Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 4.
Úvod mesiaca novembra patrí k duchovne silným obdobiam pre všetkých ľudí, či veriacich alebo neveriacich. Všetci si spomíname na drahých zosnulých a spontánne myslíme aj na náš odchod z tohto sveta.
A pýtame: Aký bude koniec môjho pozemského života ? Čo ma čaká za prahom smrti?
Dnes večer pokračujeme v pohľadoch na stretnutia Pána Ježiša s ľuďmi. Budeme uvažovať nad Ježišovým účinkovaním v Galileji, v meste Kafarnaum, ktoré si Ježiš vybral za svoje prechodné bydlisko.
Kontext a štruktúra príbehu
Úryvok, ktorý sme si práve vypočuli, tvorí súčasť posolstva evanjelistu Matúša o viacerých zázrakoch, postupne ich opisuje celkovo desať. Opisom zázrakov evanjelista vytvára akoby druhú stranu celistvého vznešeného obrazu o Ježišovi.
Jednu stranu tvorí veľkolepá Reč na vrchu (kap. 5-7), kde sa Pán Ježiš predstavil ako Mesiáš slova. On je takým veľkým učiteľom, že presahuje dokonca aj Mojžiša. Následné kapitoly (kap. Keď evanjelista opisuje zázraky, zameriava pozornosť na stretnutie Ježiša so žiadateľom o milosť.
Náš dnešný úryvok zaznieva v Matúšovom evanjeliu po výčitke Jánových učeníkov Ježišovi: prečo sa jeho učeníci nepostia? Ježiš v odpovedi použil dve prirovnania zo svadby, prirovnanie o novom odeve a o novom víne.
Nový odev a nové víno patria ku svadbe, ale nemožno prišívať novú záplatu na starý odev a ani nové víno nemožno uchovávať v starých mechoch. Príchodom Ježiša začala svadba, on je tým ženíchom, ktorý prišiel kvôli svojej neveste; nevestou je vyvolený národ Izraela.
- prvá scéna je vytvorená opisom, ako sa Ježiš nachádza v dome na hostine s mýtnikmi a tam k nemu pristúpi Jairus a prednesie svoju prosbu (vv.
- druhá časť sa odohráva na ceste do Jairovho domu (vv.
- tretia časť sa uskutočňuje pred Jairovým domom (vv.
- a štvrtá časť v dome (v.
Náš úryvok spája v sebe dve udalosti. Do opisu zázraku vzkriesenia Jairovej dcéry je vložené uzdravenie dlhodobo chorej ženy.
Ide o dôležité udalosti, o významné znamenie Pána Ježiša, jeho opis prinášajú všetci traja synoptickí evanjelisti, čiže okrem opisu evanjelistu Matúša, ktorý sme dnes počuli, tieto udalosti opisujú aj evanjelisti Marek a Lukáš.
Kafarnaum - mesto zázrakov
Zázraky sa uskutočnili v Kafarnaume, v Galilei nazývanej „krajom pohanov“. Ježiš si zvolil práve mesto Kafarnaum za svoje mesto. Ležalo na Via maris, na tzv. „ceste k moru“, bola tu mýtnica, vojenská posádka a nemocnica.

Kafarnaum - mesto zázrakov.
Do Kafarnauma sa Pán Ježiš opätovne vracal a z Kafarnauma odchádzal, aby ohlasoval príchod nebeského kráľovstva v iných mestách. Tu povolal prvých piatich učeníkov - rybárov a mýtnika Matúša; učil v miestnej synagóge a vykonal v nej prvý exorcizmus, prvé vyhnanie zlého ducha, a predniesol dôležitú eucharistickú reč (Jn 6); tu uzdravil Petrovu svokru v jeho dome a učil tam učeníkov a zástupy; tu uzdravil ochrnutého a syna stotníka; tu vyriešil otázku platenie chrámovej dane; uzdravil ženu trpiacu na krvotok na ceste z prístavu ku synagóge a tu vzkriesil Jairovu dcéru.
Ježiš však tomuto mestu vyčíta aj pýchu: A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň (Mt 11,23).
Je pre nás veľkým obohatením, že o vzkriesení Jairovej dcéry píšu v evanjeliu nielen Matúš ale aj Marek (Mk 5, 21-24,35-43) a Lukáš (Lk 8,40-42,49-56). Matúš je však oproti nim pri opise dvoch zázrakov najstručnejší, udalostiam venuje iba 9 veršov. V našom príbehu znejú po úvodnej prosbe Jairusa, už iba slová Ježiša.
K hlbšiemu pochopeniu rozprávania evanjelistu Matúša nám pomáhajú aj údaje, ktoré nachádzame u evanjelistu Marka. Evanjelista Marek uvádza viaceré zaujímavé podrobnosti. Od neho vieme, že predstavený synagógy sa volal Jairus, že jeho dcéra mala dvanásť rokov, že sa počas cesty do Jairovho domu okolo Pána Ježiša tlačil zástup ľudí, dozvedáme sa aj o chorej žene, že bola chorá dvanásť rokov, že pri vzkriesení dievčaťa boli aj apoštoli Peter, Jakub a Ján, a že Pán Ježiš pri vzkriesení dievčaťa vyslovil vetu: talitha kum, dievča, hovorím ti, vstaň (Mk 5,41).
Evanjelista Matúš nespomína všetky okolnosti, on zdôrazňuje výnimočnú vieru Jairusa v Ježiša, veď ho priamo požiadal o vzkriesenie dcéry. Oba zázraky potvrdzujú jedinečnú moc Pána Ježiša.
Na inom mieste evanjelista Matúš ohlasuje, že Pán Ježiš má moc odpúšťať hriechy a povedať aj ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ (por. Mt 9.2.7). V tejto chvíli nám ohlasuje, že Pán Ježiš má moc aj nad smrťou.
Jairus a jeho viera
Popredný muž, ktorý pristúpil k Ježišovi v dome je predstavený synagógy v Kafarnaume, volá sa Jairus (Mk 5,22; Lk 8,41). Ježiš je poslaný práve k takýmto strateným ovciam Izraela (Mt 15,24; por. 10,6). Jairovo meno je veľmi symbolické v príbehu, v hebrejskom jazyku slovo „jair“ môže znamenať: nech precitne (Boh).
Jairus sa poklonil pred Ježišom a slovami vyjadruje hlbokú úctu a dôveru voči Ježišovi. Evanjelista Matúš sa sústreďuje na to, aby predstavil ľudí, ktorí sa Ježišovi klaňajú.
Na začiatku evanjelia píše o tom, že sa Ježišovi v jasliach poklonili mudrci, zástupcovia pohanov. Teraz v strede Ježišovho pôsobenia sa mu poklonil najvyšší duchovný židovský predstaviteľ mesta.
Poprední muži Izraela neprejavovali hocikomu takúto veľkú úctu, tobôž nie tesárovi z Nazaretu a potulnému učiteľovi. Keď sa Jairus klania Ježišovi, neprejavuje len bolesť otca nad úmrtím dcérky, ale klania sa mu so silnou vierou v jeho moc.
Dcéra pre popredného muža znamenala nádej v schopnosti odovzdávať život. Otec prosí Ježiša: Poď vlož na ňu ruku a ožije! Vkladanie rúk bolo zvyčajné gesto na sprostredkovanie moci. Tu má byť kladením rúk dcérka vzkriesená. Za touto požiadavkou je viera predstaveného synagógy, viera Izraela: v Ježišovi prichádza Pán, ktorý nám dáva život.
Je dôležité vnímať že Matúš používa vo vete Ježiš vstal slovo, ktoré použije aj pri opise vstania vzkrieseného dievčaťa. Ježiš sa nechá viesť popredným mužom do jeho života, do jeho domu.
Vo chvíli, keď Ježiš pravdepodobne prechádza po hlavnej ulici mesta, v početnom zástupe sa do jeho blízkosti dostane aj žena, ktorá už dlhé obdobie je chorá. Žena sa chce uzdraviť dotykom rúcha. Ježiš zareaguje a obracia sa na ňu slovami „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“.
Obracia sa na ženu a zdôrazňuje, že jej uzdravenie a záchranu nespôsobil materiálny dotyk a ani túžba byť zdravá, ale jej viera. Slovo „uzdraviť“ a „spasiť“ vyjadruje v evanjeliách celkové dobrodenie pre telo i dušu.
"Dievča neumrelo, ale spí"
Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, 24 povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali.“ Pískajúci na píšťalách, flautisti boli pozývaní, aby urobili slávnostnejším obrad a plač nad zosnulým; súviselo to však s bohatším židovským pohrebom.
Pri obradoch sa plakalo a bedákalo podľa toho, či zomrel chlapec, dievča, muž alebo žena. Ježiš žiada upokojenie: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Aj o Lazarovi Ježiš hovorí to isté (por. A)
37 ÚŽASNÝCH Ježišových zázrakov VYSVETLENÝCH!
Zamyslenie nad zázrakmi
A) V evanjeliách počúvame o zázrakoch, ktoré urobil Pán Ježiš. Postoj niektorých kresťanov je dnes v tomto ohľade nejasný. Časť veriacich trpí „zázračníctvom“, akousi honbou za zázrakmi, iní zasa pod vplyvom racionalizmu a relativizmu berú biblické správy o zázrakoch s rezervou a vysvetľujú si veci iba ľudským rozumom.
Zázrak je však mimoriadny zásah Božej moci. Aj podľa evanjelistu Matúša sú Ježišove zázraky znamením prichádzajúceho Božieho kráľovstva.
Evanjeliá nie sú iba nejakými kronikárskymi poznámkami, ale sú to spisy ohlasujúce radostnú zvesť a majú jasný zámer vyvolať vieru v poslucháčoch. Čitateľ nie je iba informovaný, ale formovaný a nasmerovaný k rozhodnutiu pre Ježiša. Tento Ježiš, ktorý sa v niečom zdá ako obyčajný človek, je v skutočnosti Mesiáš, syn Boží.
B) Z dnešného úryvku je zrejmé, že smrť nemá posledné slovo. Keď sa jedného dňa pýtali francúzskeho spisovateľa Paula Claudela, ktorý bol vášnivým čitateľom, no prišiel o zrak: „Aký zmysel môže mať teraz váš život?“ Odpovedal: „ Nemám teraz už nič.
Dnes možno mnohí odmietajú vieru jednoducho preto, že večný život u nich nepatrí medzi veci, po ktorých by túžili. Evanjelista Matúš predstavuje Ježiša ako Božieho Syna, ktorý svojou božskou mocou oslobodzuje človeka od hriechu, od chorôb, od smrti.
C) Na duchovnej ceste nie sú skratky, ani privilegované chodníky, jediná možná púť je púť viery. Ak človek z nejakého dôvodu nejde cestou dôvery a viery v Ježiša a neprijme jeho jarmo a bremeno vždy sa nájde niekto iný, kto mu dá iné jarmo a iné bremeno. V tomto živote cesta bez jarma a bremena nie je možná.
Jasne o tom hovorí sv. Pavol v Liste Rimanom „Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť?
Viera spočíva v dotyku Ježiša. V jeho odeve môžeme vidieť jeho ľudskosť, keďže sa stal pre nás pravým človekom; obruba jeho šiat je jeho slovo, cez ktoré sa ho môžeme aj my dnes dotýkať. Viera je vnútornou istotou, že sa v Božom slove dotýkame Pána, ktoré potom pôsobí uzdravujúco v tom, kto ho prijme a robí ho blahoslaveným.
„Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“, tak hovorí Ježiš žene, ktorá sa ho vo viere dotýka a je uzdravená. K stretnutiam s inými dochádza rozličným spôsobom, od jednoduchého podania ruky až po hlbšie rozhovory. Chorá žena verí, že jednoduchý kontakt s Ježišom môže mať mimoriadnu moc.
Kresťanský spisovateľ Origenes vidí v tejto udalosti symbol našich prvých stretnutí s Ježišom Kristom, ktorý ku nám hovorí cez Sväté písmo. Keď čítame texty Svätého Písma, na začiatku ich často nechápeme, určite ťažko chápeme ich duchovný zmysel. Vnímame len vonkajší zmysel slov. Akoby sme aj my dotýkali iba Ježišových šiat. No už v tomto prvom kontakte sa prejavuje Božia moc. Aj keď hlboký zmysel Božieho slova nám zostáva ukrytý, čítanie nás začína posväcovať.
Chorá žena sa dotýka Ježiša a Ježiš sa dotýka Jairusovej dcéry, aby ožila a vstala. Origenes aj tu ponúka symbolické vysvetlenie, ktoré vzťahuje na slávenie svätej omše.
Svätá omša nám prináša pri bohoslužbe slova čítanie Svätého Písma a pri bohoslužbe obety premenu chleba a vína na Ježišovo telo a krv. Pri čítaní Svätého písma pristupujeme k tomu, aby sme sa dotýkali Ježiša Krista ukrytého za slovami. V druhej časti liturgie, keď slávime Eucharistiu, Kristus prichádza medzi nás pod spôsobom chleba a vína.
Dotyk je prvým a základným spôsobom poznávania, dotyk umožňuje vstúpiť do kontaktu s iným. Viera je „dotyk“ Pána života, ktorý sa nás tiež „dotýka“. Jeho dotyk je samotný dar života.
Pozemskej smrti sa nedá vyhnúť - sme smrteľní - ale práve v smrti nás vezme „za ruku“ ten, ktorý nás zobúdza: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ (Jn 11,25), hovorí Ježiš každému z nás a dodáva: „A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ (Jn 11,26).
Ďakujeme Ti, že nám dnes ponúkaš duchovné poznanie, že pre Teba, Pane, je naša hrozná pozemská smrť iba spánkom. Pane, Ty poznáš naše srdce, Ty vieš o nás aj to, že poznáme pokušenie smiať sa nad tým, keď hovoríš, že smrť je iba spánkom.
Skúsili sme rozličným spôsobom, či už vo vlastnom živote alebo pri stretnutí s inými ľuďmi, ako blízko je táto hrozivá bezbožnosť, nie z mnohých hriechov, ale z pyšnej bezbožnosti pramení výsmech, že smrť by pre Boha nebola iba spánkom.
Každému z nás sa stane, že si želáme, aby si uskutočnil podobné vzkriesenie, ako si urobil s Jairovou dcérou, aj pre niekoho, kto je nám blízky, koho máme veľmi radi. Uvedomujeme si však, Pane, že Jairova dcéra znova zomrela, aj ona potrebovala nové silnejšie vzkriesenie, vzkriesenie, ktoré nevracia do pozemského života, ktoré je silnejšie ako pozemská smrť, ktoré vovádza do večného života.
Želáme si vzkriesenie pre večný život, naša túžba je prejavom našej viery v Teba. Chceme sa Ťa dotknúť našou vierou. Máme šťastie, naša viera nepotrebuje, aby sa Ťa dotýkali našimi telesnými rukami, aby sme Ťa videli našimi pozemskými očami, Ty, Pane, všímaš si dotyk viery každého z nás. „Ja som vzkriesenie a život.
tags: #biblia #vzkriesenie #jajerovej #dcery