Moravský Svätý Ján, obec s bohatou históriou, ktorej korene siahajú hlboko do stredoveku. V tomto článku sa pozrieme na jej dejiny, s dôrazom na cirkevné udalosti a život obce v priebehu storočí.
Panoráma obce Moravský Svätý Ján
Najstaršie zmienky a stredoveké cesty
Prvý písomný zápis o obci je z roku 1394, kedy kráľ Žigmund donačnou listinou daroval za poskytnuté služby poľskému veľmožovi Ctiborovi hradné panstvo Ostrý kameň, ku ktorému patrila aj poddanská obec Svätý Jur. O vzniku obce a jej pomenovaní sa nezachovali žiadne povesti alebo písomné pamiatky. Najstaršie názvy obce sú Zenthgwrh (1466), Zenthgergh (1564), Zenthgurgh a na pečati zo začiatku XVII. storočia je S.
Pôvodne bola obec začlenená do Pajštúnskeho komitátu. Po zmene komitátov na stolice, patrila obec do prešporskej stolice a od roku 1867 do Prešporskej župy. V novodobej histórii bola obec zaradená do okresu Malacky v Bratislavskom kraji a od roku 1960 do Západoslovenského kraja a v súčastnosti do okresu Senica v Trnavskom kraji.
Obec sa nachádza v severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Podľa počtu obyvateľov v minulosti patrila obec k väčším. V druhej polovici XVI. storočia mala obec 66 port, z nich 4 porty boli opustené (1558). V roku 1720 mala obec 108 daňovníkov a 3 mlyny. V rokoch 1780-1790 boli očíslované domy. Záznam na fare obsahoval menný zoznam cirkevných daňovníkov podľa domových čísel. Bolo evidovaných 399 domov, čo predstavovalo cca 2700 obyvateľov. V roku 1828 bolo v obci evidovaných 3124 obyvateľov. Odvtedy začal počet obyvateľov klesať.
Početný úbytok obyvateľstva v druhej polovici XIX. storočia sa spája so zrušením poddanstva v Uhorsku. Odliv obyvateľov v období rokov 1980-1990 bolo zapríčinené odchodom mladých rodín za prácou do okolitých miest - Senica, Malacky, Skalica, Holíč, Bratislava, kde sa trvalo usadili.
V 13. storočí uhorský kráľ Belo IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
Habáni a ich vplyv
V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža.
Habánsky dvor v Moravskom Svätom Jáne
Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva. Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť.
Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V r. 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec.
Pochod slobody a obnova spojenia
Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách.
Pochod slobody k rieke Morave v roku 1989
Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už od 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky, slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.
Kaštieľ v Moravskom Svätom Jáne
Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci a je o ňom známa povera, že jeho priestory navštevovala Mária Terézia počas ciest do Viedne. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Kaštieľ prešiel rukami niekoľkých majiteľov. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K. F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. V súčasnosti je Domov sociálnych služieb pre dospelých v Moravskom Svätom Jáne samostatnou rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj.
Kaštieľ v Moravskom Svätom Jáne
V minulosti disponoval s kapacitou 186 klientov, z hygienických dôvodov sa kapacita musela zredukovať. V súčastnosti je kapacita 100 klientov s celoročným pobytom, ktorí trpia duševnými poruchami, poruchami správania, telesnými poruchami alebo kombináciou postihnutí. Súčasťou je aj oddelenie so zvýšenou starostlivosťou, kde sú umiestnení klienti s najvyšším postihnutím, čo predstavuje asi 30 z celkového počtu.
Významné osobnosti
Obec Moravský Svätý Ján sa môže pochváliť aj viacerými významnými osobnosťami, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili:
- Eva Studeničová - narodila sa 12.12.1851, zomrela 12.4.1943 v Moravskom Sv. Jáne. Ľudová speváčka. Jej objaviteľom bol profesor Karol Plicka, ktorý v osobitej monografii Eva Studeničová spieva z piesňovej zbierky Karola Plicku uverejnil 43 piesní.
- Andrej Kubina - narodil sa 27.11.1845 v Moravskom Sv. Jáne, zomrel 30.3.1900 v Trnave. Kňaz, básnik, ľudovýchovný pracovník. Založil a redigoval kalendár Pútik svätovojtešský a časopis Posol.
- Henrich Kleinedler - narodil sa 23.9.1909, zomrel v roku 1998 v Moravskom Sv. Jáne. Kronikár. Popri zamestnaní od roku 1954 33 rokov viedol obecnú kroniku, zaoberal sa skúmaním prameňov k dejinám obce.
- Jozef Kubina - narodil sa 19.11.1853 v Moravskom Sv. Jáne, zomrel 4.9.1918 v Malackách. Politik, právnik. V Moravskom Sv. Jáne zoskupil okolo seba skupinu slovenskej inteligencie a kandidoval za Zichyho ľudovú stranu do uhorského snemu, kde pôsobil dve volebné obdobia ako poslanec.
- MUDr. Gejza Dallos - narodil sa 11.10.1911 v Nedede, zomrel 2.5.1982. Do Moravského Sv. Jána prišiel v roku 1940. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako lekár na fronte. V súčasnosti jeho meno nesie Domov sociálnych služieb v Moravskom Sv. Jáne.
- Kvetoslav Florián Urbanovič - narodil sa a zomrel v Modre. V rokoch 1904-1906 pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Moravskom sv. Jáne. Knižne debutoval románom Poklesky, čitateľsky najúspešnejším románom bol román Oráčina.
- Alojz Šoltés - narodil sa 26.2.1816 v Banskej Bystrici, zomrel v roku 1876 v Moravskom Sv. Jáne. Náboženský spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, učiteľ. V Moravskom Sv. Jáne pôsobil ako kurátor rekatolizovanýchanabaptistov.
- Moritz Hirsch - narodil sa v roku 1831 v Nemecku, zomrel v roku 1896 v Maďarsku. V roku 1886 barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Financoval tiež rozvoj haličského školstva pre židovské aj kresťanské deti obidvoch pohlaví, čím významne prispel k odstráneniu nevzdelanosti židovských dievčat.
Reformácia a rekatolizácia
V prvej polovici 16. storočia sa na Slovensku rozšírila reformácia z nemeckých krajín. Reformácia sa rýchlo šírila. K jej šíreniu prispeli aj Habsburgovci. Nástupom Mikuláša Oláha na arcibiskupský stolec roku 1553 sa začala aktivizovať protireformácia. Mnoho sa očakávalo od príchodu jezuitov do Uhorska roku 1561, ale ich činnosť v Trnave roku 1567 sa skončila neúspechom. Až v roku 1586 sa im podarilo usadiť v Kláštore pod Znievom.
Už za pobytu habánov na Morave sa snažili tamojšie cirkevné úrady priviesť habánov do katolíckej cirkvi, ale márne. Prvé rekatolizačné snahy prebiehali v 70. rokoch 17. storočia. Niektorí z nich rekatolizácii podľahli a splynuli s miestnym obyvateľstvom, niektorí emigrovali do Ruska či Ameriky.
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku má v spoločnosti čestné miesto už vyše 1100 rokov. Prvá diecéza bola zriadená v Nitre. Po niektorých misionárskych aktivitách pochádzajúcich najmä z franského územia a po príchode byzantskej misie pápež Ján VIII. Industriae tuae - bezpečne uvádza Nitrianske biskupstvo v roku 880.
Aj keď Katolícka cirkev na Slovensku jedno tisícročie administratívne závisela od biskupov sídliacich na území dnešného Maďarska (na slovenskom území bol iba biskup v Nitre), na mnohých biskupských stolcoch v Uhorsku pôsobili biskupi pochádzajúci z nášho územia. K Ostrihomskému arcibiskupstvu patrilo územie západného a stredného Slovenska až po Spiš a Gemer vrátane. Východné Slovensko patrilo k biskupstvu v Jágri (Eger). Tento stav cirkevnej jurisdikcie na slovenskom území trval skoro bezo zmeny do druhej polovice 18. storočia.
Dňa 15. marca 1776 pápež Pius VI. na žiadosť Márie Terézie zriadil tri nové biskupstvá na území Slovenska - Banskobystrické, Spišské a Rožňavské. Zároveň sa upravili hranice Nitrianskeho biskupstva. Biskupstvo v Košiciach zriadili 10. augusta 1804.
20. storočie a komunistický režim
V lete roku 1949 sa na prvé miesto v zozname nepriateľov štátu dostáva Katolícka cirkev. Komunistický režim má jasný cieľ. Pri stanovení tohto ambiciózneho cieľa sa však komunisti dopúšťajú dvoch chýb. Preceňujú svoje schopnosti a naopak podceňujú odhodlanie slovenských veriacich. Komunistickej moci najviac vadilo prepojenie Katolíckej cirkvi s Vatikánom. Pápežský úrad totiž chorobne považovali za akúsi predĺženú ruku amerického imperializmu. Tesne po získaní moci preto začali pracovať na čo najskoršom pretnutí tejto väzby a vytvorení akejsi vlastnej štátnej cirkvi.
Spontánny odpor slovenských katolíkov z leta 1949 sa tak považuje za najväčšie vzopätie proti režimu až do revolúcie roku 1989. V letných dňoch roku 1949 riskovali títo obyčajní ľudia dosť veľa. Pracovné miesta, vlastnú slobodu, budúcnosť svojich detí, a pri výstreloch aj to najcennejšie - svoje životy. Na ich veľkú odvahu by sme preto nemali zabudnúť ani po šesťdesiatich rokoch. V hodine veľkej skúšky totiž obstáli.
Slovenská cirkevná provincia a súčasnosť
Pred vyše 30 rokmi, 30. decembra 1977, pápež Pavol VI. zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu a povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla. Podriadil mu diecézu banskobystrickú, košickú, nitriansku, rožňavskú a spišskú.
Pápež Ján Pavol II. zriadil 31. marca 1995 na Slovensku novú cirkevnú provinciu so sídlom v Košiciach. Na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. vznikla 30. januára 2008 na území Slovenska aj gréckokatolícka provincia. Prešovská eparchia bola povýšená na arcibiskupstvo, Košický apoštolský exarchát na eparchiu a vznikla aj nová Bratislavská eparchia.
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku sa člení na dve cirkevné provincie - Západnú provinciu a Východnú provinciu. Podľa najnovšej reorganizácie cirkvi zo 14. februára 2008 sú v Slovenskej republike tri rímskokatolícke arcidiecézy (Bratislavská, Trnavská a Košická) a päť diecéz (Nitrianska, Žilinská, Banskobystrická, Spišská a Rožňavská). V diecézach je spolu 1482 farností.
Štatistika Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (2006)
| Funkcia | Počet |
|---|---|
| Biskupi | 18 |
| Diecézni kňazi | 2397 |
| Rehoľní kňazi | 577 |
| Trvalí diakoni | 18 |
| Seminaristi | 511 |
| Rehoľníci - nekňazi | 722 |
| Rehoľníčky | 2649 |
| Farnosti | 1482 |
Spomíname na návštevy Svätého Otca Jána Pavla II na Slovensku.