História Katolíckej Farnosti Poprad-Kvetnica a Kostola Sv. Heleny

História katolíckej farnosti v Poprade-Kvetnici je úzko spojená s osudmi kostola sv. Heleny, ktorý prešiel zložitým vývojom a stal sa predmetom sporov medzi cirkvou a inými subjektmi.

Kostol sv. Heleny v Poprade-Kvetnici

Kostol Sv. Heleny: Od Založenia po Súčasnosť

Kostolík sv. Heleny od jeho postavenia začiatkom 20. storočia využívala rímskokatolícka cirkev. V rokoch 1948 až 1989 bol kostol zatvorený a využíval sa ako sklad agitačného materiálu. Po spoločenských zmenách sa tu už v decembri 1989 konala polnočná omša. Odvtedy kostolík používala a udržiavala rímskokatolícka cirkev, hoci nebol jej vlastníctvom. Kostol patril štátnemu liečebnému ústavu tuberkulózy v Poprade - Kvetnici. Neskôr došlo k transformácií a zmene majiteľov ústavu. Ešte začiatkom roka 2009 požiadal Anton Oparty likvidátora Špecializovanej nemocnice respiračných chorôb v Poprade Kvetnici o odpredaj kostolíka, avšak bezúspešne.

Spor S Neziskovou Organizáciou Seniorpark

Spory medzi rímskokatolíckou cirkvou v Poprade a Seniorparkom, n.o. o kostolík sa ťahajú už niekoľko mesiacov. Ešte 5. augusta 2010 uzavreli obe inštitúcie zmluvu o nájme kostolíka na 15 rokov za jedno euro ročne. Už 6. apríla 2011 sa situácia zmenila, keď Seniorpark dal cirkvi výpoveď z nájmu a zároveň vyhlásil výberové konanie na darovanie kostolíka na Kvetnici. Výpoveď mala uplynúť v júli. Kostol však aj naďalej využíva rímskokatolícka cirkev. Výsledky výberového konania Seniorpark nezverejnil.

Riaditeľka Seniorparku, n.o. Adela Dovalovská uviedla, že tento, ani na budúci týždeň nemá čas a nechce sa o tom baviť. Podľa veriacich, ktorí nechceli zverejniť svoje meno, dôvodom tejto situácie je, že súčasný majiteľ kostola, nezisková organizácia Seniorpark, ktorá na Kvetnici prevádzkuje domov dôchodcov vo Vile Hollý, údajne nepožiadala o jeho zapojenie do elektrickej siete pri prepájaní Kvetnice na nový transformátor. Kvôli tomu je kostol už niekoľko týždňov bez svetla a tepla. Teplota nepresahuje v kostole osem až deväť stupňov Celzia.

V takejto situácii sa tu bude pravdepodobne konať aj tradičná polnočná omša. Veriaci však uvažujú o tom, že aspoň na polnočnú omšu dotiahnu do kostolíka pomocou predlžovacích káblov elektrinu na svietenie. „Je mi to ľúto a smutno, ale nevieme s tým nič urobiť, keďže to nie je náš majetok,“ povedal k vzniknutej situácii pre agentúru SITA Anton Oparty, dekan a správca rímskokatolíckej farnosti Poprad, pod ktorú patrí aj Kvetnica.

„Ja ako štatutárny zástupca neziskovej organizácie Seniorpark v Kvetnici som ochotná a prístupná k rokovaniam o podmienkach súvisiacich s darovaním kostolíka s rímskokatolíckou cirkvou v Poprade, po verejnom ospravedlnení sa pána dekana Opartyho v médiách a na omšiach v kostoloch popradskej farnosti za nepravdy, ktoré boli nim rozširované,“ povedala ešte začiatkom augusta A. Dovalovská pre médiá. O kostolík vtedy prejavila záujem aj starokatolícka cirkev pôsobiaca na Slovensku.

Vzniknutú situáciu okolo kostola sv. Heleny najťažšie znášajú obyvatelia tejto popradskej mestskej časti, ktorým kostol slúži, a do ktorého obnovy vložili veľa hodín práce i peňazí.

Nová Krížová Cesta a Kaplnka v Kvetnici

Ako architekt som mal túžbu ponúknuť krátku púť každému, kto ju potrebuje. Po roku som stretol človeka s podobným snom. Riaditeľ Mestských lesov Poprad Robert Dula chcel nad miestnou časťou Kvetnica vybudovať kalváriu. Prvých 11 zastavení má rovnakú formu a odlíšené sú len číslovaním. Forma zastavení, kedy pán Ježiš padá pod ťarchou kríža je jemne odlišná, aby putujúcemu pripomenula oddanosť Krista Otcovi a jeho silu niesť svoj kríž až do konca. Zdvojenie jednoduchého krížu vytvára kríž v tvare Stromu poznania, ktorý má na Spiši tradíciu od stredoveku. Takisto je to krásny symbol Kristovej obety za naše hriechy. Jednoduchý tvar ticho zadadá do rozbujnenej prírody a vytvára priestor pre modlitbu.

Krížová cesta v Kvetnici

Dvanáste zastavenie je kríž ako nástroj utrpenia vo svojej „najčistejšej“ forme. Obetu - Ježišovu smrť, aby následne mohol z mŕtvych vstať, dáva na vrchol našej cesty. Na vedľajšom vrchole sme našli magické miesto s výhľadom na mesto a okolité hory. Ďalší rok sme občasnými vychádzkami hľadali vhodnú cestu.

Pôvodný návrh betónovej kaplnky bol koncipovaný ako výrazný objekt usadený niekde v spišských poliach. Biely betón mal žiariť z diaľky podobne ako kostolná veža v dedine Mlynica. Na kopci bola situácia iná. Otvorený priestor vystriedala intimita lesa a človek - pútnik neprichádza zo všetkých strán, ale len po jednom chodníku. Kaplnka nie je iba zastávka, je to koniec krížovej cesty a Boží hrob. Osemnásť mohutných červených smrekov z týchto lesov darovalo mesto a o použití iného materiálu ako dreva sme ani na chvíľu neuvažovali. Vertikalita a materiál stromov premenili svoju formu do architektúry.

Stena bráni vstupovať svetlu do miestnosti. V zadymenej katedrále v Santiagu de Compostela prenikal jasný slnečný lúč cez otvor pod kupolou. Okno presvetľuje interiér. Je to jasný symbol kam sa oko otáča, keď sa chce vymaniť z temnoty. Štyri masívne steny bez okien, ktoré zároveň prepúšťajú slnko do vnútra reprezentujú metaforu Božej prítomnosti v našom živote. Boh je tu v každom momente a detaile. Závisí len od nás, či si jeho záblesk všimneme a začneme ho nasledovať. Priestor kaplnky reprezentuje náš obmedzený svet, za hranicami ktorého môže byť iný, dokonalý a nekonečný. Jediným spojením týchto svetov je práve svetlo. Pohyb slnka po oblohe vytvára dynamickú hru svetla a tieňa v interiéri. Svojou komplexnosťou rytmov a zdanlivo monotónnym opakovaním pripomína kompozície Steva Reicha. Skladba Proverb vystihuje tento nestabilný svetelný obraz najlepšie. Spočiatku archaický spev chorálu je prekladaný novými patternami rytmov a jednoduchá linka sa postupne rozšíri do nebývalej navrstvenosti.

Konštrukcia je založená na unikátnom rozložení asi stovky stĺpov. Ich vzájomná poloha vytvára masívnu stenu, cez ktorú ľudské oko neprehliadne a izoluje človeka od okolitej prírody. Naopak, ostré a precízne slnko prežiari cez malé štrbiny interiér a v každom momente mu prepožičia neopakovateľnú atmosféru.

Kaplnka skoro v tisíc metrovej nadmorskej výške je dokonalým odrazom sily viery človeka. Ak sa niektorá budúca generácia odvráti od pestovania hodnôt ducha, drevená archa sa znova navráti prírode. V zemi ostanú iba šachovnicovo rozložené betónové pätky. Ako stopa kultúry, ako boží hrob. Niekto ďalší, kto sa rozhodne svätostánok obnoviť, môže na nájdených základoch vystavať nový chrám. Spolu s pôvodným bude fyzicky spätý.

Doladiť kaplnku do posledného detailu, tak aby základové pätky, trámy podlahy, stĺpy, strop, oceľové krokvy a priehľadná krytina tvorili jeden celok, bola úloha nie jednoduchá, ale zďaleka nie tak náročná ako zabezpečenie financií.

Partneri projektu:

• Mestské lesy Poprad, s. r. o.
• Mesto Poprad

Realizácia:

• Základov: Lesostav, s. r. o. Poprad
• Tesárske práce: Tauber, s. r. o. Spišská Nová Ves
• Strecha: Isometal, s. r. Švábovce

Na kopec vedie cesta lemovaná štrnástimi zastaveniami vo forme dreveného kríža. Ak nás chcete podporiť vyššou čiastkou, môžete to spraviť formou adoptovania si kríža. Na zadnej strane bude vyrezané Vaše meno. Ak by ste krížovu cestu, kaplnku a dobrú architektúru chceli podporiť, budeme vďační za akúkoľvek pomoc. Na www.krizova-cesta-poprad.blogspot.sk nájdete číslo účtu v správe farského úradu v Poprade.

Katolícka Cirkev vo Švábovciach

Katolícka cirkev pôsobila vo Švábovciach už od 13. storočia, kedy bol postavený kostol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi. Ich kult bol uctievaný v obci po stáročia, o čom svedčí aj ponechanie ich vyobrazenia v obecnej pečati. O stave katolíckej cirkvi v obci svedčí kanonická vizitácia Spišskej kapituly z roku 1598.

Erb obce Švábovce

Evanjelická Cirkev vo Švábovciach

Keďže od 16. storočia boli Švábovce evanjelické, nezachovalo sa o živote katolíckej cirkvi veľa informácii. Švábovce patrili v 16. až 18. storočí do víru náboženských a stavovských bojov, hoci neboli veľkou obcou. Presadenie katolíckeho náboženstva v roku 1674 bolo sprevádzané očistou v administratíve, v spoločenskom živote a neustálymi bojmi.

Slobodu náboženského vyznania priznal uhorský snem v roku 1681 tým, že o náboženstve poddaných rozhodoval zemepán. V roku 1710 boli, ako fília bez učiteľa, pripojená k evanjelickej cirkvi v Batizovciach.

Významné Udalosti v Histórii Evanjelickej Cirkvi:

• 15. mája 1805: Položený základný kameň evanjelického kostola.
• 1806: Dokončenie stavby evanjelického kostola.
• 1870: Inštalácia malého zvonu vo veži kostola.
• 1925: Odliatie veľkého zvonu.
• 20. júla 1969: Posledné bohoslužby v starom evanjelickom kostole.
• 25. júla 1969: Začiatok búrania starého kostola.
• 1967-1970: Stavba nového kostola.
• 11. októbra 1970: Posviacka nového kostola biskupom Júliusom Filom st. za účasti asi 2000 ľudí.
• 23. októbra 1994: Posviacka Zborového domu - fary evanjelického a.v.
• 1996: V rámci reštitučného zákona boli vrátené majetky evanjelickej a.v. cirkvi.

Evanjelici zo Šváboviec a zo susedného Hozelca sa schádzali na bohoslužbách v starom evanjelickom kostole, ktorý už nevyhovoval ich požiadavkám. Tento mal nahradiť nový kostol, ktorý začal stavať ešte v roku 1967. Už v roku 1969 bola stavba pod strechou. Do dnešnej doby sa v kostole veľa nezmenilo, vybavený bol ozvučením.

S veľkou vďačnosťou a pokorou voči Pánu Bohu sme pripravovali slávnosť 50. výročia pamiatky posvätenia chrámu Božieho a 10. výročia činnosti Evanjelickej materskej školy vo Švábovciach v Tatranskom senioráte.

Pred „zatvorením kostolov“ sme tak vo Švábovciach stihli ešte našu zborovú slávnosť. Slávnostným kazateľom dňa 11. októbra 2020 bol generálny biskup ECAV na Slovensku Ivan Eľko. Liturgiou poslúžila Katarína Hudáková a Eva Kolesárová, ktorých otec - Daniel Š. Veselý - bol dlhoročným verným pastierom zboru a zbor ho miloval. Kantorskú službu popri zborovej kantorke Oľge Kleinovej vykonal aj Pavel Tomko, ktorého otec - Pavel Tomko - sa tiež ako pastier zboru oň s láskou staral a domáci viery prijali cez jeho vernú službu mnohoraké požehnanie.

Na službách Božích sme spievali aj piesne č. 553 a 174, ktoré P. Tomko zložil. Liturgovali domáci farári, Vierka Zaťková Pališinová a Martin Zaťko. V programe vystúpili deti z Evanjelickej materskej školy, pod vedením sestier učiteliek. Krátku históriu zboru a stavby kostola, postaveného na základe projektu prof. Eugena Kramára, podala historička Božena Malovcová. Cirkevné školstvo na území zboru predstavila archivárka Martina Šlampová. Zborový dozorca Ján Mlynár predstavil novú knižnú publikáciu cirkevného zboru, vydanú k tejto príležitosti - Láskou zjednotení. Zborový farár priblížil význam a symboliku v novom zborovom erbe. Dielo požehnal modlitbou generálny biskup ECAV. Po skončení služieb Božích sme zotrvali na agapé a vo vzácnych osobných rozhovoroch. Sme úprimne vďační za spoločenstvo, ktoré sme vytvorili pri Božom slove, na modlitbách a piesňach, zjednotení s bratmi a sestrami aj skrze televízny prenos na video kanály „ECAV Švábovce“.

Kňazi vo farnosti sú: Mgr. Martin Zaťko − zborový farár, Mgr.

tags: #katolicka #farnost #poprad #kvetnica