Katolícke Noviny, Biskupi a Ich História na Slovensku

História Katolíckej cirkvi na Slovensku bola po rozpade Rakúsko-Uhorska komplikovaná. O to väčšia bola radosť, keď pápež Benedikt XV. vymenoval prvých troch slovenských biskupov - Karola Kmeťka, Jána Vojtaššáka a Mariána Blahu.

Slovensko vstúpilo do dvadsiateho storočia ako súčasť rakúsko-uhorskej monarchie. Biskupstvá na Slovensku boli obsadené. Prečo sa podarilo vysvätiť prvých troch slovenských biskupov až vyše dva roky po vzniku Československa? Po zdĺhavých a ťažkých diplomatických vyjednávaniach sa koncom roka 1920 Slovenskom rozniesla správa, že pápež Benedikt XV. vymenoval 16. decembra 1920 troch slovenských biskupov: Karola Kmeťka do Nitry, Mariána Blahu do Banskej Bystrice a Jána Vojtaššáka pre Spišskú diecézu.

Zložité Začiatky a Vznik Československa

Nebola to jednoduchá cesta. Totiž už na zasadnutí v Ostrihome 20. novembra 1918 sa maďarskí biskupi zhodli na tom, že jednou z ich najdôležitejších úloh je zabrániť rozpadu Uhorského kráľovstva. To znamenalo obhajovať územnú a jurisdikčnú integritu diecéz rozdelených demarkačnou čiarou, respektíve formujúcou sa štátnou hranicou. Nasledujúci mesiac vyvíjali v tomto smere maďarskí cirkevní hodnostári horúčkovitú diplomatickú aktivitu.

Češťujúcej nadvlády“. Tieto a podobné aktivity boli jedným z dôvodov, že Andrej Hlinka spolu s Karolom Kmeťkom, Jánom Vojtaššákom a Jozefom Budayom zriadili 27. novembra 1918 Kňazskú radu. František Jehlička navrhoval riešiť cirkevnú administratívu tak, aby slovenskí katolíci boli dočasne podriadení pražskému biskupovi a následne, aby Nitrianske biskupstvo bolo povýšené na arcibiskupstvo. Ako vidieť, nominácie či návrhy boli rôzne.

Treba si však uvedomiť, že vzťah medzi Apoštolským stolcom a Česko-Slovenskom sa po počiatočných obavách postupne normalizoval. Na jar 1920 boli oficiálne nadviazané diplomatické vzťahy, čo bolo sprevádzané značnou nevôľou časti protikatolícky orientovanej českej spoločnosti. Česko-Slovensko totiž nezískalo tzv. apoštolské právo uhorských kráľov týkajúce sa nominácie biskupov.

To značne komplikovalo cirkevno-právnu situáciu na Slovensku, pretože na rozdiel od Čiech a Moravy netvorilo samostatnú cirkevnú provinciu. Skoro celé územie patriace pod jurisdikciu Ostrihomského arcibiskupstva ležalo na Slovensku a pomerne rozsiahle časti Rožňavskej a Košickej diecézy pripadli Maďarsku. Rím považoval úpravu diecéznych hraníc s hranicami štátnymi a vymenovanie nových biskupov za oprávnené požiadavky, nechcel však konať unáhlene pred rozhodnutím mierovej konferencie, a preto pred podpísaním mierovej zmluvy odmietal akékoľvek rokovania. Dal maďarským biskupom prísľub, že nepodnikne teritoriálne rozhodnutie, skôr než nadobudne platnosť mierová zmluva, a bez predchádzajúcej konzultácie so zainteresovanými maďarskými biskupmi.

Až do podpísania Trianonskej mierovej zmluvy sa teda oficiálne rokovalo iba o obsadení spišského stolca. Keďže však podpísanie zmluvy sa už dlhšie očakávalo, poveril štátny tajomník kardinál Pietro Gasparri audítora viedenskej nunciatúry Clementa Micaru, aby dôverne zistil informácie i o kandidátoch na ostatné slovenské biskupstvá. Clemente Micara zostavil zoznam kandidátov, v ktorom uvádzal dovedna deväť mien. Zoznam viedol Andrej Hlinka, ktorý sa mal stať nitrianskym biskupom. Na druhom mieste bol Karol Kmeťko. V prospech obidvoch hovorilo i odporučenie ostrihomského arcibiskupa Jána Černocha.

Význam Vysviacky v Nitre

Nitra je spájaná s počiatkom šírenia kresťanstva na našom území, kde bol v rokoch 828 - 829 konsekrovaný prvý známy, písomne zaznačený kostol na našom území a vzniklo tam biskupstvo ešte za čias Metoda - arcibiskupa v roku 880. Preto bolo vybraté za miesto vysviacky „mesto Metodovo“ - na pamiatku apoštolátu, ktorý tam vykonávali sv. Cyril a sv. Metod.

Obrady biskupskej vysviacky prišiel z Prahy vykonať prvý pápežský nuncius v Československu Clemente Micara. Nuncius Micara pricestoval vlakom do Nitry už v sobotu 12. februára. Na stanici ho privítal po latinsky Karol Kmeťko spolu so zástupcom župného úradu a starostom mesta Karolom Czoborim.

Priebeh Vysviacky

V deň konsekrácie bolo v Nitre doslova celé Slovensko. Na vysviacke boli prítomní veriaci z celého Slovenska. Prítomní boli štátni predstavitelia, zástupcovia kultúrnych i spoločenských organizácií z celej republiky. Na vysviacke sa zúčastnil za Evanjelickú cirkev augsburského vyznania biskup Samuel Zoch a za Reformovanú cirkev miestny duchovný Ladislav Šedivý. Len orolskej mládeže prišlo 12 000 členov. Designovaný olomoucký arcibiskup Antonín Cyril Stojan prišiel do Nitry so 600 uniformovanými Orlami z Moravy. Spolok svätého Vojtecha zastupovalo 250 členov na čele s jeho správcom Jánom Pöstényim. Medzi prítomnými boli aj Slováci žijúci v zahraničí, aj z USA.

Slávnosť biskupskej vysviacky sa konala v piaristickom Kostole sv. Ladislava. Ešte pred biskupskou vysviackou správca Spolku svätého Vojtecha Ján Pöstényi požiadal skladateľa Mikuláša Schneidera Trnavského, aby zložil omšu na túto príležitosť, ktorá tam zaznela s názvom Stella matutina - Hviezda ranná.

Biskupské mitry boli ozdobené krásnymi výšivkami, ktoré vyšili ženy vo Vajnoroch a v Cíferi. Do výšiviek vložili latinský nápis: Natio Slovaca eppis Slovacis (Národ slovenský biskupom slovenským) a tiež staroslovenský: Budi gi milost tvoja na nas nina in viek (Nech je milosť tvoja nad nami teraz i naveky).

Po skončení slávnosti sprievod novokonsekrovaných biskupov prešiel za jasotu prítomných historickým centrom Nitry a uberal sa do nitrianskej katedrály, kde bol uvedený do služby diecézneho biskupa Nitrianskej diecézy Karol Kmeťko.

Andrej Hlinka vo svojej kázni v tento deň povedal: „Tento deň nie je dňom politiky a gladiátorských zápasov, ale posvätného ticha víťazstva kresťanstva a Katolíckej cirkvi na Slovensku. Cirkev už zažila viacero takých dní a slávností, ale Cirkev na Slovensku ešte nie. Naši synovia sú pokorní synovia tichých tatranských chalúp, skromní dedinskí farári, ktorí zakúsili všetku ťarchu života. Dnes síce sú oslavovaní, a čoskoro sa bude opakovať osud ich Majstra. Dnes hosanna, zajtra ukrižuj ho!

Odozva vo Svete

Mala vysviacka troch slovenských biskupov vo svete nejakú odozvu? Odozvy boli pozitívne. Pavel Žiška ako hlavný redaktor Katolíckych novín v tomto duchu píše: „Všetci traja sú presvedčení Slováci, a preto keď za ich príkladom pôjdeme, musí už raz prestať to upodozrievanie, ako keby katolíci neboli verní, spoľahliví občania nášho štátu.

Vysviacka slovenských biskupov vyvolala však v budapeštianskom parlamente a tiež v maďarskej tlači i na verejnosti vlnu útokov proti Svätej stolici, ktoré však kompetentne vysvetlil štátny sekretár kardinál Pietro Gasparri.

Život a Osudy Biskupov

Osud biskupa Jána Vojtaššáka poznáme asi všetci, ale život Karola Kmeťka a Mariána Blahu nie je až taký známy. Biskupi museli priniesť na oltár Cirkvi i národa mnohé utrpenia. Biskup Karol Kmeťko sa stal známym ako dôležitý podporovateľ misií, vďaka čomu sa Slováci stali popredným národom vzhľadom na počet obyvateľov, ktorý obetoval na misie a dal Cirkvi veľký počet misionárov. Biskup Marián Blaha bol predsedom Matice slovenskeja podporoval umelecký život. Biskup Ján Vojtaššák sa do dejín zapísal ako podporovateľ katolíckej charity a kvalitného vzdelania učiteľov.

Biskup Marián Blaha zomrel v roku 1943 počas Slovenskej republiky, keď sa Európa zmietala vo vojne. Karol Kmeťko zomrel v roku 1948. Bol konfrontovaný s nastupujúcim komunizmom po skončení vojny, keď predstavoval najvyššiu morálnu autoritu slovenských katolíkov. Ján Vojtaššák žil spomedzi trojice biskupov najdlhšie. Zomrel v roku 1965 v Čechách. On bol priamo svedkom a obeťou tvrdého zásahu komunistického režimu proti Cirkvi.

Dôvera, ktorá bola vložená do nových biskupov, bola v nasledujúcich rokoch v celom rozsahu naplnená. Stali sa otcami zvereného ľudu. Ich plné nasadenie pre dobro Božieho ľudu bolo hmatateľné predovšetkým v náboženskej, ale aj iných oblastiach života. Ich húževnatou a neúnavnou činnosťou nastala obroda náboženského života.

Spomienka na Výročie

Slovensko, najmä Nitra, nezabúda na túto významnú udalosť. V biskupskej rezidencii na Nitrianskom hrade sa uchováva olejomaľba moravského maliara Franka Reka: Vysviacka slovenských biskupov. Pochodňový sprievod (1921). V roku 1941 sa konala vnútorná generálna oprava kostola piaristov pod vedením dolnomestského farára Michala Bolečka. Pamätalo sa aj na 20. výročie vysviacky. Pri tejto príležitosti dostala klenba piaristického chrámu nové fresky. Na tretej z nich je zvečnená historická udalosť z roku 1921. Noví biskupi sú zobrazení v procesii mestom smerom do nitrianskej katedrály.

Ešte sa stačilo osláviť 25. výročie udalosti v roku 1946. Potom prišli ťažké roky ateizácie. Biskupské výročia sa nespomínali, teda ani neoslavovali. Oficiálne ich predstavovali ako „nepriateľov pracujúceho ľudu“.

Po zmene spoločenského systému sa každoročne koná spomienková slávnosť v Nitre. Každých päť rokov tiež v jednej z troch zainteresovaných diecéz. Okrem bohoslužieb je vždy sprevádzaná aj historickým seminárom či príležitostnou spomienkovou slávnosťou. Pri 75. výročí nitrianskych slávnych udalostí sa odhalila tabuľa na priečelí Chrámu sv. Ladislava, ktorá pripomína túto udalosť. Pri stom výročí, v tomto roku, sa chystá v nedeľu 14. februára slávnostná bohoslužba za účasti všetkých biskupov Slovenska. Svoju účasť prisľúbil aj olomoucký arcibiskup metropolita Jan Graubner, predseda Českej biskupskej konferencie. Pri tejto príležitosti bude odhalený reliéf s podobizňami týchto biskupov.

Nechceme však len spomínať.

Katolícke Noviny: Hlas Cirkvi na Slovensku

Katolícke noviny (KN) majú dlhú a bohatú históriu na Slovensku. Okolo roku 1885 tu existovalo 11 časopisov náboženského charakteru, pričom najvýznamnejšie boli Katolícke noviny, ktoré boli založené v roku 1849. V rokoch 1880-1904 vychádzali ako orgán Spolku sv. Vojtecha.

Vznik demokratického Československa v roku 1918 priniesol rozvoj školstva a tlače na Slovensku. V roku 1928 vychádzalo na Slovensku 333 titulov, z toho 186 slovenských. V roku 1938 to bolo už 221 slovenských titulov, vrátane denníkov, týždenníkov a mesačníkov.

Po vyhlásení Autonómie a vzniku Slovenského štátu sa nastolila vláda jednej strany, ktorá zakázala väčšinu demokratickej tlače a zvyšné noviny a časopisy ovládla. V septembri 1938 sa zaviedla cenzúra, ktorá trvala do konca vojny. Ústredná cenzúrna komisia (ÚCK) vydávala pokyny a kontrolovala tlačové orgány.

Obnovenie Katolíckych novín inicioval v roku 1940 novozvolený biskup Michal Buzalka, poverený vedením Katolíckej akcie (KA), v snahe zamedziť šíreniu novopohanskej ideológie nacionálneho socializmu. KN sa stali oficiálnym orgánom KA a ich cieľom bolo vytvoriť celonárodný týždenník, ktorý by informoval o živote Cirkvi doma aj v zahraničí. Podľa kňaza P. Slepčana, o kvalitu KN sa zaslúžil šéfredaktor Jozef Zavarský a redaktori ako Anton Botek, Jur Koza Matejov a ďalší, aj sieť spolupracovníkov ako K. Sidor, slovenský veľvyslanec vo Vatikáne.

Hlavné témy KN boli rodina, mládež, robotníci, sociálna otázka a predovšetkým pápež Pius XII. a jeho mierové iniciatívy. Niekoľko krát proti KN zasiahla cenzúra.

Počas druhej svetovej vojny sa KN venovali aj citlivým témam, ako boli deportácie Židov. V článku uverejnenom 26. apríla 1942 sa cirkev vyjadrila k tejto problematike. V článku sa píše, že aj Židia sú ľudia, "a preto sa s nimi má ľudsky zaobchádzať". Z kontextu je zrejmé, že s nimi cirkev nesúhlasila. Napriek tomu sa cirkev v článku nevyhla ani antisemitským postojom.

Historik Letz hovorí, že ide o tradičný pohľad cirkvi na Židov, ktorý sa zmenil až po Vatikánskom koncile v roku 1965. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda tvrdí, že cirkev sa celkovo obetavo snažila pomáhať Židom, a protižidovská atmosféra na Slovensku bola vyvolaná rôznymi faktormi.

Podľa historika bola účasť kňazov v politike jej typickou črtou, aj keď v období vojny už prekonanou a doznievajúcou. Biskup Vojtaššák už v roku 1941 vydal obežník, aby sa kňazi do politiky nezapájali. Napriek tomu bol Tiso popri prezidentovaní aj kňazom.

KN za Komunizmu

Koniec vojny a obnovenie ČSR priniesli slobodu vrátane tlače a Cirkvi. Tá skončila komunistickým prevratom vo februári 1948. V r. 1949 zrušili komunisti všetku periodickú tlač okrem straníckej a Katolíckych novín. Tie vychádzali pod novým, Stranou usmerňovaným vedením, aby mohla KS lepšie manipulovať veriacich a vytvárať falošný dojem náboženskej slobody.

Zmenu priniesla demokratizácia Pražskej jari 1968. Vymenilo sa vedenie teologickej fakulty, aj redakcia Katolíckych novín. Výrazne sa zvýšila kvalita Katolíckych novín, kde sa začalo informovať a diskutovať aj k témam II. Vatikánskeho koncilu, aj aktuálnym domácim spoločensko-politickým otázkam, čo dovtedy nebolo možné.

Všetky nádeje zmrazila z Moskvy riadená okupácia „bratských“ armád 21. augusta 1968.

Po Páde Diktatúry

Po páde diktatúry začalo Čarnogurským vedené KDH so slušným nákladom vydávať Slovenský denník. O pár rokov zanikol hlavne pre zlý koncept a vedenie. Zo samizdatového občasníka vznikol týždenník Zrno. Na rozdiel od KN sa venoval aj vnútrocirkevným problémom a aktuálnym spoločensko-politickým témam, umožňoval kritickú diskusiu.

V súčasnosti sú Katolícke noviny všeobecne považované za oficiálne médium Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási asi 66 % obyvateľov SR. Roku 1990 sa vydávanie KN vrátilo do činnosti Spolku sv. Vojtecha.

Konferenciu biskupov Slovenska už rok vedie košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. Rok od menovania si biskupská konferencia pripomína aj ďalšie výročie - 30 rokov od vzniku KBS. Delegácia KBS sa 21. januára stretla s pápežom Františkom.

Biskup Stanislav Stolárik stojí na čele Rožňavskej diecézy už deviaty rok. Po skončení vysokej školy prišla príležitosť redaktorsky pomôcť v Katolíckych novinách.

V roku 2020 si Katolícke noviny pripomenuli 80. výročie svojho znovuzaloženia. Cez vojnu a v r. 1968 zvyšovali čítanosť KN aj polemiky s ideovými protivníkmi.

V roku 1940 obnovili Katolícke noviny aj s cieľom vytvoriť silné mienkotvorné noviny. Také kresťania, ktorí formálne tvoria asi 66% obyvateľov Slovenska samostatnej SR po 30 slobodných rokoch nemajú.

Vymenovaniu prvých slovenských biskupov predchádzal komplikovaný výberový proces, do ktorého prehovorila aj československá vláda. Po diplomatickom úsilí apoštolského nuncia v ČSR prijali v roku 1921 biskupské svätenie Karol Kmeťko, Ján Vojtaššák a Marián Blaha.

Návšteva Ad Limina Apostolorum

V dňoch 8. - 14. novembra 2015 sa uskutočnila návšteva slovenských biskupov ad limina apostolorum v Ríme a Vatikáne. Jej súčasťou bolo i prvé oficiálne spoločné stretnutie biskupov s pápežom Františkom. Posledná návšteva tohto druhu, ktorej náplňou je návšteva hrobu apoštola sv. Petra, stretnutie so Svätým Otcom a rokovanie s vatikánskymi dikastériami, sa konala v roku 2007 (11. - 16. júna 2007). Predtým biskupi navštívili Večné mesto 7. - 12. septembra 1998.

Predposledná návšteva ad limina apostolorum slovenských biskupov v Ríme a Vatikáne sa konala v dňoch 7. - 12. septembra 1998. Prvý deň bola spojená s návštevou pápeža Jána Pavla II. v Castel Gandolfo.

"Aj Cirkev, ktorá je na Slovensku, je povolaná byť "všeobecnou sviatosťou spásy", berúc s láskou účasť na radostiach, na utrpeniach a na potrebách slovenského ľudu s povedomím, že je "zárodkom a počiatkom Božieho kráľovstva" a nástrojom Kristovej milosti. Povedomie vlastného poslania ju privedie k úctivému a pozornému dialógu so spoločnosťou a k úsiliu o bratské a solidárne spolužitie v duchu hodnôt pravej kresťanskej tradície." Tieto slová si vypočuli od pápeža slovenskí biskupi v pondelok 7. septembra 1998. Prejav predniesol po slovensky.

"Zoči-voči situácii, v ktorej ešte cítiť dôsledky tvrdého komunistického prenasledovania a ktorej hrozí nebezpečenstvo, že znovu vzplanú deštruktívne rozdelenia minulosti, Cirkev si uvedomuje, že má byť soľou a kvasom vo vnútri slovenskej spoločnosti a prispieť k dobru všetkých, bez toho, že by sa dala vtiahnuť do konfliktov osobných záujmov," povedal pápež Ján Pavol II. Apeloval na formáciu dospelých veriacich vo viere, formáciu kňazov, vyučovanie náboženstva na školách, starostlivosť o rodinu a mládež. Každý biskup sa vtedy s pápežom stretol súkromne, potom spolu obedovali. Po stretnutí sa vrátili späť do Vatikánu.

Večer celebrovali svätú omšu v Bazilike sv. Petra, ktorej predsedal kardinál Ján Chryzostom Korec. Vo svojom príhovore poukázal na dôležitosť vernosti Petrovmu nástupcovi. O deň neskôr (8. septembra) celebrovali slovenskí biskupi svätú omšu v kaplnke apoštolského paláca v Castel Gandolfe s pápežom Jánom Pavlom II. Po svätej omši sa vtedajší pápež ešte raz stretol s biskupmi v bratskom rozhovore, na konci ktorého udelil im a veriacim diecéz, ktoré spravujú, osobitné apoštolské požehnanie.

V mene všetkých prítomných Jána Pavla II. pozdravil vtedajší predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), dnes už zosnulý banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž. Z Castel Gandolfa sa biskupi vrátili do Ríma (ubytovaní boli v Dome sv. Marty), kde začali s návštevou s návštevou jednotlivých vatikánskych dikastérii. V tento deň bola naplánovaná návšteva Kongregácie pre Inštitúty zasväteného života a Pápežskej rady pre zjednotenie kresťanov.

Ústredným bodom ďalšieho programu bola slávnostná inaugurácia Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda. Slávnosť začala prečítaním dekrétu o ustanovení Pápežského slovenského kolégia. Dekrét vydala Kongregácia pre katolícku výchovu na základe žiadosti KBS (z roku 1997). Dekrét udelila kongregácia po súhlase Štátneho sekretariátu. Na slávnosti bol prečítaný aj dekrét o menovaní nového rektora, ktorého navrhla KBS. Stal sa ním otec František Novajovský. Pri tejto príležitosti sa na mieste prihovorili aj Mons. Jozef Adamec a vtedajší nový veľvyslanec SR pri Svätej stolici Marián Servátka.

Potom nasledovala svätá omša zo sviatku Narodenia Panny Márie za účasti približne päťsto pútnikov vo vatikánskej bazilike. Svätej omši predsedal kardinál Korec. Homíliu predniesol vtedajší spišský biskup Mons. František Tondra.

V stredu 9. septembra sa konala tradičná generálna audiencia s pápežom Jánom Pavlom II., na ktorej nechýbali slovenskí biskupi s pútnikmi. Neskôr navštívili biskupi Kongregáciu pre evanjelizáciu národov a večer celebroval kardinál Jozef Tomko svätú omšu vďakyvzdania v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda v Ríme k 35. výročiu založenia ústavu.

Štvrtok 10. septembra začali biskupi slávením v Bazilike sv. Pavla za hradbami. Svätej omši predsedal vtedajší košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč. Biskupi potom navštívili Kongregáciu pre biskupov, Kongregáciu pre náuku viery a Kongregáciu pre východné cirkvi.

V piatok 11. septembra začali biskupi opäť svätou omšou v Lateránskej bazilike. Hlavným celebrantom bol vtedajší trnavský arcibiskup Ján Sokol. V tento deň sa konali rozhovory na Kongregácii pre semináre a štúdijné inštitúty, na Štátnom sekretariáte, na Pápežskej rade pre kultúru a Pápežskej rade pre rodinu.

Posledný deň návštevy začal svätou omšou v Bazilike Santa Maria Magiore, ktorú celebroval dnes už zosnulý biskup Ján Hirka. Potom biskupi navštívili Kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí a návštevu ad limina apostolorum ukončili na Kongregácii pre klérus.

Medzi rokmi 1918 a 1990 prešli Katolícke noviny a slovenskí biskupi mnohými skúškami. Napriek tomu zostali verní svojmu poslaniu a zohrávali dôležitú úlohu v živote Cirkvi a spoločnosti na Slovensku.

Prehľad Biskupov Vysvätených v Roku 1921

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad prvých troch slovenských biskupov, ktorí boli vysvätení po vzniku Československa:

Títo biskupi zohrali kľúčovú úlohu v rozvoji katolíckej cirkvi na Slovensku v ťažkých časoch.

tags: #katolicke #noviny #ktry #biskup #bol #na