Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka, no nie všade sa oslavujú rovnako. Každá krajina si zachováva vlastné tradície a zvyky. Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní.
Cieľom príspevku je zmapovať a zhodnotiť kultúrny potenciál, ktorý sa spája s príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny žijúcej v rumunskom meste Oradea. Výskum realizovali dvaja členovia Katedry manažmentu kultúry FF UKF v Nitre v decembri 2018 ako súčasť projektovej činnosti s využitím vlastnej metodiky.
Námestie v Oradei, Rumunsko
História slovenskej komunity v Oradei
Na základe sprostredkovanej informácie pána farára Jána Mlynarčíka je v Archíve Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Oradei údaj, že prví Slováci rímskokatolíckeho vierovyznania prišli do Oradey v roku 1692. Po oslobodení mesta od Turkov bolo obyvateľstvo prevažne reformované. Po zriadení rímskokatolíckeho biskupstva, ktoré malo svoje majetky, no chýbali pracovné sily, priviedlo veriacich zo Slovenska.
V posledných desaťročiach dosídľujú mesto Slováci zo širokého okolia, najmä zo žúp Bihor a Salaj. V cirkevnom zozname Rímskokatolíckeho farského úradu Oradea - Hrad je v decembri 2018 338 osôb.
Významné osobnosti a ich prínos
V Oradei žila v 19. a ešte aj v prvej tretine 20. storočia početná slovenská evanjelická meštianska komunita. Najvýznamnejší architekt Rimanóczi mal slovenské korene, Brigita Čilik, Holuboví, Bereckoví a mnohí ďalší sú starí varadínski Slováci, ktorí prichádzali do mesta v rámci kolonizácie ako remeselníci aj za inými zamestnaniami.
V medzivojnovom období už boli pomaďarčení aj porumunčení. Na ich prítomnosť upozorňujú len priezviská a vedomie pôvodu svojich predkov zo Slovenska. Aj vďaka nim Slováci stále označujú svoje mesto ako Veľký Varadín.
Podľa posledného sčítania z roku 2016 v ňom žije približne 500 obyvateľov s vedomím slovenskej etnickej príslušnosti (0,05%). Rímskokatolícki veriaci v meste neprechádzajú do iných siekt a náboženských spoločenstiev. Cirkevný a národnostný život sa týmto spôsobom neoslabuje. Oveľa vážnejšie dôsledky spôsobujú miešané manželstvá.
Madšie generácie používajú rumunský a čiastočne aj slovenský jazyk, ale uzatvárajú sobáše aj s obyvateľmi maďarskej národnosti, ktorí tiež ovládajú rumunčinu.
Kultúrne dedičstvo a archívne dokumenty
Archív Rímskokatolíckeho farského úradu Oradea - Hrad obsahuje len archívne dokumenty od roku 2007, kedy bola zriadená prvá slovenská personálna rímskokatolícka farnosť v Oradei. Omše v slovenskom jazyku sa konali v obmedzenejšom rozsahu aj predtým. Archiválie v kancelárii farského úradu sú dopĺňané priebežne. Okrem knihy so zoznamom cirkevníkov obsahuje aj predpísanú ekonomickú agendu.
Matriky a cirkevné záznamy
- Matrika krstov: Prvý zápis je zo 7. júna 2008, posledný zápis je 7. júla 2018. Starí rodičia a rodičia pokrstených detí sa do Oradey prisťahovali väčšinou z lokalít so slovenskými spoločenstvami z Bihorskej a Salajskej župy.
- Matrika sobášov: Prvý zápis 10. 11. 2007, posledný zápis 18. 8. 2018. Zriedka sú obaja sobášení partneri z Oradey. Početné miešané manželstvá sú s pravoslávnymi veriacimi.
- Matrika pohrebov: Prvý zápis je 22. 12. 2008, posledný zápis 24. 6. 2018.
- Matrika birmovania: Birmovka býva vzhľadom na počet veriacich každých 5 rokov. 1. sa konala 10. 10. 2010 - 10 birmovancov, druhá 28. 6. Na farskom úrade sú CD z oboch birmoviek a z každého 1. sv. prijímania.
Knižničné fondy
V súkromnej knižnici rímskokatolíckeho farára Jána Mlynarčíka (1973) je približne 250 zväzkov kníh. Okrem niekoľkých slovníkov, monografií obcí a beletrie je to prevažne len náboženská literatúra.
Kultúrna krajina a jazykové prejavy
Slováci v Oradei používajú nárečie slovenského jazyka, ktoré si priniesli zo svojho rodiska, obyčajne v Bihorskej alebo Salajskej župe. Ak sa Slováci strednej a staršej generácie poznajú, pri stretnutí používajú slovenský jazyk. S deťmi a mládežou komunikujú starší po rumunsky. Mládež a deti nepoužívajú slovenčinu na ulici a často ani v rodinnom prostredí.
Výučba slovenského jazyka
Honorárny konzul Miroslav Jablončík, funkcionár DZSČR Adrián Merka a školský inšpektor Alex Mlynarčík (pôvodom z Bodonoša) pomohli zabezpečiť výučbu slovenského jazyka v meste aj napriek nižšiemu počtu žiakov. Deti dochádzajú do Lýcea M. Eminescu zo všetkých mestských škôl štyri dni v týždni, tri skupiny podľa stupňa štúdia (na 1. stupni 10 na 2. stupni 6 a 5 gymnzistov) po jednej hodine.
Slovenský lektor J. Cigáň učí slovenčinu 21 žiakov, spolu 12 hodín týždenne v popoludňajších hodinách ako cudzí jazyk. Lektor im pripravuje učebné texty a cvičenia vzhľadom na to, že učebnice zo Slovenska sú nevhodné. Na miestnej univerzite je kurz slovenského jazyka 2 razy týždenne po 4 hodiny - prihlásených je 16 študentov, pravidelne chodí 5 - 9. Je to na dobrovoľnej báze, za štúdium nedostávajú žiadny certifikát.
Náboženská výchova v slovenskom jazyku prebieha pravidelne raz týždenne, zúčastňuje sa jej do 20 detí.
Obyčajové tradície
V mestskom prostredí nie sú podmienky na spoločné vykonávanie obyčajových tradícií. Obyvatelia slovenskej národnosti žijú v rôznych častiach mesta a stretávajú sa väčšinou len náhodne. Významné sviatky v rodine a v kalendárnom roku trávi každá rodina individuálne a v miešaných manželstvách podľa konkrétnej situácie.
V rímskokatolíckom kostole býva vianočný program s vinšami a piesňami. Na Veľkonočný pondelok po svätej omši oblieva farár J. V predvečer pohrebu sa schádzajú niekoľkí veriaci na modlenie v dome smútku. Na každom pohrebe v Oradei farár káže po slovensky aj po rumunsky. Pri svätej omši sa číta evanjelium a Otčenáš aj v rumunčine. Pohrebné odobierky sú v slovenčine, končia sa v rumunčine (kvôli susedom, kolegom, priateľom, známym).
Oradea má jeden veľký spoločný cintorín a každé vierovyznanie má svoj dom smútku - sú tam 4 domy smútku. Pochováva sa doradu bez rozdielu náboženskej a etnickej príslušnosti, na vyhradenom mieste pochovávajú len židia. Kar po pohrebe má takú formu, že v niektorej reštaurácii sa zídu na skromné pohostenie len najbližší príbuzní.
Tri nedele pred sobášom sú v kostole ohlášky. Odberánka pred sobášom sa ešte vykonáva doma. Rumuni majú vinšovača - hovorcu, ktorý u pravoslávnych plní funkciu ako starejší. Po príchode zo sobáša do reštaurácie niektorí rozbíjajú tanier a zametajú črepy, alebo mladý zať rúbe klát; pred svadobnou hostinou pri príchode hostí hrá reprodukovaná vážna hudba; tanec s mladou za peniaze už nebýva; všetky mladé páry sa fotografujú v areáli hradu, niektorí majú na historických miestach aj sobáš a manželstvo požehná farár.
Kultúrne organizácie a inštitúcie
- Honorárny konzulát Slovenskej republiky: Táto inštitúcia vznikla v roku 2015. Podobne, ako rímskokatolícky kostol, sídli v hradnom komplexe.
- Demokratický zväz Slovákov a Čechov žijúcich v Rumunsku: Miestna organizácia vznikla v roku 1990 a má 200 aktívnych členov. Predsedníčkou je Mária Jablončíková - Zetochová (1972).
Archív, zoznam členov, zoznam materiálno-technologickej základne a ekonomická agenta sú v domácnosti predsedníčky. Kroje, ktoré sú majetkom miestnej organizácie (ďalej MO) DZSČR, nie sú centrálne uložené (10 párov). Existuje len evidencia osôb, ktoré majú odevy a odevné súčasti zapožičané.
Po dokončení renovácie nových priestorov v objekte rímskokatolíckej fary sem prenesú archívne materiály a zriadia priestor pre vhodné uloženie krojov a inventára. Materiálno technologickú základňu tvoria hudobné nástroje (akordeón, gitara, husle), reproduktor a počítač s tlačiarňou.
Vo vedení miestnej organizácie je sedem členov - dvaja koordinátori kultúrnych aktivít, dvaja športových aktivít, sekretárka, podpredseda a predsedníčka. Členská schôdza sa uskutočňuje raz za rok. Priebežné schôdze sa konajú pri príprave a po väčších kultúrnych podujatiach. MO DZSČR plánuje realizáciu pamätnej izby Jozefa Kováča v Oradei.
Kvôli absencii slovenskej betlehemskej tradície v škole organizuje MO DZSČR v spolupráci s rímskokatolíckymi farským úradom v roku 2018 prvýkrát betlehemský pochod mestom. Súčasťou MO DZSČR je Spevácky súbor VARAĎAN, založený v roku 2015. Má 15 členov - 10 žien a 5 chlapov vo veku 20 - 65 rokov. Súbor vedie Vinco Pišek (1971). Repertoár tvoria slovenské piesne z bihorskej a salajskej oblasti.
Organizované podujatia
- Príchod Nového roka: Stretnutie Slovákov pri tejto príležitosti sa do roku 2015 uskutočňovalo v priestoroch hradu v bývalom sídle farského úradu a v provizórnej kaplnke. V súčasnosti sa silvestrovské stretnutie koná na fare v spolupráci s MO DZSČR ako v uplynulých rokoch. Počas osláv sa účastníci spoločne zúčastňujú polnočnej omše a malej adorácie. Pred kostolom prednášajú prípitok spojený s ohňostrojom. Podujatia sa zúčastňujú manželské páry zo slovenskej komunity, prípadne zo miešaných manželstiev.
- Fašiangové slávnosti a Jánska oslava: Prebiehajú rovnakým spôsobom a v rovnakých priestoroch, ako oslava Nového roku.
- Deň slovenského jazyka: Uskutočňuje sa každoročne 25. mája na fare v spolupráci s MO DZSČR. Deti kreslia obrázky podľa zadania, recitujú slovenské básničky, spievajú piesne a rozprávajú sa.
- Deň slovenskej kultúry: Toto kultúrno-kulinárske podujatie sa koná každoročne v septembri v pevnosti Oradea. Organizátorom je centrála DZSČR v spolupráci s miestnou organizáciou. Súčasťou podujatia je gurmánska súťaž národných i medzinárodných jedál. Prezentované sú tradičné kulinárske produkty Slovákov z Bihoru (napríklad knedle plnené so syrom alebo zemiakové placky).
- Deň slovenskej Ústavy: Koná sa na hrade v priestoroch slovenského konzulátu. Pri tejto príležitosti symbolicky vystupuje jedna spevácka skupina, ktorá zaspieva slovenskú a rumunskú hymnu. Pokračovaním podujatia sú príhovory konzula a veľvyslanca Slovenskej republiky v Bukurešti.
- Deň Slovákov z Oradey: Táto udalosť sa uskutočňuje od roku 2010 pravidelne v novembri. Kultúrny program prebieha v prenajatých priestoroch na maďarskom gymnáziu Ady Endre. Projekt je organizovaný pod záštitou miestnej organizácie DZSČR s finančnou podporou projektu centrálnej organizácie DZSČR. Podujatia sa zúčastňuje približne 200 ľudí. Program zabezpečujú slovenské folklórne skupiny z Rumunska aj hosťujúce zo Slovenska.
MO DZSČR a farský úrad pravidelne organizujú púte. V rámci Bihorskej a Salajskej župy sa stretávajú kňazi a veriaci na organizovanej aj súkromnej báze počas odpustov, ktoré sa konajú pri príležitosti posvätenia chrámov. Inštitucionálne kontakty s farnosťami na Slovensku v súčasnosti neprebiehajú. Najväčšia púť sa koná do baziliky Mária Radná v temešvárskom biskupstve.
Kultúrna infraštruktúra
- Rímskokatolícky kostol: Súčasný kostol bol postavený v roku 1775. Je to jeho štvrtá stavba, lebo tri predchádzajúce boli vo vojnových konfliktoch zničené. Počas komunizmu bol využívaný len ako skladový priestor. V roku 1990 opäť nadobudol pôvodný účel. Od roku 2000 sa v ňom slúžia slovenské omše, ale farnosť funguje od roku 2007. Nachádza sa v hradnom komplexe v centre mesta a je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Slúži prioritne na slovenské Bohoslužby. Každú tretiu nedeľu o štvrtej hodine popoludní je maďarská omša. Priestor ponúka veriacim približne 300 miest na sedenie. Uskutočňujú sa tu aj podujatia, ako napríklad adventné koncerty, Mikuláš, vianočné koledy, vystúpenie betlehemcov. Na Veľkonočný pondelok, po omši farár symbolicky kropí všetky ženy. Budova kostola prešla kompletnou rozsiahlou rekonštrukciou interiéru aj exteriéru v roku 2015. Interiér je vybavený ústredným podlahovým kúrením. Kostol je zariadený digitálnym zvonením od roku 2008.
- Konzulát slovenskej republiky: Je situovaný na mimoriadne exponovanom, turistami navštevovanom mieste v kultúrno-historickom komplexe varadínskeho hradného areálu. Disponuje kanceláriou, sociálnymi zariadeniami, vstupnou halou a spoločenskou miestnosťou približne pre 60 ľudí.
- Miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov žijúcich v Rumunsku: Rímskokatolícky farský úrad prenajíma svoje priestory pre miestnu organizáciu DZSČR od novembra roku 2017. Nachádzajú sa tu dve hosťovské izby s kapacitou päť miest, sociálne zariadenia, malá kuchyňa a zasadacia miestnosť pre 50 ľudí. Obejkt je vybavený ústredným kúrením a súčasťou je aj priestranný dvor.
- Rímskokatolícky farský úrad Oradea - Hrad: Budova sa nachádza na ulici Mihaly Eminescu. Je majetkom biskupstva, v roku 2007 ju získal pre účely farského úradu a fary farár J.
Spôsob života a kultúra minoritných spoločenstiev v mestskom prostredí sa výrazne odlišuje od situácie na vidieku. Rozptýlené rezidencie príslušníkov národnostnej menšiny v akomkoľvek počte neumožňuje praktizovanie susedských vzťahov a iných foriem spoločenského života, ktoré sa od priestorovej blízkosti odvíjajú (susedská výpomoc, obyčajové tradície, komunikácia v jazyku menšiny, pocit vzájomnosti a spolupatričnosti, uzatváranie etnicky homogénnych manželstiev).