Rímskokatolícka farnosť v Gelnici sa pýši bohatou históriou a architektonickými skvostami. V historickom jadre mesta Gelnica sa nachádza kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý patrí k najstarším staviteľským pamiatkam mesta. Kostol je jasnou dominantou mesta, a to svojou veľkosťou, tvarom, farbou a výrazom. Stavba a hlavne veža je viditeľná z každej cesty vedúcej do mesta. Stavba je opevnená múrom.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici
História a Vývoj
Terajší rímskokatolícky kostol pochádza z konca 14. storočia a je zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Bol postavený ako gotický kostol. Loď kostola bola postavená neskôr, asi koncom 15. storočia. Veža kostola bola stavaná v rokoch 1743 - 1746.
V Gelnici ako významnom banskom stredisku nepochybne stál kostol najneskôr po roku 1250. Vieme, že bol zasvätený sv. Kataríne, patrónke baníkov. Tento kostol bol zrejme na mieste súčasného, pretože o zaniknutom na inom mieste neexistujú žiadne zmienky ani tradície, ktoré inak nezvyknú chýbať.
Staršie jadro tohto farského kostola je možno v murivách stien súvisiacich so sakristiou, v ktorej sú tri polia krížovej rebrovej klenby, svedčiace o svojom pôvode okolo roku 1300. Rebrá dosahujú na kružbové konzoly a na svorníku a na svorníku stredného poľa je reliéf Víťazného Baránka.
Architektonické prvky
Kostol Nanebovzatia Panny Márie patrí medzi najväčšie na Spiši. Mnohí návštevníci kostola upozorňujú na menšiu šírku strednej lode voči šírke svätyne a veľmi úzke bočné lode. Takýto priestorový rozvrh je obvyklý najmä v kostoloch mendikantských reholí. Typickým príkladom je pôvodný kostol minoritov v Levoči.
V sanktuáriu sú zaujímavé najmä zachovalé gotické polostĺpy. Dvíhajú sa do trojmetrovej výšky a predsa majú v sebe čosi ojedinelého. V sanktuáriu sa nachádzajú 3 okná. V sanktuáriu malo po polostĺpe zbehnúť až na podlahu v tej istej forme, akú malo na klenbe. Nevieme, prečo pôvodný plán nebol úplne zrealizovaný.
Na južnej strane sa nachádza trojsedadlové štalum (sedile, sedadlo). Datuje sa do 15. storočia. Je vysokého vežovitého tvaru s figurálnou ozdobou. Pastofórium je druhé najväčšie na Spiši a dôstojne zastupuje spišskú gotiku 15. storočia. Spočíva na špirálovito točenom podstavci, ktorý má hranato zdobenú pätku. Svätostánku zakrýva foremný gotický vlys. Je zdobený ornamentami, dvoma obrazmi a siedmymi sochami.
Loď kostola je rozdelené štyrmi stĺpmi. V strednej lode nahradili v roku 1769 pôvodnú klenbu barokovou. V bočných lodiach sa zachovali pôvodnú krížovú klenbu. Nachádzajú sa v nich menšie oltáre s gotickými prvkami.
Pastofórium
Gelnický farský chrám je povestný aj nádherným kamenným vežovým pastofóriom. Po levočskom, druhým najväčším v regióne Spiša. Jeho tvaroslovie, najmä tordovaná a diamantová pätka, datujú jeho vyhotovenie do obdobia okolo roku 1480.
Pastofórium v Gelnici
Zariadenie kostola
Zariadenie kostola Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici je neogotické, pochádzajúce z konca 18. storočia. Oltáre sú dielom majstra Dominika Demetza. Hlavný oltár má výšku 17 metrov. Nachádza sa na ňom socha Panny Márie, ktorú anjeli sprevádzajú v oblakoch do neba. Alžbetu, svätého Mikuláša, pápeža a svätého Klementa. Nepomuckého a svätej Alžbety Uhorskej.
Je tu aj pozoruhodná bronzová krstiteľnica, ktorú okolo roku 1370 odliali v povestnej dielni majstra Konráda v Spišskej Novej Vsi. Ostatné zariadenie je neogotické.
V jednom staršom čísle Effaty, českého časopisu pre katolícku charizmatickú obnovu a evanjelizáciu, spomína Charles Whitehead (dlhoročný prezident ICCRS), že ak sa obnova nedostane do srdca Cirkvi, neprinesie želané ovocie.
Socha svätej Alžbety od Dominika Demetza
Autorky výstavy - PhDr. Marta Herucová, PhD. a riaditeľka Spišského múzea v Levoči PhDr. Mária Novotná - medzi vystavené diela zaradili i originál sochy sv. Alžbety z farského kostola v Gelnici. Dielo zobrazením svätej Alžbety v podobe rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety - „Cisárovnej Sisy“ (1837-1898) predstavuje vzácny príklad splývania kultu svätej Alžbety a svetskej cisárovnej.
Drevená polychrómová socha zobrazujúca sväticu v životnej veľkosti pochádza z dielne juhotirolského rezbára Dominika Demetza, ktorá dodávala svoje diela do rôznych európskych farností na prelome 19. a 20. storočia a realizovala i kompletnú výmenu oltárnej architektúry v neogotickom slohu v chráme v roku 1899.
Svätá Alžbeta Uhorská býva nazývaná aj sv. Alžbeta Durýnska podľa krajiny, do ktorej sa vydala. Atribúty: Žobrák, chorý či chudobný , peniaz alebo mešec s peniazmi, košík s jedlom alebo chlieb, ruže, tri koruny alebo trojitá koruna - znak svätosti v stave panny, manželky i vdovy. Zobrazovali ju v honosnom odeve princeznej alebo v habite františkánskeho rádu, ale údaje o jej vstupe do rádu nie sú podložené.
Farský úrad
Farského úradu. Nachádza sa na južnej strane na svahu pod kostolom. Ide o barokovo-klasicistická stavba z roku 1774. Na poschodí rytmicky členené okna a dva výklenky, v ktorých sú barokové plastiky baníkov.
Zvony
Veža farského kostola v Gelnici obsahuje v súčasnosti súbor štyroch zvonov. Podľa súpisu spišských zvonov od Prof. Juraja Spiritzu je gelnický Veľký zvon najstarší zachovaný zvon v Hnileckej doline. Z dobovej tlače sa dozvedáme, že 20. októbra 1929 sú na miestnom trhu pred radnicou slávnostne vysvätené dva nové zvony, ktoré majú byť osadené do veže po boku Veľkého zvona. Menší z dvojice zvon Mária je venovaný patrónke chrámu a väčší, Zvon padlých bojovníkov, je venovaný pamiatke všetkým mužom z mesta, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne. Ich mená sú zvečnené nápisom na zvone. Rok na to, bol do veže osadený umieráčik, zvon Jozef.
Je potrebné ešte spomenúť, že Buchnerovci osadením svojich zvonov do veže ovplyvnili aj pôvodný barokový Veľký zvon. Ich zásah bol z historického hľadiska nie veľmi priaznivý. Zaujímavé je, že aj napriek tomu je označovaný za veľmi špecificky znejúci zvon s vyslovene hutným, plným tónom a krásnym zvukom.
Súčasnosť
V sobotu 3. februára 2024 sa v Gelnici stretli zasvätení Rožňavskej diecézy, ktorí prijali pozvanie otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika, už tradične spoločne osláviť Deň zasväteného života. Pozvanie prijali aj viacerí diecézni kňazi, zvlášť z okolitých farností a Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa naplnil aj veriacimi farnosti, ktorú spravujú kňazi Rehole menších bratov františkánov.
V homílii zdôraznil, že sme prišli vzdávať vďaky Pánu Bohu za dar zasväteného života. Vyzdvihol dôležitosť oslovenia zasvätených, ktorí zanechávajú svoju stopu aj tam, kde sa to nepredpokladalo a na miestach slabnúcej viery. Spomenul mučenícku smrť trapistických mníchov v Alžírsku (v roku 1996). Obeta týchto mučeníkov pre vieru, blahorečených pred šiestimi rokmi, už prináša ovocie aj v nekresťanskom prostredí, ale aj pre nás je oslovením a povzbudením v prostredí, v ktorom žijeme a ktoré prestáva byť kresťanským.
Gelnica (SK) - zvony kostola Nanebovzatia Panny Márie
tags: #rimskokatolicka #farnost #gelnicaa