Trnava, mesto s bohatou históriou a silnými katolíckymi koreňmi, ponúka veriacim širokú škálu možností na účasť na svätých omšiach. V tomto článku nájdete prehľad časov a miest konania katolíckych omší v rôznych kostoloch v Trnave.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
Dóm sv. Mikuláša (Bazilika sv. Mikuláša)
Bazilika sv. Mikuláša (Hrubý kostol) a kaplnka Panny Márie sa nachádza na Námestí sv. Mikuláša v Trnave. Stojí na mieste románskeho kostolíka sv. Michala zo 14. storočia (v priestore najstaršieho osídlenia). Táto významná gotická pamiatka je farským kostolom farnosti Trnava - Mesto. V rokoch 1543 - 1820 bola katedrálnym chrámom ostrihomského arcibiskupa.
Bazilika sv. Mikuláša je trojloďovou bazilikou, postavenou v neskorogotickom štýle v tzv. podunajskom slohu. Stavba s celkovou dĺžkou 60 m, šírkou 31 m a výškou hlavnej lode 18 m je svojim presbytériom orientovaná k východu. Pôvodný čistý gotický charakter kostol stratil v rokoch 1618 - 1630, keď kardinál Peter Pázmány inicioval rozšírenie gotického trojlodia chrámu o bočné barokové kaplnky, výmenu dlažby, lavíc a kazateľnice. Zároveň bol v tomto období postavený barokový chór s organom, niekoľko nových oltárov a zmenila sa aj vonkajšia silueta kostola.
V rokoch 1739 až 1741 k jeho severnej časti pristavali osembokú barokovú kaplnku, v ktorej sa nachádza obraz žehnajúcej Panny Márie známej ako „Matka Božia Trnavská“. K úcte Matky Božej sa v chráme každoročne v dňoch 13.-21.novembra koná verejnosti dobre známa Trnavská Novéna.
Bazilika sv. Mikuláša je aj miestom konania medzinárodného festivalu organovej hudby pod názvom Trnavské organové dni, ktoré sa tu konajú každoročne na prelome augusta a septembra. V roku 2008 bol chrám vyhlásený arcibiskupom Jánom Sokolom za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy a pápež Benedikt XVI. ho koncom roka 2008 vyhlásil za baziliku minor. V roku 2011 pri nej bolo založené spoločenstvo Familia Tyrnaviensis.
Bohoslužby:
- Počas týždňa: 16:00 a 18:30
- Sobota: 7:30, 10:00 (pútnická sv. omša)
- Nedeľa: 9:00 (lat.), 10:30 (detská), 18:30
- Pondelok - piatok: 7:30
- Sobota: 10:00
Adresa: Námestie sv. Mikuláša, Trnava
Katedrála sv. Jána Krstiteľa
Katedrála sv. Jána Krstiteľa patrí medzi najhodnotnejšie historické pamiatky Trnavy, ide o prvú ranobarokovú stavbu väčšieho významu na území Slovenska. Postavil ho taliansky staviteľ P. Spazzo ako súčasť komplexu univerzitných budov. Ešte nedokončený kostol vysvätili v roku 1637.
Jednoloďový dvojvežový chrám je orientovaný na západ a má dĺžku 61 m a šírku 28 m. Nad jeho hlavným portálom sa nachádza štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterházyovcov. Interiér chrámu ohúri návštevníka svojou mohutnosťou a pestrosťou unikátnych malieb. Najväčším skvostom celého interiéru je kolosálny celodrevený hlavný oltár dokončený v rokoch 1637 - 1640, na realizácii ktorého sa popri viedenských majstroch B. Knillingovi a V. Knothovi podieľali V. Stadler z Trnavy a majster Ferdinand z Cífera. Oltár vysoký 20,3 m a široký 14.8 m je jeden z najväčších oltárov svojho druhu v Európe. Návštevníkov zaujme aj maliarska a štukatérska výzdoba. Bohatá ornamentika je dielom najmä talianskych majstrov.
Od roku 1977 je univerzitný kostol katedrálou arcidiecézy. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.
Sväté omše:
- Nedeľa: 7:30, 9:30, 11:30
Interiér Katedrály sv. Jána Krstiteľa
Františkánsky kostol sv. Jakuba
Kostol sv. Jakuba st. - prvá zmienka o prítomnosti františkánov v meste je z roku 1224. Okolo roku 1239 sa usídlili v opustenom staršom sakrálnom objekte (benediktínov ? cisterciánov ?) pri západnej bráne mesta, kde stojí terajší františkánsky kostol. Kostol prešiel tromi architektonickými fázami: predgotickou, gotickou a barokovou; dnešná podoba je z poslednej fázy.
Zaujímavosťou je, že kostol je orientovaný presbytériom na západ a vchodom na východ, smerom k mestu. Pôvodnú symetriu priečelia kostola s vežou narušila prístavba kaplnky sv. Antona z roku 1699. Po požiari koncom 17. storočia a následnej rozsiahlej oprave bol kostol slávnostne posvätený 1. septembra 1714.
Hlavný oltár, už s architektonickými prvkami klasicizmu a obrazom sv. Jakuba staršieho, z roku 1794, od trnavského majstra Jozefa Zanussiho, pôvodom zo Salzburgu, dal vyhotoviť biskup Mikuláš Kondé. Interiér kostola má klasicistický ráz. Na chóre je umiestnený dvojmanuálový, tridsať registrový organ s pedálom. Organ z roku 1905 je umiestnený v organovej skrini z roku 1885 a je dielom renomovanej organárskej firmy Gebruder Rieger, opus 1177. V roku 1947 boli barokové fresky a steny kostola premaľované výjavmi zo života sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho.
V podzemí lode chrámu je rozsiahla krypta (pre verejnosť je každoročne bezplatne otvorená v dňoch 1. - 8.novembra), v ktorej sú uložené telesné ostatky mnohých kňazov, rehoľníkov i významných Trnavčanov minulých čias. Kostol je zasadený svojou hmotou do komplexu Františkánskeho kláštora v ktorom sídli provinciálny noviciát Menších bratov sv. Františka. Každoročne v júni poriada rehoľa slávnosti - Trojdnie sv. Antona. Pri tejto príležitosti je sprístupnený výstup na vežu kostola i zostup do krypty.
Bohoslužby a duchovný program:
- Počas týždňa: 6:00 a 18:00
- Nedeľa: 6:00, 8:00, 10:00 a 18:00
- Pravidelná celodenná adorácia: každý utorok
- Štvrtok po večernej sv. omši: spoločná modlitba vešpier a adorácia do 19:30
- Prvá nedeľa v mesiaci: o 10:00 sv. omša
Kostol sv. Jozefa (Paulíni)
Kostol sv. Jozefa - kostol vybudovala pri svojom kláštore rehoľa trinitárov v rokoch 1727-1729 v slohu vrcholného baroka. Nad portálom bol umiestnený kamenný erb (rameno ozbrojené šabľou s napichnutou hlavou Turka) štedrého podporovateľa stavby, titulárneho biskupa Jána Okoličányho, ktorý kostol aj vysvätil.
Nad hlavným oltárom (stavaným v rokoch 1755-1757) dominuje maľba zobrazujúca sv. Jána z Mathy a sv. Félixa z Valois, zakladateľov rehole trinitárov, ako vykupujú otrokov. Maľbu vyhotovil rakúsky freskár Franz A. Maulbertsch. Štyri figúry svätcov v životnej veľkosti vyhotovil pravdepodobne Johann J. Resler z Viedne: z vonkajšej strany mučenice prvotnej cirkvi sv. Agnesa s baránkom a sv. Katarína Alexandrijská s knihou a polámaným kolesom a z vnútornej strany sv. Leopold, patrón Rakúska, zvyčajne vyobrazený s maketou kostola, a sv. Štefan, patrón Uhorska. Zemskí patróni reprezentovali spoločnú rakúsko-uhorskú provinciu rehole trinitárov.
Loď má štyri polia lunetovej klemby. Medzi piliermi sú kaplnkovité výklenky s barokovými oltármi: Sv. Kríža(so súsoším Kalvárie z roku 1876), Božského Srdca Ježišovho, sv. Jána Nepomuckého, Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a Matky Božej Régensburskej, kde nad menzou sú uložené relikvie svätých košických mučeníkov, jezuitov: sv. Štefana Pongráca a sv. Melichara Grodeckého (umučených r. 1619 v Košiciach).
Na pravej strane kostola pristavili jezuiti v roku 1900 priestrannú trojloďovú kaplnku sv. Jozefa v pseudorenesančnom slohu, ktorú zdobí, trnavskou verejnosťou obľúbená, kaplnka Lurdskej Panny Márie.
Bohoslužby a duchovný program:
- Počas týždňa: 7:00 a 17:00
- Nedeľa: 8:00, 11:00 (sv.omša pre deti) a 17:00
- V stredu a nedeľu počas akademického roka: 19:30 sv. omša pre vysokoškolákov
- Celodenná adorácia: každý štvrtok
- Každý prvý piatok: 13:00 sv.omša pre ctiteľov Božského Srdca Ježišovho v kaplnke sv. Jozefa
Kostol sv. Anny (Uršulínky)
Kostol sv. Anny - barokový kostol, najmladší spomedzi kostolov v historickom jadre, ako posledný postavený vo vnútri hradieb uzatvára kapitolu trnavskej barokovej sakrálnej architektúry. Kostol je zasvätený sv. Anne a je zároveň kláštorným kostolom rehole sestier uršulínok. Je prepojený s dejinami sestier uršulínok. Uršulínky prišli do Trnavy roku 1724. Do užívania dostali pozemok s kostolom, farou a školou evanjelikov.
Po zakúpení vlastných pozemkov sa začali v roku 1728 kopať základy uršulínskeho kláštora a o rok (1729)posvätil arcibiskup Imrich Esterházi roku bol základný kameň kaplnky, ktorú dočasne využívali, pokým nevystavali riadny kostol. Stavbu komplikovali susedské spory. Nespokojná suseda stavala pred okná kaplnky múry a zašla až tak ďaleko, že obarila prefektku horúcou vodou. Kráľ Karol VI. konflikt vyriešil nariadením, aby „priečna“ suseda odstúpila dom mníškam, a tie ju zas museli ihneď vyplatiť sumou 1 500 zlatých. Kostol sa staval v rokoch 1774-1776. Konsekrácia kostola bola roku 1805.
Po oboch stranách kostola bol postavený kláštor. Jednoloďový priestor kostola a svätyne je zaklenutý nižšími kupolami. Kostol má oválny a svätyňa štvorcový pôdorys. Klenbu svätyne zdobí maľba štyroch evanjelistov. Hlavný klasicistický oltár a oltárna maľba zobrazujúca sv. Annu je dielom maliara Jozefa Zanussiho z roku 1789. Ďalším dielom tohto maliara je aj obraz Krista na Olivovej hore.
Na pravej strane kostola sa nachádza bočný oltár Panny Márie prenesený z niekdajšej jezuitskej univerzity a darovala ho Mária Terézia. Pod oltárom v jemne a bohato zdobenej cínovej truhle sú pozostatky troch svätých košických mučeníkov: Marka Križina, Štefana Pongráca, Melichara Grodeckého. Pod chórom sa nachádza oltár z 18. storočia zasvätený Panne Márii Mariacelskej. Socha Panne Márie je kópiou zázračnej sochy v rakúskom Mariazelli. Na ľavej strane je baroková kazateľnica z konca 18. storočia. Pod kostolom sa nachádza krypta sestier uršulínok.
Bohoslužby:
- Nedeľa: 7:00, 10:00 (gréckokatolícka sv. Liturgia)
- Pondelok - sobota: 6:45
Kostol sv. Jozefa (Kalvínsky)
Kostol sv. Jozefa - ranobarokový jednoloďový kostol je typom protestantských sieňových kostolov bez veže. Za touto stavebnou charakteristikou sa skrýva mnoho pohnutých desaťročí zápasu o slobodu vyznania.
16. storočie vstúpilo do dejín ako obdobie náboženských sporov. Myšlienky umierneného katolicizmu a reformácie cirkvi rezonovali u mnohých mešťanov, a tak bol v roku 1560 do Trnavy povolaný prvý kalvínsky kazateľ. Sympatizanti nového učenia, zväčša z radov bohatšieho meštianstva maďarskej národnosti, poskytovali kazateľom vlastné príbytky a v roku 1603 si založili vlastnú školu. Keď sedmohradské knieža Gabriel Betlen v roku 1619 dobyl Trnavu, usiloval sa vytvoriť tu intelektuálne stredisko kalvinizmu ako protipól jezuitským rekatolizačným snahám. Založil akadémiu, ktorá mala poskytnúť kalvínskej mládeži vysokoškolské vzdelanie, no po pár mesiacoch ju musel presunúť do Košíc, kde nakoniec zanikla. Nižšia škola však existovala na Paulínskej ulici do 70. rokov 17. storočia.
Kalvínska náboženská obec mala k dispozícii najskôr drevenú modlitebňu. Murovaný kostol začali stavať bez povolenia mesta na mestskom pozemku v roku 1635, avšak v dôsledku opakovaných zákazov bol dokončený až v roku 1646. Nakoniec bol v rámci intenzívnej protireformačnej politiky mesta kalvínom odobratý a v roku 1671 ho mesto a arcibiskup Juraj Selepčéni - Pohronec odovzdali rádu pavlínov. (Rád sv. Pavla prvého pustovníka - Ordo Sancti Pauli Primi Eremiti - OSPPE). Pavlíni sa v Trnave usadili v polovici 17.storočia a spočiatku sídlili v dome rodiny Erdödiovcov na Halenárskej ulici. Zároveň v susedstve kúpili dva domy, kde si v roku 1719 vybudovali vlastný kláštor (po 2. svetovej vojne adaptovaný na bytovku).
Koncom storočia bývalý kalvínsky kostol zasvätili sv. Jozefovi, pestúnovi Ježiša Krista. Za veľkého požiaru v roku 1683 (Tököliovci) bol kostol veľmi poškodený a jeho opravy trvali až do roku 1695. V roku 1699 vytvoril Sebastián Jäger z Gleiwitzu hlavný oltár, o tri roky pribudla krásna kazateľňa, ktorá je dielom pavlínskeho frátra Gregora, a postupne bol interiér doplnený o päť barokových bočných oltárov. V roku 1701 pristavali na severnej strane kaplnku Panny Márie Loretánskej a neskôr pribudla aj malá drevená vežička. Ružencové bratstvo, ktoré pôsobilo v tomto chráme uskutočnilo v 19.st. pešiu púť do Marianky.
Sväté omše:
- Denne: 9:00
Kostol sv. Heleny
Kostol sv. Heleny - je najstarším dodnes stojacim kostolom Trnavy. Ide o pôvodne gotický kostol zo 14. storočia, barokovo upravený v 17. storočí a predpokladá sa, že mu predchádzal starší kostol. Najstaršia zachovaná písomná správa z roku 1490 hovorí o škodách spôsobených na kostole a jeho zariadení.
Prvou časťou stavby, pôvodným kostolom, bola pravdepodobne svätyňa, ku ktorej neskôr pribudovali loď kostola. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom a rebrovou krížovou klenbou. Na severnej strane presbytéria je gotická vežička s kružbovými oknami. Po oboch stranách lode sú barokové kaplnky. Nad gotickým portálom je trojdielna edikula so sochami. Jednoduchý hlavný oltár v pseudogotickom slohu pochádza z konca 19. storočia. V južnej kaplnke je oltár Muža bolesti z obdobia okolo roku 1700, v strede so sochou Božského srdca a po stranách s neskorogotickými oltárnymi krídlami z obdobia okolo roku 1500. V severnej kaplnke sa nachádza bočný oltár s obrazom Panny Márie Loretánskej z rokov 1725-1728.
V roku 1766 dali do veže zvon sv. Alžbety a o päť rokov neskôr zvon sv. Heleny. Je súčasťou areálu stredovekého špitála prestavaného v klasicizme. Toto sociálno-charitatívne zariadenie vzniklo na južnom okraji mesta pri Dolnej mestskej bráne ešte v 13. storočí. Bohoslužby a duchovný program:
- Počas týždňa: 6:15
- Nedeľa: 8:00
- Gréckokatolícka liturgia: počas týždňa: utorok a štvrtok o 17:00
Poznámka: Slúži aj ako gréckokatolícky chrám a tiež ako policajný kostol.
Kostol sv. Kláry
Kostol sv. Kláry - jeho výstavba siaha do obdobia počiatkov mesta, na začiatok 13. storočia. Klarisky ako ženská vetva františkánov sa v Trnave prvýkrát spomínajú v roku 1239, teda ešte počas života sv. Kláry, zakladateľky rehole. Uvádzajú sa ako mníšky rehole sv. Damiána, podľa ich prvého kláštora zasväteného práve tomuto svätcovi. Sestry, neskôr nazývané klarisky, usádzali sa tam, kde už pôsobili bratia františkáni. Tí im boli nápomocní pri zakladaní kláštorov a v prípade potreby ich zastupovali na verejnosti. Klarisky totiž patrili k reholiam s veľmi prísnou klauzúrou. Za múrmi kláštora v úplnom odlúčení od okolia prežili zvyšok svojho života rozjímaním, modlitbou či drobnými ručnými prácami.
Kláštor s kostolom začali stavať krátko po príchode do mesta. Pôvodný jednoloďový kostol so štvorcovou svätyňou bol v 14. storočí čiastočne upravený, neskôr, v 17. storočí, bol zväčšený o časť s refektárom na prízemí a s oratóriom na poschodí, teda tribúnou, na ktorej mohli byť sestry účastné.
Ďalšie miesta a časy omší
Okrem vyššie uvedených kostolov sa sväté omše konajú aj na nasledujúcich miestach:
- Kaplnka Sv. Kríža (nemocnica): Nedeľa o 9:00, prvý piatok o 16:00
- Kaplnka Sv. Kríža (malometrážne byty): Nedeľa o 16:00
- Svätyňa Božieho milosrdenstva (Úmysly - Svätyňa Božieho Milosrdenstva):
- Nedeľa: 08:30, 10:30, 15:30, 19:00
- Pondelok: 15:30, 18:00
- Utorok: 06:00, 15:30, 18:00
- Streda: 06:00, 15:30, 18:00
- Štvrtok: 06:00, 15:30, 18:00, 23:00 - 24:00: SVÄTÁ HODINKA
- Piatok: 06:00, 15:30, 18:00
- Sobota: 15:30, 18:00
- Farský kostol (Úmysly - Farský kostol):
- Nedeľa: 07:00, 09:00, 10:30
- Pondelok - VENI SANCTE: 07:00, 09:30, 18:30
- Utorok: 07:00, 18:30
- Streda: 07:00, 18:30
- Štvrtok: 07:00, 18:30
- Piatok: 07:00, 18:30
- Sobota: 07:00, 18:30
Veríme, že tento prehľad vám pomôže nájsť si omšu, ktorá vám vyhovuje, a prehĺbiť tak svoj duchovný život v Trnave.