Obec Čierny Balog sa nachádza v strednej časti Horehronskej doliny, na severných úbočiach Slovenského rudohoria. Rieka Čierny Hron delí územie asymetricky na rozsiahlu južnú a menšiu severnú časť. Rozlohou 147,17 km2 je Čierny Balog plošne najväčšou obcou Breznianskeho okresu a jednou z najväčších na Slovensku. Čierny Balog susedí na severe s Breznom, na západe s Hroncom a na juhu s vrchárskymi obcami Sihla, Drábsko a Lom nad Rimavicou.
Územie Čierneho Balogu je neobyčajne členité a rozsiahle. Čierny Balog sa rozprestiera južne od mesta Brezna a Breznianskej kotliny, od ktorej ho oddeľuje chrbát Chamarovej a Koreňovej, cez ktorý vedie štátna cesta spájajúca Brezno s Čiernym Balogom.
Údolie Čierneho Hrona bolo až do 15. storočia pokryté obrovskými pralesmi a ľudoprázdne. Bolo súčasťou Zvolenského pralesa, ktorý občas navštevovali uhorskí králi so svojimi družinami pri poľovačkách zo Zvolenského hradu. Územie Čierneho Balogu, najmä jeho okrajové časti, začali najprv využívať poľovníci a pastieri susedného mesta Brezna a valašských osád. Začali prenikať do týchto končín so svojimi stádami oviec a kôz.
Rozhodujúci význam pre vznik osád Čierneho Balogu a značnejšiu exploatáciu územia malo využitie bohatých zásob dreva, pretože lesy v okolí Banskej Bystrice boli vyčerpané nehospodárnym ťažením. Pastieri usídlení od dávnych čias na Čiernom Hrone sa rozumeli drevorubačstvu, ale nepoznali spôsob dopravy vyťaženého dreva. Preto štajerský lesmajster Hohenwarter priviedol na tzv. Čiernohronské handle skúsených nemeckých lesných robotníkov zo Štajerska a Soľnohradska (dnešný Salzburg), kde mali dávne skúsenosti s ťažbou dreva a jeho splavovaním, so stavaním hrádzí na zachytávanie jarných vôd, budovaním hrabiel, mokrých a suchých šmykov.
Nemeckí drevorubačskí majstri zapracúvali do lesných robôt slovenských robotníkov a učili ich modernému využitiu lesov. Títo odborníci sa tu v istom počte neskoršie usadili a na krátko dali pečať odbornej práci a čiastočne aj životu prostredia. Slovenskí robotníci si takto osvojovali drevorubačské techniky a odborné výrazy používané pri manipulácii s drevom. Drevo malo cenu len v partiách prístupných plaviarskej komunikácii a slúžilo väčšinou na výrobu dreveného uhlia pre šmelcovacie pece na výrobu mede v Banskej Bystrici.
Hoci sa vie, že už v 14. storočí sa na Horehroní dolovali drahé kovy, niet záznamu, žeby balocké imry boli využívané pre potreby tejto ťažby. K základnej zmene došlo po r. 1546, keď kráľovská komora prevzala banskú ťažbu od Fuggerovcov do svojich rúk a začala sa intenzívne zaoberať ťažbou železnej rudy. V tomto čase tu ťažili železo aj súkromní podnikatelia, napr. v Hronci mal podnikateľ Jakub Zimmerpeil hutu a hámor. Je pravdepodobné, že už v tom čase dodávali drevorubači, uhliari, smoliari a pod.
Kráľovská komora vytvorila pri Čiernom Hrone lesnú správu, ktorej správca (magister Lignariorum) prevádzal nábor robotníkov, plánoval a riadil lesné práce, staral sa o ubytovanie zamestnancov, ich pracovné náčinie, ba aj o ich živobytie. Lesnú správu tvorili zrubové stavby. V nich bola nielen administrácia prác, ale i sklady potrieb lesnej ťažby, požívatín a zaoblečenia, ktoré si robotníci mohli pri výplatách zakúpiť. Pre toto zameranie volali strediská lesnej správy ,,andlung“ a po nich dostali robotníci prímenie ,,Handelci“.
Výrub lesov pokračoval aj pri početných prítokoch Čierneho Hrona a stúpal počet drevorubačov, lebo blízky Hronec na vodnej ceste bol vtedy centrom železiarskych podnikov pre celé Horehronie. Drevorubači si začali vytvárať rodiny, alebo povolávali za sebou rodinných príslušníkov, začali stavať trvalé príbytky. Lesná správa im povolila zdarma stavebné a palivové drevo, dovolila vyklčovať priestory extravilánu, povolila spoločné pasienky pre dobytok osadníkov, a tak umožnila rodinným príslušníkom drevorubačov poľnohospodársku činnosť pre potreby výživy rodín.
Tento vývin možno bezpečne časovať do posledných desaťročí 17. storočia. V roku 1710 tu bolo už 49 domov a 116 drevorubačov. Pri sčítaní ľudu v roku 1813 sa zistilo, že handelská osada počíta už 250 domov a 1846 duší (viac ako 7 ľudí v jednom dome). Najstaršia osada bola Krám. Rozvojom ťažby vznikali postupne ostatné osady pri ústí pobočných dolín.
V rokoch 1808-1810 lesná komora bola nútená konečne vyhotoviť katastrálne mapy osady, oddeliť a zjednotiť naturálne nemovitosti a pôžitky handelcov. Súčasne cechmajstri Handla boli zbavení práva magistra drevorubačov a jeho funkciu prevzal zástupca lesnej komory. Presne boli určené platy pracovníkov, vdov, sirôt a invalidov.
Osadníci vo feudalizme nespadali do triedy poddaných, len pracovali na základe výsadného pracovného pomeru ako drevorubači furmani. Neplatili dane, neboli povinní slúžiť vojsku. Pracovali za mzdu, mali naturálne pôžičky (drevo palivové, stavebné, obilie, soľ, malú výmeru pozemkov a mohli si držať istý počet dobytka). Všetky pozemky, aj zastavané, boli štátnym vlastníctvom a osadníci ich len užívali. Pri zrušení poddanstva v roku 1848 nebolo upravené sociálne postavenie osadníkov, zostalo nedoriešené. Po prvej svetovej vojne už bolo vo vtedajšej spoločnosti prežitkom, volalo sa po jeho vyriešení, ale narážalo sa na nemalé ťažkosti. Čiastočne ho vyriešili okolo roku 1941.
V socialistickom zariadení po druhej vojne od roku 1945 nebolo treba otázku doriešiť, lebo vyústila do socialistického hospodárstva. Po páde komunizmu v roku 1989 sa obec rozvíja a modernizuje pod taktovkou globalizácie, čo obec a jej obyvateľov mení možno i za cenu straty toho typického, starého a miestneho dedičstva.
Náboženský Život a Vývoj Farnosti
Prvá zmienka o náboženskom živote v údolí Čierneho Hrona je z roku 1657. V tom čase Čierne Handle mali len 60 duší. Nejasné správy naznačujú, že územie najprv patrilo farnosti Valaská. Až keď brezniansku farnosť začali spravovať piaristi, pripadlo územie pod ich správu. Balog ako filiálka Brezna zotrvával v katolíckej viere, preto starosť o duše bola zverená breznianskym piaristom. Jeden z pátrov dochádzal vykonávať duchovnú službu aj medzi čiernohronských osadníkov.
V roku 1753 postavila lesná komora v najstaršej osade Krám drevený kostolík, ktorý spravovala rehoľa piaristov z Brezna. Za Jozefa II. tu bola v roku 1786 založená miestna kaplánska stanica. Jej sídlo bolo pri drevenom kostolíku na Kráme. V roku 1786 bola na Kráme postavená provizórna drevená fara. Počet osadníkov bol príliš veľký a bolo rozhodnuté, že tu bude zriadená farská organizácia.
Malý kostol na Kráme však nevyhovoval, preto sa lesná komora rozhodla v centre osídlenia na Balogu, postaviť nový, počtu obyvateľstva primeraný kostol. A tak sa počas duchovného pôsobenia Michala Grennera začal v roku 1797 stavať v strednej osade Balogu murovaný kostol v klasistickom slohu. V roku 1804 bola výstavba dokončená a kaplánska stanica povýšená na farnosť. Jej prvým farárom v rokoch 1804-1810 bol Michal Grenner.
Významné Osobnosti Farnosti
Z prvých farárov si zasluhuje výnimočnú zmienku Štefan Petruš, ktorý tu účinkoval v rokoch 1812-1818. Započal písať známu „Historia domus“, zanechal popis zemepisu, podnebia, vrchov, hôr a ľudu, opísal práva a povinnosti osadníkov.
Vdp. Jozef Poláček sa narodil 27.12.1904 v Liesku na Orave ako jediný syn zo štyroch detí. Pochádzal z robotníckej rodiny. V roku 1929 bol v rodnej dedine vysvätený za kňaza. Svoje novokňazské roky prežil ako kaplán v Čiernom Balogu. V roku 1931 odišiel do farnosti Chrenovec, kde získal pre kňazské povolanie 7 mladíkov. V roku 1932 pôsobil vo Vrútkach. V roku 1937 sa opäť vrátil do Čierneho Balogu. Tu pôsobil požehnaných 31 rokov, spolu 33 rokov.
Bol vyššej postavy, pekného vzrastu, príjemnej inteligentnej tváre. Mal v sebe niečo milého a príťažlivého. Veľkosť jeho osobnosti sa prejavila hlavne počas II. svetovej vojny a v ťažkých časoch SNP. Keď sa blížil bojový front ustupujúcej nemeckej armády k Čiernemu Balogu, Baločania obsadili vchody do dolín a zabránili nemeckým jednotkám obsadiť dedinu. Vedel nemecky, účinkoval ako parlamentár a snažil sa zabrániť nepríjemným následkom, ktoré mohli postihnúť obyvateľstvo. Zachránil pred zavraždením miestnych Rómov, zaslúžil sa o vyslobodenie zajatých slovenských vojakov, partizánov, prenasledovaných mužov a žien z balockej školy. Pomáhal pri ukrývaní, i na fare a evakuovaní.
Svojím láskavým humorom, ale aj skúsenosťami dobre zapadol medzi balockých gazdov. Prejavil sa ako všestranný talent. Bol dobrým hudobníkom, hral na organe. Učil veriacich správne spievať, šesť mužov naučil hrať na organe. Bol amatérskym hodinárom, fotografom, automechanikom, elektrotechnikom. Miloval prírodu, bol poľovníkom a rybárom. Bol vynikajúcim pedagógom. Mal veľmi rád deti. Keď išiel okolo domu a na dvore boli deti, pristavil sa a ostal sa s nimi hrať. V zime sa s nimi sánkoval, v lete kúpal. Na Veľkú noc vykúpal dievčatá. Bolo s ním veselo a deti i mladí s ním zažili veľa zábavy.
Počas svojho pôsobenia v balockej farnosti sa významnou mierou podieľal na jej duchovnom raste. V roku 1942 inicioval stavbu Kalvárie na Urbanovom vrchu. V ťažkých vojnových časoch začal so stavbou fary, ktorá bola dokončená až po skončení vojny. Postaral sa o nainštalovanie vitrážnych okien na kostol a nových zvonov. Dal súhlas k tomu, aby kaplán Ondrej Hrmo išiel bývať do Dobroče (dnes je to už druhá, samostatná farnosť v našej obci) a viedol duchovnú správu pre filialistov.
Dr. Andrej Škrábik, biskup banskobystrickej diecézy vymenoval vdp. Jozefa Poláčeka za asesora. Jeho horlivosť bola známa aj ŠTB, ktorá sa ho pokúsila viackrát zatknúť. Farníci si svojho duchovného starostlivo strážili. Želal si, aby jeho telo odpočívalo v Čiernom Balogu, povedal : „Nepôjdem nikde od nebožtíkov“. Zomrel 13.augusta 1974. Posledná vôľa sa mu splnila, mal pohreb na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, 15.8.1974. odvtedy jeho telo odpočíva na cintoríne v Čiernom Balogu, vedľa jeho matky.
Pri príležitosti 25 rokov od úmrtia vdp. Jozefa Poláčeka, bola 14.augusta 1999 odhalená pamätná tabuľa na čelnej stene starej farskej budovy (dnes katolícky dom).
Otec Vojtech Rosík sa narodil 22.januára 1936 v Čiernom Balogu. Základnú školu navštevoval v Čiernom Balogu a v Plešivci. V roku 1957 maturoval na Priemyselnej škole strojníckej v Piesku. Pre pomery v päťdesiatych rokoch ho neprijali na štúdium na teologickú fakultu. V roku 1968 absolvoval katechetický kurz na CMBF v Bratislave a popri zamestnaní vyučoval ako laický katechéta. V rokoch 1968-1970 študoval na Grécko-katolíckej bohosloveckej fakulte v Košiciach. Po zrušení fakulty študoval externe. 10.októbra 1992 bol ordinovaný za kňaza prešovským biskupom Mons. Jánom Hirkom. Je prvým duchovným z Čierneho Balogu. 16.júna 2002 mal prvú svätú omšu vo svojom rodisku. V rokoch 1992-1994 bol kaplánom v Michalovciach, 1994-1996 správcom farnosti v Žakovciach, 1996-1997 správcom farnosti v Humennom - Dubníku, 1997-1999 bol výpomocným duchovným v Humennom.
Vdp. Marián Turňa, OFMCap. sa narodil 8.septembra 1972 v Brezne. Navštevoval základnú školu v Čiernom Balogu. V štúdiu pokračoval na Gymnáziu v Brezne, ktoré ukončil v roku 1991. Popri vzdelávaní a zamestnaní vypomáhal vo farnosti hrou na organe.
V roku 1825 bola v kostole vymaľovaná svätyňa a o dva roky neskôr bola vymaľovaná aj loď kostola. V roku 1830 sa zakúpili vežové hodiny. V roku 1887 bol zakúpený nový drevený oltár sv. Imricha. V roku 1895 bola zakúpená socha Panny Márie Lurdskej. V roku 1904 bol zakúpený nový drevený oltár, orgán, sochy Božského srdca a Panny Márie. V roku 1914 udrel do kostola blesk.
Boli zrekvirované dva zvony - veľký 214 kg a malý 19 kg. V roku 1921 sa prejednávalo o zakúpení nových zvonov. Po domoch sa vyzbierali koruny a dva nové zvony 214 kg a 20 kg boli zakúpené v roku 1922. V roku 1923 bol obnovený organ. O rok neskôr bola zbierka na nové vežové hodiny a v kostole bola zhotovená betónová dlažba. V roku 1925 na dožadovanie mnohých farníkov bola zakúpená krížová cesta. 2. júla 1930 začala obnova kostola - pokrytie chrámu a jeho vymaľovanie.
V roku 1942 si veriaci predsavzali, že na pastve na Urbanovom vrchu urobia kalváriu. Na vrchole pastvy postavili veľký kríž so železným korpusom a pred krížom na úpätí vrchu dali do skaly vystrieľať otvor, v ktorom mala byť kaplnka Božieho hrobu. Keďže zúrila vojna, no najmä zmenené protináboženské politické pomery po vojne, nedovolili tento zámer dokončiť. Komunistický režim neskôr Urbanov vrch násilne zalesnil, aby kríž a kaplnku nebolo vidieť z obce. Veriaci do kaplnky Božieho hrobu umiestnili sochu Panny Márie Lurdskej (je to asi 200 metrov popri obecnom úrade a cintoríne).
V roku 1944 po mnohých jednaniach bol daný súhlas na výstavbu novej fary. Po vypracovaní plánov sa na jar začalo so stavbou. Do konca augusta bola pod strechou, ale práce museli byť prerušené, lebo vypuklo povstanie. Stavebné práce sa obnovili po ukončení 2. svetovej vojny.
Historia domus z rokov 1945-1968, keď vo farnosti pôsobil vdp. Jozef Poláček (l937-1968), bola vzatá príslušníkmi ŠTB a pravdepodobne zničená. Dôvod vzatia a zničenia kroniky sa nikde neuvádza a nie je zapísaný, lebo panovala obava pred vzatím a zničením aj ďalšej Historie domus, do ktorej by sa to zaznačilo.
V roku 1968 odišiel do dôchodku vdp. asesor Jozef Poláček, ktorý tu pôsobil 33 rokov. V roku 1970 bola prevedená oprava strechy kostola, fary i hospodárskej budovy. Ohradila sa farská záhrada i časť dvora a pred faru bol osadený plot z montovaných dielov. V roku 1972 bolo zakúpených 32 kusov nových lavíc do farského kostola. Montáž lavíc bola dokončená 28.8.1974. V roku 1978 bol kostol vydláždený mramorom a boli zhotovené vchodové i bočné kostolné dvere.
V roku 1999 sa začala generálna oprava kostola. Zároveň sa začalo s búraním starej hospodárskej budovy, pretože na jej mieste je postavená nová fara zmontovaná z drevených dielcov. Súčasne sa robili aj rozsiahle úpravy na starej fare. Urobilo sa osvetlenie a farský kostol Nanebovzatia Panny Márie je odvtedy osvetlený každú noc. V apríli sa začalo s vonkajším maľovaním starej fary, tej istej farby ako kostol. 23. júna bol postavený pred kostolom nový dubový misijný kríž. 13. júla sa začalo s odvodňovaním starej fary a postupne s kopaním základov novej fary. Strechu kostola vymaľovali za tri dni bratia kapucíni. V júli bola ukončená rekonštrukcia hodín. Starý hodinový stroj bol odovzdaný do miestneho obecného múzea.
V auguste sa dokončila celková rekonštrukcia zvonov. Vymenili sa všetky hnacie jednotky, pribudol jeden nový zvon a odbíjanie hodín. V auguste sa začalo s úpravou interiéru kostola. Po generálnej oprave interiéru kostola, bol 3. decembra pozvaný biskup Mons. Tomáš Galis na jeho posvätenie. V apríli 2001 pribudol v kostole obraz Božieho milosrdenstva. Jeho autorom je Jozef Turňa ml. 23. júna 2002 navštívil farnosť otec biskup Mons. Tomáš Galis a jeho cieľom bolo posvätenie novej farskej budovy.
Panoramatický pohľad na Čierny Balog
Zoznam farárov a administrátorov farnosti:
- 1804 - 1810: Michal Grenner
- 1812 - 1818: Štefan Petruš
- 1.10.1970 - 4.7.1974: Jozef Štulrajter (administrátor)
- 1.11.1990 - 1.7.1991: Jozef Gazdík
- 1.7.1991 - 1.9.1992: Jozef Murín
- od 1.9.1992: Miroslav Gajdičiar
Kapláni vo farnosti:
- 1.8.1935 - 1.9.1938: Ondrej Hrmo
- 1.3.1942 - 1.12.1942: Jozef Poláček
- 1.9.1943 - 1.12.1943: Alojz Vajda
- 1.5.1945 - 1.3.1946: Ján Koza
- 1.3.1946 - 1.7.1946: Jozef Piroha
- 1.12.1946 - 1.3.1947: Alojz Ďurček
- 1.6.1947 - 1.1.1948: Jozef Štulrajter
- 1.7.1968 - 1.8.1968: Jozef Murín (administrátor)