História Katolíckej farnosti Nové Mesto nad Váhom

Pri návšteve Nového Mesta nad Váhom, kde sa kancelária farského úradu nachádza v priestoroch starobylej prepozitúry, je zrejmé, že nie každý farský úrad je rovnaký. Tento rok si 8. septembra pripomína 605 rokov od založenia.

Rieka Váh veľakrát ukázala svoju silu. Dokázala prelomiť vápencovo-dolomitový masív medzi Bielymi Karpatmi a Považským Inovcom a vyprofilovať zem, ktorá sa stala základom pre mesto na strednom Považí s pohnutou históriou a nádherným chrámom s prepoštským palácom.

Keď sme kráčali na nádvorie bývalej prepozitúry, vedľa ktorej stojí Kostol Narodenia Panny Márie, cítili sme sa ako na pôde kláštorného komplexu a pri vstupe do interiéru fary sme zatajili dych. Nie však nadlho, pretože nás privítal dekan a správca farnosti Blažej Čaputa (51), ktorý nám priblížil, na akom vzácnom mieste sa nachádzame.

Čo je to prepozitúra?

Ak chceme hneď v úvode vysvetliť, čo pod označením prepozitúra treba chápať, musíme načrieť do historických prameňov. Správca farnosti nám pomohol: „Prepozitúra bola komunita kňazov, na čele ktorej stál prepošt. Pôvodne v nemalom kláštore augustiniánov sa neskôr udržiavalo spoločenstvo diecéznych kňazov. Treba dodať, že významnou mierou sa o príchod augustiniánov postaral predstaviteľ svetskej moci a majiteľ beckovského panstva Stibor zo Stiboríc v roku 1414. A keďže rytier z Beckova zomrel v tom istom roku, o rozvoj prepozitúry a stavebné úpravy chrámu sa postaral jeho syn Stibor II.

Čo konkrétne to znamenalo pre farnosť, naznačuje Blažej Čaputa: „Prepozitúra bola duchovným centrom územia, duchovne i materiálne (vinice, polia, mlyny) spravovala región asi v okruhu 30 kilometrov. Patrocínium farského kostola je Narodenie Panny Márie. V tomto chráme nájdeme historicky hodnotné materiálne pamiatky a cennosti.

Správca farnosti nám vysvetľuje: „V chráme sa nachádza vzácny barokový oltár s tzv. Haškovou Madonou.“ Z lipového dreva ju dal vyhotoviť prepošt a biskup Jakub Haško. Napriek tomu, že je poznačená viacerými úpravami z 18. a 19. Pred ňou sa v chráme nachádzala gotická socha, tzv. Monoszlayova Madona, ktorú vo Viedni v roku 1571 dal vyhotoviť prepošt Mikuláš Monoszlay. Nahradila v chráme pôvodnú a najznámejšiu Koryčanskú Madonu vyrezanú z limbového dreva. Sochu dala vyhotoviť Dobrochna, manželka Stibora I. okolo roku 1388. V nepokojných časoch grófka Anna Majláthová, rodená Bánfyová, ktorá zostala verná Katolíckej cirkvi, z obáv pred zničením po svadbe sochu vzala so sebou na hrad Cimburk. Preto sa dnes nachádza na hlavnom oltári farského kostola v Koryčanoch na Morave. Na fare majú repliku tejto sochy.

Historik, novomestský dekan a prepošt Július Gábriš počas rozsiahlych výkopových prác v šesťdesiatych rokoch minulého storočia načrtol práve pôdorys pôvodného románskeho kostola. Nedá sa nezastaviť pri maľovanom biskupskom portréte biskupa Gábriša, ktorý visí v interiéri prepozitúry. Zmes rôznych staviteľských štýlov charakterizuje pôvodný gotický chrám s barokovou štukovou výzdobou, čo je na Považí unikát.

Nové Mesto nad Váhom bolo starobylým mariánskym pútnickým miestom, ležiacim na strategickej ceste na Moravu. Blažej Čaputa hovorí: „V posledných rokoch oživujeme tradíciu pútí, ktorá sa v priebehu storočí utlmila. V septembri máme novomestskú púť spojenú s duchovnou obnovou farnosti. Pastoračné centrum je miestom stretávania speváckych zborov, spoločenstiev, brigád a aktivít pre deti, ale aj duchovných obnov, prednášok, snúbeneckých kurzov a podobne.“

Správca farnosti považuje za duchovný prínos prítomnosť viacerých hudobne a umelecky nadaných ľudí, ktorá sa prejavuje pôsobením viacerých speváckych zborov.

V živote farnosti je pozitívne, ak sú v nej aktívne spoločenstvá. Jednou vetou by sa dalo povedať, že sme mestská farnosť s jedným katolíckym kostolom. Výhodou mesta je koncentrácia ľudí s rôznorodými záujmami, a preto máme aj viac druhov spoločenstiev. Keďže tu je len jeden kostol, máme výhodu, že sme „odsúdení“ na spoluprácu. Sú tu spoločenstvá rodín, mladých i skôr narodených, Tretí rád sv. Máme vo farnosti 4 spevokoly. Svätej Cecílie, gregoriánsku scholu, spevokol detí a spevokol mládeže. Je tu živé spoločensto pracujúcich v diecéznej charite, ľudia, ktorí zabezpečujú upratovanie kostola, rada rodičov pri Cirkevnej základnej škole sv.

Najväčším prínosom pre veriaceho je, že je sám členom spoločenstva, lebo môže porovnať svoj spôsob života s inými. Učí sa modliť a slúžiť, stretáva sa s Bohom i blížnym. Spoločenstvá si pripravujú pobožnosti krížovej cesty, adorácie, modlia sa ruženec, modlitby chvál, sú aktívni v kurzoch prípravy snúbencov, birmovancov, zúčastňujú sa na prípravách púte k Panne Márii Novomestskej.

Áno, to sú podujatia, ktoré priťahujú ľudí. Účinné je spojenie duchovnosti, histórie a kultúry. Príkladom je veľmi populárny každoročný adventný koncert. Organizátorom je náš rodák, operný spevák Marián Pavlovič, ktorý pozýva veľmi kvalitných účinkujúcich. Na túto akciu je náš chrám aj malý. Letný rodinný tábor, ktorý organizuje spoločenstvo mladých rodín, má silný evanjelizačný náboj.

Keď sme boli na tohtoročnom stretnutí laikov a zasvätených s biskupmi v Nimnici, Juraj Šúst to vyjadril tak, že farnosť funguje vtedy, keď je viditeľný jej presah na obec. Myslím, že u nás to funguje. Až doteraz som si myslel, že bežní občania mesta už tieto veci neregistrujú a všeobecne vládne apatia. Opak je však pravda. V súčasnosti sú v mestskom zastupiteľstve aktívni mladí muži z farnosti. Ľudia to vnímajú pozitívne, že niekto vykročí zo svojho pohodlia, aby slúžil. Pozitívne sú i vzťahy s mestom, ktoré podporuje každú dobrú aktivitu.

Ďalej by som spomenul mestskú pobočku Trnavskej arcidiecéznej charity. Intenzívne poskytuje pomoc sociálne odkázaným ľuďom.

Igor Miština (64) so svojou manželkou Máriou (64) sa aj dnes vo farnosti snažia podporovať rozvoj rodinných spoločenstiev.

Priblíženie Hnutia kresťanských rodín na Slovensku (ďalej HKR) vám prinášame prostredníctvom rozhovoru s Ing. Víziou HKR je milujúca sa rodina: manželia a deti, ktorí žijú vo svojom živote evanjelium. Nie je politickým hnutím, ale laickým apoštolským hnutím Katolíckej cirkvi na Slovensku. Vzniklo spontánne v roku 1969 z túžby mladých rodín po spoločenstve a živej viere.

Ciele HKR:

• Duchovný život žitý v malých spoločenstvách rodín v spojení s Cirkvou.
• Snaha o budovanie stabilnej a láskou spojenej rodiny postavenej na mravnom i svetonázorovom základe Katolíckej cirkvi.

V našej farnosti sú rodinné spoločenstvá od 80-tych rokov 20. storočia a aj v súčasnosti sa stretávajú tri spoločenstvá manželov päťdesiatnikov a jedno tridsiatnikov. Záujem mladých rodín o rodinné spoločenstvo rastie, lebo síce obetujete čas, časť svojho súkromia, ale získate vzory a nové pohľady na život, pomoc a lásku.

Pre budovanie vzťahov v rodine ponúka HKR programy FIRES. V Novom Meste sa uskutočnilo napr. Stretnutie o rodinnej komunikácii - jeho účastníkmi sú rodičia a deti vo veku nad 13 rokov a Stretnutie synov a dcér - kde účastníci sú iba deti od 16 rokov. Lepšie sme pochopili naše deti a ony sa znovu stali členmi rodinného tímu.

K známym spoločenským akciám patrí napr. Vypichnem len niekoľko momentov. Manželské rekolekcie - to bola revolúcia v našom vzájomnom vzťahu. Nastúpili sme tu akoby nový spôsob života k láske, ktorá sa časom v manželstve nestráca, ale stále rastie. To sa nedá vypovedať, to treba zažiť. Rodinné spoločenstvo - je pre nás ako živá voda, z ktorej sa môžeme napiť. A nielen pre nás. Pre naše deti bolo spoločenstvo prostredím, v ktorom vyrastali. Deti našich priateľov sa stali ich priateľmi a naše hodnoty sa stali ich hodnotami a v mnohom sú nám príkladom. Čo si viac môžeme priať! V prípade záujmu nás môžete (manželov Mištinovcov) kontaktovať osobne, príp. 771 05 50.

Významné osobnosti farnosti

Július Gábriš: Historik, novomestský dekan a prepošt, ktorý načrtol pôdorys pôvodného románskeho kostola. Narodil sa 5. decembra 1913 v Tesárskych Mlyňanoch. Biskup Pavol Jantausch ho 26. júna 1938 v Bratislave vysvätil za kňaza. Pápež Pavol VI. ho 23. Z rúk arcibiskupa a neskoršieho kardinála Agostina Casaroliho 3. marca 1973 prijal biskupské svätenie v Katedrále sv. Emeráma v Nitre. Zomrel v Trnave 13. novembra 1993.

Kostol sv. Martina biskupa

Rímsko-katolícky kostol sv. Martina biskupa je pôvodne ranogotický, jednoloďový priestor s renesančnou vežou. Pochádza z konca 13.storočia. Prestavovaný bol v roku 1538 a v 18.storočí. V roku 1943 staviteľ F.Szokolóczi k severnej stene lode pristavil nový veľký kostol podľa projektu architekta Š. Paulíka. Starý kostol vymaľoval v roku 1921 M. Fara rímsko-katolícka postavená ešte drevená so šindlovou strechou v roku 1791 a v roku 1821 vyhorela . V 19.storočí boli postavené kamenné kríže, ktoré stoja dodnes. Jeden je za dedinou , pri ceste na ihrisko, druhý je naproti objektom PD.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté dôležité udalosti a osobnosti spojené s farnosťou:

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie s areálom je jednou z najvýznamnejších architektonicko - historických a umelecko - historických pamiatok okresu Nové Mesto nad Váhom. Existencia kostola je doložená od polovice 13. storočia a je spojená s pôsobením rehole benediktínov. Pôvodný kostol (fara) bol postavený v románskom slohu. Svedčí o tom listina Bela IV., ktorá sa nachádza v múzeu. Belo IV. rádu benediktínov, ktorí ho vlastnili len 8 rokov.

Najstaršie dejiny lokality sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s pôsobením benediktínov, ktorí sa zaslúžili aj o rozvoj tunajšieho románskeho kostola v 13. storočí.

Dôležitou etapou vo vývoji stavieb areálu bolo založenie samotnej augustiniánskej prepozitúry obľúbeným rytierom Žigmunda Luxemburského, držiteľom Dračieho rádu - vojvodom Stiborom zo Stiboríc v roku 1414. Keďže ho počas veľkorysých stavebných príprav zastihla smrť, o rozvoj jeho donátorského diela sa zaslúžil jeho syn Stibor II: Dokladá to aj nápisová tabuľa z predsiene kostola, ktorá ukrýva aj datovanie jednej stavebnej etapy kostola - rok 1423. Stiborovská gotická stavba mala podľa doterajších poznatkov podobu oktogonálnej centrály s pozdĺžnym presbytériom.

Obdobie druhej polovice 15. a 16. storočie znamenali v živote prepozitúry obdobie stagnácie. Zrejme sa pozmenila v tomto období len architektonická podoba mariánskeho kostola, ktorý dostal podobu netypickej trojloďovej stavby s kratšími bočnými loďami.

K novému a o to výraznejšiemu vzostupu v prepošstve dochádza v 17. storočí, kedy sa po období vplyvu reformácie areál dostáva opäť do rúk rímskokatolíckej cirkvi. K stavebným premenám dochádza v prepoštskom paláci a vzniká prepoštská kaplnka sv. Jozefa Pestúna, exteriérom nenápadná, no o to viac pôsobivá v interiéri. Celý kostol, spomenutá kaplnka a refektár prepoštského paláca vďaka vtedajšiemu prepoštovi Jakubovi Haškovi (1622-1695) získali rozsiahlu štukovú výzdobu, prezentujúcu komplexný ikonografický program, v ktorom dominuje oslava Panny Márie a Cirkvi.

Štuková výzdoba predstavuje s najväčšou pravdepodobnosťou dielo talianskych majstrov štukatérov z okruhu G.B.Barberiniho, A.Contiho, G. Torniniho a Majstra signatúry C.A.N.F. Výzdoba, ktorej autormi sú pravdepodobne talianski majstri štukatéri, pôsobiaci vo Viedni a Trnave, vznikala približne od roku 1667 až do záveru 90. rokov 17. storočia.

Okrem rozsiahlych štukových dekorácii, dôležitou súčasťou interiérového zariadenia kostola sú oltáre, pričom pohľadu do presbytéria kostola dominuje monumentálna architektúra hlavného oltára zasväteného Narodeniu Panny Márie - Kráľovnej anjelov. V chrámovom trojlodí sú rozmiestnené aj štyri bočné oltáre - oltár sv. Pavla Apoštola - dnes oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Oltár Panny Márie Dolorosy - Piety, Oltár sv. Petra Apoštola a oltár sv. Michala Archanjela - Posledného Súdu. Všetky tieto diela predstavujú unikátny súbor ranobarokových sakrálnych pamiatok, kombinujúcich sochársku a ornamentálnu výzdobu v drevorezbe s maliarskymi dielami.

V pohnutom období reformácie sa vlna protestantizmu prehnala okrem iného aj celým západným Slovenskom, tobôž oblasťou pohraničia s českými krajinami (reformačné myšlienky prichádzali hlavne zo západu). Z toho vyplýva, že sa to určite nevyhlo ani farnosti Nové Mesto nad Váhom a jej fíliám.

V kanonických vizitáciách z roku 1560, v čachtickom dištrikte sa spomína "Lesko" doslova takto: " Pod Ladislavom Bamfym kostol filálny k Novému Mestu... v ktorom slúži František koncionátor z Nového Mesta (Wyhel). O Eucharistiu je postarané." O Novom Meste sa píše v pozitívnom zmysle.

Potom nadišla prvá polovica 17. stor., teda obdobie rekatolizácie a tridsaťročnej vojny (1618-48). Vtedy sa o rekatolizáciu v našej obci (od roku 1638) starali jezuiti, pretože katolícka viera ostala v menšine. Obyvateľstvo trpelo neustálymi prechodmi vojsk a nepokojmi.

Tridentským koncilom (1545 - 63) okrem iného zaviedol farnostiam povinnosť viesť matričné záznamy - matriku pokrstených, zosobášených, zomretých. Pre túto farnosť máme dochované záznamy matriky najskôr z konca 17. storočia.

V roku 1906 do našej dejiny prišiel pôsobiť významný predstaviteľ nielen na náboženskej úrovni, ale i na politickej, a bol ním ThDr. Jozef Buday. Tento kňaz mal výnimočné rečnicke nadanie, ktoré mu iste bolo nápomocné a priam potrebné pre jeho post poslanca uhorského snemu. Avšak i v spravovaní obce si počínal rozhodne - dal rozšíriť, znovuvybudovať kostol. Taktiež ekumena mu nebola cudzia - priatelil sa s farármi ECAV v obci, Jozefom Hollým, spisovateľom, i s jeho nástupcom Jánom Zemanom. Pri rozpade monarchie a vzniku nového československého štátu sa aktívne pričinil o tvorbu miestnej NR. Koniec jeho tunajšieho pôsobenia nastal, keď odišiel do nitrianskeho seminára prednášať kanonické právo.

História samostatnej farnosti Lieskové pozná svoje prvé mená kňazov až od roku 1679, a boli nimi postupne Ján (Joanes) Pathanec, Andreas Szlicsey, Andreas Raskovicz, pričom sa vie, že do roku 1816 tu pôsobilo 26 farárov. V tomto roku nastúpil na toto miesto Matej Czagányi, pôsobiaci tu až 35 rokov, za ním nasledoval Štefan Potocký, ktorého po 17 ročnom pôsobení vo svojom poslednom pastierskom stanovišti pochovali v kostolnej krypte. Potom tu kratšie účinkoval Juraj Pažitný, ktorý je takisto pochovaný tu, ale pre zmenu vedľa kostola (pri hrobke napravo od bočného vchodu do kostola. Ďalej sa v zozname kňazov nachádza Augustín Roth, prichádzajúci z Bošáce.

V rokoch 1989-1996 nemala čachtická farnosť svojho farára, 1.augusta 1996 nastúpil na funkciu správcu farnosti Čachtice Ing. Ján Mária Košč.

Unikátny pohľad na interiér

Názov Nového Mesta nad Váhom je v dobových listinách rôzny: villa, Possesio regalis de Ujhel, Nova villa iuxta Vag, Nové Mesto na Považí. Avšak názov nejednotný: Vyhel, Wyhel, Ujhely alebo nemecký názov Wag Neustadt.

Dekana farností je v Novom Meste nad Váhom.

Medzi skvosty sakrálnej architektúry a umelecko-historické pamiatky stredného Považia bezpochyby patrí opevnený areál prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Jeho dominantou je kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie a dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna.

V 18. storočí sa vdp. MgrTh. Jozef Kianička / 1919 (?) / 1942(Nemšová- dekan, zomrel v máji 1956 v ZA) - staral sa vzorne o udržanie cirkevnej školy v obci i na kopaniciach (časť Bučkovec), dal ohradiť cintorín, bol kúpený nový organ. Anton Poloczek / 1942(?) / 1953 (?, zomrel v Šišove v decembri). Aladár Struhár / 1954 / 1989 (Partizánske - odpočinok) - nechal vymaľovať kostol, zvnútra i zvonku. Pohon zvonov bol elektrifikovaný, strecha chrámu bola pokrytá hlínikovou krytinou a urobil aj zmeny v dôsledku II. vatikánskom koncile. Jozef Jurga / 1994 (?) / 1998 ( Raková) - dal postaviť v roku 1997 kaplnku Sedembolestnej na kopaniciach, v časti Šance, cca 1,5 km od štátnej hranice s ČR. Bola slávnostne otvorená začiatkom novembra, posvätená mons. Františkom Rábekom, pomocným nitrianskym biskupom. Stála 550 000 SKK, výška veže je 13,2 m. Okrem toho, bolo za jeho pôsobenia vydláždené okolie kostola aj s plynofikáciou. Jozef Janíček / 1998 (?) / 2002 ( Slatina) - jeho zásluhou sa vo farskom chráme nainštalovalo plynové podlahové vykurovanie lavíc. Miroslav Sobčák / 2002 (Slatina) / 2007 (Dolný Hričov) - jeho pôsobenie tu bolo bohaté na pozitívne zásahy do farnosti- ako na kostole, tak i na živote vo farnosti ako takej. Hlavná vec-bol obnovený kostol zvnútra - znovuvymaľovanie (cca po 50 rokoch), vrátane jednotlivých sôch a oltárov. Generálna oprava bola vykonaná aj na kostolnom organe, ktorý ju už nutne potreboval. Z výraznejších a dlhodobejších akcií treba spomenúť snáď ešte výmenu odkvapov a žľabov na kostolnej budove, na fare sa natreli farbou. Svojím štýlom vystupovania a vysluhovania liturgie a pobožností dokázal nadchnúť množstvo veriacich. K jeho aktivitám patrilo i organizovanie pútí, či už do Ríma, Lúrd a Medjugoria, ktorých sa zúčastnili i veriaci z iných farností.

tags: #katolicka #farnost #nmnv