Katolícka Cirkev a Luteránske Kostoly: História a Vplyv na Slovensku

V prvej polovici 16. storočia vzali územie dnešného Slovenska doslova útokom reformačné myšlienky Martina Luthera, šíriace sa sem z Nemecka. Odhaduje sa, že možno až 90 percent obyvateľov sa stalo v podstate luteránmi. Tento článok sa zameriava na historický vývoj a vplyv katolíckej cirkvi a luteránskych kostolov na Slovensku, s dôrazom na rekatolizáciu a kultúrne vojny.

Rekatolizácia Horného Uhorska

V každom prípade, príbeh piaristického kostola v Prievidzi je v malom príbehom rekatolizácie väčšiny Horného Uhorska. V 17. a 18. storočí Katolícka cirkev to s mocenskou podporou Habsburgovcov dosiahla prakticky metódou „biča a cukru“. Tým „bičom“ bola štátna diskriminácia a občasné prenasledovanie evanjelikov, ktoré robili z prestupu na katolícku vieru prostriedok, ako sa vyhnúť permanentným problémom v rôznych životných situáciách.

No rekatolizácia používala tiež „cukor“ v podobe barokového umenia, ktoré malo pozitívne osloviť predstavivosť dobového človeka. Podobne to prebiehalo aj v českých krajinách. Súčasný americký historik Howard Louthan dal svojej knihe Obracanie Čiech na vieru podtitul: „Rekatolizácia po dobrom a po zlom“.

Barokové Umenie ako Nástroj Rekatolizácie

Obdobie po porážke českých stavov v bitke na Bielej Hore v roku 1620 nepokladá jednostranne za „dobu temna“ a náboženského donútenia. Naopak, pripomína obrovské kultúrne vzopätie tejto doby, ktorá dala českej krajine jej dodnes charakteristický ráz. Prvý barokový kostol je Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho Il Gesú v Ríme.

Gian Lorenzo Bernini (1598 - 1680) bol taliansky sochár, architekt a jeden z priekopníkov umeleckého štýlu, ktorý vošiel do histórie pod menom barok. Medzi mnohé jeho diela patrí bronzový baldachýn i katedra vnútri vatikánskeho Chrámu Sv. Petra.

Luteráni a Umenie

Zvlášť na území dnešného Slovenska luteráni v období reformácie často zachovali vnútornú výzdobu pôvodne katolíckych kostolov a vyhli sa masovému ničeniu sakrálneho umenia, aké bolo bežné v iných častiach Európy. Navyše, ani inde na starom kontinente reformácia úplne neodmietla umenie, iba ho presmerovala ku knižným kresbám či rytinám šíreným kníhtlačou, prípadne k sakrálnej hudbe.

Nájdeme dokonca príklady luteránskeho baroka - najznámejším je asi evanjelický kostol Frauenkirche v Drážďanoch z 18. storočia. Na druhej strane, je pravda, že pokiaľ ide o výtvarné umenie, maliari v protestantských krajinách namiesto biblických výjavov pre kostoly začali maľovať hlavne portréty bohatých kupcov či krajinky.

Frauenkirche v Drážďanoch. Príklad luteránskeho baroka z 18. storočia.

Kultúrne Vojny a Súčasnosť

Dnes nežijeme v dobe rekatolizácie, keď sa Katolícka cirkev mohla spoliehať na „bič“ v podobe Habsburgovskej štátnej moci za svojím chrbtom, ktorá zákonne diskriminovala konkurenčné vierovyznania. Žijeme v dobe individuálnej slobody svedomia a vierovyznania, v pluralitnej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje slobodným trhom myšlienok i kultúrnych artefaktov.

Umenie ako Nástroj Súčasného Kresťanstva

Pokiaľ sa chce kresťanstvo presadiť aj v 21. storočí, musí sa pod jeho strechou opäť zjednotiť dobro a krása. No „cukor“ v podobe krásy nestratil nič zo svojej atraktívnosti. A je zarážajúce, že Katolícka cirkev, ktorá mala k využívaniu umenia historicky najbližšie, na krásu postupne úplne rezignovala. Respektíve žije len z úspor svojej včerajšej krásy v podobe románskych bazilík, gotických katedrál či barokových a klasicistických kostolov. No iba minimálne investuje do nových kultúrnych artefaktov, ktoré by zrazili moderného človeka na kolená podobným spôsobom, ako to dokázal napríklad barok s človekom 17. storočia.

S výnimkou rekonštrukcie či reštauračných prác toho, čo už existuje, cirkev takmer nefunguje ako objednávateľ nového umenia. Nesnažia sa súčasných umelcov motivovať k tomu, aby zasiahli do sakrálneho priestoru. Po dobré príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť, ako to funguje v susednom Česku či Nemecku.

Možno má pravdu Hronského Jozef Mak, kde sa píše: „Ba dobre je, že všetky kostoly sú staré. Nový? - Nový kostol ani nie je kostol. Najprv musí ostarnúť, aby sa mohli ľudia v ňom modliť."

Kresťanské umenie teda existuje. To je tiež skutočné bojisko, kde sa rozhodnú kultúrne vojny v našej politike. Súčasná podoba svetskej popkultúry nemusí byť konečná.

tags: #katolicka #cirkev #zakazovala #stavat #luteranom #kostoly