História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Každý rok oslavujeme Vianoce ako sviatok narodenia Ježiša Krista. Je to čas, kedy sa Boh stal človekom.
Je to zároveň čas stretnutia s najbližšími, čas pokoja a radosti. K vytváraniu vianočnej atmosféry, ktorá evokuje príchod Krista na tento svet, nám môžu dopomôcť aj darčeky, koledy, rôzne dekorácie a neposlednom rade aj vianočný stromček. Stromček je možno najvýraznejším symbolom Vianoc. Zaujímal vás niekedy jeho pôvod? Má korene v pohanstve?
Vianočný stromček v kostole sv. Pavla v Hamburgu
Pôvod a vývoj tradície vianočného stromčeka
V 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tematikou. Zo začiatku sa hrávali v kostoloch, neskôr sa presunuli pred hlavný vchod kostola.Veľký úspech mala jedna hra, ktorá sa aj rýchlo rozšírila a hrávala sa hlavne v predvianočnom období.
Predstavovala pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Hra sa končila prísľubom Vykupiteľa, ktorý mal raz prísť na zem. Známy rajský strom, predstavoval v strede javiska postavený stromček ovešaný ovocím.
V neskoršej dobe sa tieto chrámové divadlá prestali uvádzať. Rajský strom ale ostal ako symbol Vianoc, teda symbol príchodu Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo z nešťastia spôsobeného práve pri tomto rajskom strome. Rajský strom predstavoval veľmi starú symboliku, ktorá v strome videla znázornenie kozmu a života, a táto predstava sa v biblii objavuje viac krát, strom života v pozemskom raji , strom života v apokalypse a podobne.
Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku. Rozžaté sviečky symbolizujú svetlo sveta - Spasiteľa -, ktoré prišlo na svet, aby zahnalo tmu zla, hriechu a pohanstva.
Vianočný stromček má za sebou dlhú históriu, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc. Spočiatku bol však považovaný za súčasť pohanských zvykov a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia.
Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. V domácnostiach sa vlastný vianočný stromček začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. Jedna z prvých oficiálnych zmienok o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z nemeckého mesta Brémy.
Z verejných priestranstiev začali vianočné stromčeky prenikať do domácností až v 17. storočí. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Až v storočí 19. Katolícka cirkev im totiž spočiatku príliš nefandila - právom ich považovala za pohanský zvyk.
V Anglicku mala v 19. storočí na popularizáciu vianočného stromčeka veľký vplyv britská kráľovná Viktória a princ Albert, ktorý pochádzal z Nemecka, a práve on dal v roku 1846 postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore. V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Tradícia sa však neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí.
V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa v Spojených štátoch amerických (USA) objavila v roku 1832 v Pensylvánii. V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. V Bratislave napríklad v roku 1896 na dnešnom Hviezdoslavom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie.
Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr.
Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. Prvé darčeky sa pritom začali dávať pod stromček až začiatkom 20. storočia.
Vývoj vianočných ozdôb
Dekorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry. Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechami a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života.
V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia.
Vianočné ozdoby v Colmare, Francúzsko
Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšímii. Do polovice 19. storočia sa zdobil aj perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia. V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla.
Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. Prvé verejné elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa však objavilo pred 142 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku.
Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny.
V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb. S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov.
Umelé verzus živé stromčeky
Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy.
Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík.
Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov (ktorých máme už aj na Slovensku), čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
Zaujímavosti o vianočných stromčekoch
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. januára. Aj keď nie je najlacnejšia, predstavuje jedlička so svojím tmavo zeleným, hustým, lesklým a voňavým ihličím najkrajšiu voľbu.
Borovica síce vydrží o trochu dlhšie, má však redšie a pichlavějšie vetvy. Rezaný stromček uložte do nádoby s vodou a necháte v chladnom prostredí až do doby, než ho budete ozdobovať. Pred uložením do vody ešte skráťte spodok kmeňa o niekoľko cm.
Čerstvým rezom dokáže strom prijať až 5 l vody, a vydrží tak dlhšie svieži. Dajte pozor, nech kôra dosahuje pod hladinou vody v nádobe - stromy totiž sajú vodu pletivom umiestneným pod kôrou. Takto môžete strom nechať stáť na balkóne, terase alebo na chladnej chodbe až do Štedrého dňa.
Ak prinesiete stromček z vonkajšieho mrazu domov až na Štedrý deň, nechajte ho čo najdlhšie aklimatizovať v chladnej miestnosti, aby prudkým prechodom do tepla neutrpel teplotný šok. Živý vianočný stromček si môžete prenajať.
História stromčeka a obdarúvania
Legendy o pôvode vianočného stromčeka
Vysvetlenie toho, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, ponúkajú viaceré legendy či príbehy siahajúce do ranného kresťanského obdobia, keď si nová viera hľadala svoje miesto medzi pohanmi. V tejto súvislosti koluje napríklad legenda o "vianočnom" stromčeku z roku 573, o ktorý sa zaslúžil írsky mních svätý Kolumbán.
Ten sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne a pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal dav poslucháčov. Jedna z legiend sa viaže aj so svätým Bonifácom, ktorý vyťal posvätný dub boha Thora pred náčelníkmi germánskych kmeňov.
Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo. Ďalšie vysvetlenie ponúka príbeh súvisiaci s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi, totiž verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre.
Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.
tags: #krestansky #vyznam #vianocneho #stromceka