu, má od r. 1875 nové gotické dvere. Na západnej stene sa nachádza starožitná kamenná maľovaná socha sv. Jindřicha, sediaceho na tróne, a držiaceho žezlo. Nad sakristiou je klenutá komora, kde bola niekdajšia kostolná pokladnica. V sakristii je nad dverami veľký obraz sv. Jána Nepomuckého a obraz sv. Jozefa. Sv. Reliéf sv. Pri prvnom pillieri od presbytéria na severnej strane je drevená kazateľnica z roku 1740. Pȏvodná kazateľnica bola celá kamenná, lenže po nej nezostalo v kostole ani pamiatky. Na strieške stojí najvyššie socha Viery s krížom a kalichom, a pod ňou sú sošky sediacich učiteľov. Na kazateľnici sú pozlatené dosky s vypuklými obrazmi sv. evanjelistov a sošky Mojžiša s hadom na púšti a sv. Petra s loďou a skalou, ako predstaviteľov Starého a Nového Zákona.

Severne od samotného kostola stojí zvonica, pȏvodne gotická, drevená, od roku okolo 1472 až 1476, ktorá dnes svojimi rozmermi zatieňuje vlastný kostol a väčšina okoloidúcich ju za neho považuje. V roku 1879 bola rekonštruovaná a bol jej vrátený majestátný gotický výzor. Dnes je to najvyššia samostatne stojaca zvonica v Prahe (65,7m). Starobylé zvony pochádzali až z 15. storočia - najstarší zvon Mária z roku 1518 od zvonára Bartolomeja z Nového Mesta nesie nápis „Aj, já zvon nikdy marně nezaznívám, hlásám svátek neb požár či pohřeb slavný“. Najväčší - Jindřich - praskol a v roku 1804 bol preliaty a slávnostne osadený. Tretí zvon, Dominik, bol v roku 1850 zvonárom Bellmannom taktiež preliaty. Zvony Dominik a Jindřich boli za svetovej vojny zrekvírované a zničené. V devädesiatych rokoch bol do interiéra Jindřišskej veže vstavaný kaviarenský komplex. Prevádzkovateľ nechal zreštaurovať aj zvon, v roku 2003 obnovil vežové hodiny a osadil desaťzvonovú zvonkohru z dielny majstra zvonára Petra Rudolfa Manouška.

Fara pri kostole sv. (slovenská, maďarská a česká farnosť pri kostole sv.

Katedrála svätého Víta

Katedrála svatého Víta (celým názvem Katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha) je nejvýznamnější chrám v Praze. Nachází se na Pražském hradě a je považována za mistrovské dílo gotické architektury. Katedrála je místem korunovací českých králů, uložením svatých relikvií a hrobek českých panovníků, včetně Karla IV., který významně přispěl k její stavbě.

Výstavba katedrály začala v roce 1344 pod vedením architekta Matyáše z Arrasu a později stavbu převzal Petr Parléř, který přidal jedinečné prvky, například slavný Svatováclavský oltář. Stavba se protáhla po několik staletí a byla dokončena až v roce 1929.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté základné informácie o spomínaných kostoloch:

tags: #najvacsi #kostol #v #prahe