Veľkomoravské Kostoly: Archeologické Nálezy a Ich Význam

Dlhé obdobie panoval názor, že v období Veľkej Moravy sa stavali len drevené kostoly, a tak sa žiaden z nich nezachoval. Až po druhej svetovej vojne nálezy v Mikulčiciach a ďalších centrách Veľkej Moravy dokázali, že kamenné kostoly sa v našom regióne stavali minimálne už od začiatku 9. storočia.

Na našom území je najstaršia zmienka o vysvätení Pribinovho kostola v Nitre salzburským biskupom Adalrámom okolo roku 828 po Kr. Ide o vôbec najstarší písomný dôkaz existencie kostola v tomto regióne Európy. Doteraz nepoznáme jeho presnú polohu, aj keď archeológovia vykopali na území mesta viacero "kandidátov".

Medzi kostolmi Veľkej Moravy nájdeme na Slovensku všetky základné typy sakrálnych stavieb - rotundy (Ducové, Nitrianska Blatnica, možno i Trenčín), jednoloďové kostolíky (Nitra - Martinský vrch, Devín, Kopčany), ako aj trojloďovú baziliku (Bratislava - hradný kopec). Stavali sa najmä v areáloch hradísk. Okrem toho v tomto období už podľa všetkého stál v Nitre na vrchu Zobor kláštor benediktínov a ďalší kostol na hradnom vrchu.

Na Morave archeologické výskumy objavili ešte rôznorodejšie typy kostolov z veľkomoravského obdobia (napr. aj kombináciu pozdĺžnej lode a polkruhovej apsidy či dvojapsidovú rotundu). Kamenné kostoly boli v podstate prvými murovanými stavbami Slovanov na našom území a tak s ich stavbou museli pomôcť zahraniční stavitelia. Tí prichádzali spolu s misionármi z Bavorska, Franskej ríše, Byzantskej ríše, ale aj dalmátsko-istrijskej oblasti. Často boli prvými staviteľmi samotní kňazi.

Pre tieto podmienky mal vzniknúť jednoduchý systém projektovania staticky bezpečných kostolov, realizovateľný aj neodborníkmi. Základným rozmerom, ktorý využívali, bolo najčastejšie 354 cm ako vnútorná šírka apsidy, čo predstavuje 12 rímskych stôp a súčasne dvojnásobok výšky ľudskej postavy (177 cm). Ďalšie rozmery ako šírka, dĺžka, ale aj výška stavby či šírka múrov boli násobkami tohto základného rozmeru, prípadne boli od neho jednoducho odvoditeľné.

Vo veľkomoravskom období bol stavebný materiálom lomový alebo len málo opracovaný kameň. Múry boli zvyčajne hrubé 70 až 80 cm. Pri budovaní sa bežne používal aj stavebný materiál zo starších stavieb, v našom prípade rímskych. Takto vzniklo aj mylné označenie veľkomoravského kostola na Devíne ako rímskej stavby, pretože sa v základoch našli tehly s kolkom rímskej XIV. légie.

Veľkomoravské kostoly boli v interiéri zdobené nástennými maľbami, čo potvrdili vykopávky na Devíne a v areáli bratislavskej baziliky.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Posledné roky priniesli viaceré významné objavy z tohto obdobia. Ide najmä o kostolík sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch pri Skalici, o ktorom ešte pred 20 rokmi panoval názor, že pochádza zo 14. storočia. Archeologický výskum nálezom veľkomoravských hrobov v roku 2004 potvrdil, že ho postavili niekedy v období vlády Svätopluka (871 - 894), najneskôr na začiatku 10. storočia. V súčasnosti sa tak značne rozšíril súbor sakrálnych stavieb z veľkomoravského obdobia na Slovensku, potešiteľný je najmä fakt, že ide o dodnes zachované stavby.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v obci Kopčany (okr. Skalica) sa napriek svojmu úctyhodnému veku dostal do záujmu verejnosti až v tomto tisícročí. Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy. Bohatý vývoj kostolíka dokumentuje množstvo hodnotných vrstiev ako svedectvo jeho významu v kultúrno - historických súvislostiach.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je z hľadiska historického kontextu XIII. kostolom mikulčickej sídliskovej aglomerácie.

Ako uviedol vedúci archeologického výskumu v Kopčanoch Peter Baxa, jedná sa o jediný zachovaný veľkomoravský kostol v stredoeurópskom priestore. Zároveň zdôraznil, že v auguste toho roku bol v Kopčanoch objavený prvý hrob, o ktorom je dokázané, že pochádza z obdobia Veľkej Moravy a taktiež, že vznikol po výstavbe Kostola sv. Margity.

Bratislavsko - trnavský diecézny biskup, arcibiskup Mons. Ján Sokol poukázal na skutočnosť, že daný archeologický objav je dôkazom existencie Veľkej Moravy a pôsobenia solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda, a to aj napriek pochybnostiam niektorých historikov o existencii Veľkej Moravy. V tejto súvislosti vyjadril nádej na nájdenie hrobu sv. Metoda.

Kostol sv. Margity Antiochijskej stojí v extraviláne obce Kopčany, okres Skalica a do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky bol zapísaný v roku 1994. V r. 1994 - 1998 sa na objekte vykonal stavebnohistorický a umeleckohistorický výskum a reštaurátorský prieskum. Významným spôsobom upresnil dobu vzniku a pôvodné funkcie kostola archeologický výskum jeho interiéru v r. 1998-2000. Zdokumentoval pozostatky viac ako 70 hrobov a ich častí z 11.-18. storočia.

S finančnou podporou Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia sa začala v r. 1999 pamiatková obnova kostola. Od roku 2004 sa reštaurujú exteriérové omietky kostola na základe finančných prostriedkov z fondu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom.

"Ide o malú jednoloďovú stavbu s presbytériom. Predpokladaná doba vzniku sa odhaduje na druhú polovicu 9. Kostolík je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra. Kostolík mal pôvodne aj nartex, čo je v podstate predsieň. O účele jeho využitia existujú rôzne hypotézy. Najpravdepodobnejšou verziou je, že nartex slúžil ako hrobka alebo krstiteľnica.

Jednoloďová stavba s lichobežníkovou svätyňou a obdĺžnikovitou loďou má maximálne pôdorysné rozmery 865 x 526 cm. Kostol sa zachoval vo svojej pôvodnej hmote takmer v celosti. Okrem výraznej prestavby západného uzáveru lode, výmeny krovu a strešnej krytiny sa zmeny týkali úprav okenných otvorov, omietok, výmaľby a oltára. Z pôvodných detailov je najvýznamnejší pre určenie objektu, nález dvojice zachovaných pôvodných okenných otvorov predrománskeho typu v severnej stene lode.

Svojím pôdorysom a stavebnými detailmi patrí typologicky do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe predovšetkým v 8.-11. storočí, teda v predrománskom období . Zvláštnosťou Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je prístavba so zahĺbeným objektom interpretovaným ako hrobka alebo krstiteľnica.

V sezóne 2004 priniesol archeologický výskum Pamiatkového úradu SR nálezy, ktoré umožňujú upresnenie datovania kostola. Sú to tri hroby pri južnej stene kostola s nálezmi dvoch pozlátených bronzových gombíkov, zlatej náušnice a hrozienkovej pozlátenej náušnice, ktoré sú datované do 9. storočia, do obdobia Veľkej Moravy.

Situovanie hrobov, v tesnej blízkosti základov kostola (rešpektujú už jestvujúcu stavbu), výplň hrobových jám s drobnými kúskami malty, jednoznačne dokazujú existenciu tejto sakrálnej architektúry v 9. storočí. Kostol sv. Margity Antiochijskej je jediným, v hmote takmer kompletne zachovaným veľkomoravským kostolom. Je unikátnym dokladom a dôkazom kresťanských kultúrnych tradícií formujúcich stredoeurópsky región.

Ide o sakrálnu architektúru sídliskového komplexu, ktorý vznikol v blízkosti mikulčického hradiska Valy pozdĺž komunikácie vedúcej od hradiska na východ v 9. storočí. Jedinečnosť kostola spočíva v tom, že dokumentuje v kontexte premien jeho najbližšieho okolia transformáciu a existenciu historických sídliskových štruktúr po páde Veľkej Moravy v 10. - 13. storočí v tejto časti Pomoravia.

Kostolík je v súčasnosti považovaný za najstarší nález z obdobia Veľkej Moravy. Prvé archeologické výskumy prebehli v roku 1961 pod vedením Ľudmily Kraskovskej, ktorá kostolík datovala do 13. "Dôvodom bolo, že v stavbe pomocou sond objavila gotické okná v tvare mníšky a mladšie hroby v okolí kostolíka.

V roku 1994 bol objavený nartex s hrobkou. Až v roku 2004 boli objavené veľkomoravské hroby v okolí kostolíka, ktoré ho pevne datujú do 9. storočia. Kostolík prešiel niekoľkými stavebnými úpravami a zmenou prešla aj výzdoba. Prvá etapa prestavby patrí do konca 12. a začiatku 13. storočia. Na kostole v tej dobe prerobili okná, keď do pôvodne predrománskych boli osadené gotické okná.

"Ďalšia významná úprava prebehla v roku 1467, keď kostolík už nestačil svojou kapacitou. Preto bol oltár vysunutý z presbytéria do lode kostolíka a veriaci sa zhromažďovali pred ním. Kostol však neslúžil iba pre náboženské účely. Historickou zaujímavosťou je, že kostolík v druhej polovici 15. storočia fungoval aj ako pevnosť.

"Okolo kostolíka bola vykopaná kruhová priekopa s valmi. Bolo to počas bojov Mateja Korvína s Jiřím z Poděbrad.

V hroboch boli nájdené veľkomoravské šperky a malta, ktorá bola totožná s tou, z ktorej bol postavený kostolík," ozrejmila Pecinová.

Aktuálne realizovaný výskum sústavy hradísk v Bojnej už priniesol nález kostolných zvonov, samotný kostol však zatiaľ archeológovia neodkryli. V prípade, ak ani ďalší výskum neprinesie objav sakrálnej stavby, možno uvažovať o možnosti, že spomínané zvony patrili pôvodne k rotunde v Nitrianskej Blatnici.

Kostol svätej Margity svojím pôdorysom a stavebnými detailami patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe predovšetkým v 8. až 11. storočí.

Kostol sv. Margity Antiochijskej bol do Ústredného zoznamu Pamiatkového fondu SR zapísaný v roku 1994. Tohto roku priniesol archeologický výskum nálezy, ktoré spresnili datovanie kostola. Sú to tri hroby, v ktorých objavili dva pozlátené bronzové gombíky, zlatú náušnicu a pozlátenú náušnicu z 9. storočia, teda z obdobia Veľkej Moravy.

Dnes evidujeme v katastrálnom území Zvolenskej kotliny 12 miest a obcí 39 slovanských lokalít. Slovanský sídliskový objekt z 9. stor. zistila aj pri výskume stredovekých architektúr v Banskej Bystrici, v zadnom trakte domu na Nám. SNP č. 3 v roku 1995. Počas výstavby rýchlostnej komunikácie, severného obchvatu Banskej Bystrice v časti Senica preskúmal PhDr. Ján Beljak, PhD. v roku 2009 až 29 zahĺbených sídliskových objektov datovaných do 8. -10.

Na začiatku 9. storočia, v súvislosti s definitívnou porážkou Avarov Franskou ríšou, dochádza na našom území k tvorbe dvoch kniežactiev. V povodí rieky Moravy sa tvorí Moravské kniežactvo s Mojmírom I. a v povodí rieky Nitravy Nitrianske kniežactvo, na čele ktorého stál knieža Pribina, ktorému salzburský arcibiskup Adalrám roku 828 vysvätil v Nitre (Nitrave) kostol. V tomto období začína systematický kristianizačný proces na našom území. Vo Zvolene - Môťovej bolo vybudované v 9. storočí veľkomoravské výšinné hradisko na lokalite Priekopa nad sútokom riek Neresnice a Slatiny, ktoré plnilo vo Zvolenskej kotline pravdepodobne administratívno - správnu funkciu.

Už roku 896 obsadili „maďarské“ nomádske kočovné kmene na čele s ich vodcom Arpádom Potisie a na začiatku 10. storočia postupne ovládli Panóniu, Sedmohradsko, ale aj územie južného Slovenska. V dôsledku decentralizácie veľkomoravskej ústrednej moci, ktorá súvisela s úmrtím synov Svätopluka I. - Mojmíra II.

Odborníci v posledných rokoch potvrdili, že sa u nás zachovali hneď tri kostolíky, ktoré podľa všetkého pamätajú ešte veľkomoravského Svätopluka či jeho synov. Sú tak vzácnymi svedkami počiatkov kresťanstva a, čo je úžasné, dodnes slúžia svojmu pôvodnému účelu. Už jedenásť storočí. Kostolíky v Kopčanoch a Kostoľanoch pod Tríbečom a rotundu nad dedinkou Nitrianska Blatnica nám naši susedia naozaj môžu závidieť. Okrem Rakúska sa totiž nikde inde také staré stavby nezachovali.

Cesty všetkých troch objektov k dnešnej „sláve“ neboli ľahké, priamočiare a už vôbec nie krátke.

Ako prvý sa dostal do širšieho povedomia kostolík, zasvätený sv. Jurajovi v dedinke Kostoľany pod Tríbečom, aj keď spočiatku nie v súvislosti s Veľkou Moravou. Nájdeme ho v jednej z dolín severne od hlavnej cesty z Nitry do Zlatých Moraviec. Už jeho poloha, aj dnes pomerne odľahlá, je dôležitým svedectvom o celkovej vyspelosti tohto regiónu v ranom stredoveku. Súčasne jej však zrejme vďačíme za to, že stavbu môžeme dodnes obdivovať v takmer pôvodnej podobe.

Dlhé desaťročia odborníci o kostolík nejavili veľký záujem. Považovali ho za gotickú stavbu zo 14. storočia, akých je u nás pomerne veľa. Prelom priniesol až objav nezvyčajných fresiek koncom 50. rokov minulého storočia, ktoré sa nepodobali na nič, čo naši pamiatkari z obdobia stredoveku poznali. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že sú veľmi starobylé, staršie, ako všetky vtedy známe maľby. A kostolík preto nemohol byť mladší. Vďaka tomuto objavu prvýkrát zostarol, hneď o nejakých 300 rokov.

Niektorí miestni občania to videli ešte zaujímavejšie. Vraj malo ísť o kostol, ktorý tu dal postaviť ešte rímsky cisár Marcus Aurelius, keď sa dostal na naše územie v 2. storočí po Kr. počas Markomanských vojen. Po obnove kostolíka v 60. rokoch minulého storočia, ktorej predchádzali nie celkom vydarené aktivity miestnych veriacich v tejto veci, nastalo okolo kostolíka opäť ticho. Na počudovanie hneď na pár desaťročí.

Pomyselné ľady sa pohli až na prelome tisícročí, keď sa stav kostolíka, a najmä vzácnych fresiek, opäť zhoršil a vyžadoval rýchlu nápravu. Začala sa preto rozsiahla obnova, ktorá ešte stále nie je dokončená. Napriek tomu už priniesla ďalšie zásadné objavy. V prvej fáze to bolo posunutie datovania vzniku kostolíka na koniec 10. storočia, len o rok neskôr sa vďaka analýze zamurovaného dreva ukázalo, že najstaršia časť stavby pochádza zrejme už z 9. storočia, teda z čias Veľkej Moravy. Prekvapujúcim objavom stále nebol koniec. V roku 2010 sa našli v interiéri kostolíka stopy po kolových jamách - podľa odborníkov prvý dôkaz o existencii drevených kostolov z tohto obdobia. Má ísť o predchodcu súčasnej murovanej stavby, ktorý na tomto mieste stál len pár desaťročí.

V prakticky rovnakom období sa definitívne potvrdil veľkomoravský pôvod rotundy v lesoch nad obcou Nitrianska Blatnica. Kaplnka, zvaná miestnymi familiárne „Jurko“ podľa svojho patrocínia, dodnes slúži veriacim ako pútnické miesto. Dlhé roky bola neveľká stavba datovaná do 16. storočia a odborníci ju taktiež prehliadali. Ich záujem o ňu podnietil až miestny pán farár v roku 1973. Následný výskum rotundy a jej okolia priniesol zistenie, že stavba má prakticky rovnaký pôdorys ako len krátko predtým objavená rotunda v Ducovom-Kostolci. A tá bola bezpečne datovaná do druhej polovice 9. storočia, zrejme do čias vlády kniežaťa Rastislava (846 - 870 po Kr.). V prípade Nitrianskej Blatnice však tieto archeologické nálezy neboli také jednoznačné, hoci sa tu potvrdila existencia veľkomoravského dvorca. A tak sa okrem 9. storočia pripúšťal aj neskorší čas vzniku, niekedy v 11. storočí.

Rozlúštenie otázky pôvodu rotundy prinieslo s konečnou platnosťou leto roku 2010, keď pamiatkari našli na južnej strane lode zamurované okno, ktorého tvar je charakteristický práve pre veľkomoravské obdobie a poznáme ho aj z ostatných zachovaných stavieb z tohto obdobia. Počet zachovaných veľkomoravských kostolíkov sa vtedy rozrástol na symbolickú trojicu.

V tej dobe si totiž už šiesty rok užívala slávu a pocty najstaršieho zachovaného kostolíka na Slovensku i v celej „stredovýchodnej" Európe neveľká kaplnka, zasvätená sv. Margite Antiochijskej, v dedinke Kopčany neďaleko Holíča. Stojí osamelo v poli na miernej vyvýšenine, pri jednom z ramien rieky Moravy. Aj osudy tohto kostolíka boli riadne zamotané, našťastie prepletené stáročnou starostlivosťou miestnych veriacich, ktorí si vážili svoju pútnickú kaplnku, aj keď sa samotná obec presunula o kus ďalej a mala už aj novší a väčší kostol. Aj v tomto prípade predchádzalo terajšej popularite dlhé obdobie nezáujmu odborných kruhov. Je veľkým šťastím, že počas socializmu nikomu z vtedajších miestnych „mocných“ nenapadlo zbúrať túto neveľkú stavbu, aby sa mohli, napríklad, traktory v poli lepšie obracať.

Pre veľký lomený portál bola kaplnka považovaná za nevýznamnú gotickú stavbu a až do 90. rokov minulého storočia nebola zaradená ani do zoznamu kultúrnych pamiatok. Na možný starší pôvod stavby poukázal profesor teológie Anton Bagin, ktorý uviedol, že tradičné púte k sviatku patrónky Kaplnky sv. Margity sa konajú v iný termín, než ho stanovuje liturgický kalendár. Miestni veriaci ich totiž konali tradične v termíne, ktorý bol platný len do 12. storočia.

Už prvé výskumy, ktoré sa tu udiali v roku 1994, a mali za cieľ zmapovať stavebno-historický vývoj, potvrdili, že objekt postavili skôr, ako v dovtedy uvádzanom 14. storočí. Aj v tomto prípade kaplnka „zostarla" približne o 300 rokov a jej vznik sa začal klásť do čias konca 10. až začiatku 11. storočia. Do úvahy však pripadal ešte starší pôvod - obdobie Veľkej Moravy, vzhľadom na blízkosť sídelného hradiska Mikulčiče i nálezov z tohto obdobia v okolí kaplnky.

Definitívny zlom prišiel v roku 2004, keď boli pri múroch kaplnky objavené hroby s veľkomoravskými nálezmi. V tej dobe išlo o prevratný objav, keďže veľkomoravské kostoly sme poznali len v podobe nanajvýš základov odkrytých archeologickým výskumom. A zrazu sa tu objavil v podstate kompletne zachovaný kostolík, starý vyše 1 100 rokov. Ani na susednej Morave so všetkými jej významnými centrami Veľkej Moravy nemali nič podobné. A to vrátane spomínaných Mikulčíc, kde sa našlo až 12 rôznych kostolov, ale nanajvýš v základoch.

Pritom ani kopčianska kaplnka nebola zrejme len takým obyčajným malým kostolíkom. Pred jeho západným priečelím stál totiž ďalší murovaný priestor, ktorého základy objavili archeológovia. Dodnes nie je jasné, aký bol jeho účel. Aj keď sa v súčasnosti pripúšťa aj datovanie kaplnky do čias okolo polovice 10. storočia, stále ide o významný doklad veľkomoravskej architektúry. A nikto jej už nezoberie pomyselné prvenstvo, ktoré prelomilo tabu, že z čias Veľkej Moravy sa nezachovalo nič iné, len zvyšky pod zemou.

Vpád pohanských Maďarov a celé storočia teda, hoci sme si to donedávna mysleli, našťastie nezničili všetko.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Unikátny nález veľkomoravského osídlenia z 9. storočia priamo pri Radvanskom kaštieli podľa neho potvrdil, že v tomto období nešlo o neosídlené územie. Naši predkovia tu žili už v období existencie Veľkomoravskej ríše. Osídlenie Zvolenskej kotliny Slovanmi v tomto období je potvrdené archeologickými výskumami. Koncentrácia osídlenia slovanským etnikom už na konci 6. a na začiatku 7. Systematický archeologický výskum Zvolenskej kotliny, ktorý robila tri desaťročia PhDr. Marta Mácelová, priniesol mnoho nových poznatkov o slovanskom osídlení.

tags: #velkomoravska #risa #kostol