Katolícky Kostol v Hnúšti: História a Architektúra

Mesto Hnúšťa, ležiace uprostred najdlhšieho horského pásma Slovenska, Slovenského Rudohoria, v Revúckej vrchovine, je obklopené výbežkami pohoria Stolické vrchy. Mesto sa rozrástlo na sútoku Klenoveckej a Tisoveckej Rimavy. Názov mesta bol odvodený od slova „húšťava“, čo bolo a je príznačné pre toto územie lesov a hájov.

Hnúšťa je písomne doložená roku 1438 už ako obec s farským kostolom. V jej držbe sa striedali rôzne rody (Horántfiovcov, Felediovcov, Kubínyiovcov, Mariassyovcov a i.). V 15. storočí bola Hnúšťa vyrabovaná Turkami. Od konca 18. storočia je rozvoj mesta spätý s tavbou a spracovaním železa (huty, hámre), v Likieri boli až tri vysoké pece Rimamuránsko - šalgotariánskej spoločnosti. Hnúšťa bola v poddanskej závislosti do roku 1848.

Medzi významné budovy mesta patrí budova obecného domu z roku 1906, ktorá sa nachádza na Francisciho ulici č. 74. Ani po niekoľkých stavebných úpravách jej priečelie nikdy nezmenilo svoj pôvodný vzhľad a dnes slúži ako mestský úrad. V minulosti bol objekt využívaný ako hostinec, tančiareň, kaviareň a kinosála. Svoju funkciu plnil aj ako hotel Centrál a neskôr ako notársky úrad. Na budove je osadená pamätná tabuľa na počesť toho, že v nej sídlil počas SNP Revolučný národný výbor. Od roku 1984 je objekt zapísaný v registri Pamiatkového úradu SR o Národných kultúrnych pamiatkach pod číslom 3481.

Ďalšou významnou budovou je Vila lekárnika Petrivaldského, ktorá stojí na Hlavnej ulici č. 385. Od roku 1998 patrí medzi pamiatkové objekty NKP pod číslom 11262. Dvojpodlažná budova je neoklasicistická, postavená okolo roku 1830. Pripomína pozostatky meštianskej architektúry, má typickú vežičku a nepravidelný pôdorys. Je obložená piešťanskou pálenou tehlou, ktorá nesie signatúru UT (Uzsicskay Téglagyár). Lekárnikov otec vlastnil v pristavenej zadnej časti zariadenie na výrobu a plnenie sódovky, ktorá bola vtedy vychýreným nápojom. Plnila sa do 3 a 5 litrových nádob.

Sgrafito Detvanec od akademického maliara Vojtecha Stašíka z roku 1957 je najväčším na Slovensku. Nachádza sa na bytovom dome na Ulici M. R. Štefánika 445. Vojtech Stašík žil v rokoch 1915 až 1978 a bol vnikajúci portrétista, grafik a ilustrátor, navrhoval a realizoval mozaiky, sgrafitá, nástenné maľby a vitráže. Portrétoval významné osobnosti slovenského literárneho, kultúrneho a politického života. Rád skúšal nové grafické techniky. Získal cenu Dunajského veľtrhu. Autor je známy aj pod pseudonymom Belo Klas.

Medzi pamiatky Hnúšte patrí aj klasicistický evanjelický kostol z roku 1808, ktorý stojí na mieste starého kostola s cintorínom zo začiatku 14. storočia. Stavba nového kostola sa začala už v roku 1804, pri búraní sa v starých múroch našli rôzne cenné zlaté predmety. Počas stavby nastali dlhotrvajúce dažde, ktoré všetko rozmočili. Zrútili sa stĺpy, ktoré držali centrálnu klenbu. Stena nového kostola spadla, a preto sa kostol dostaval až v roku 1808. Postavený bol aj oltár v novoklasicistickom slohu. V roku 1907 bol vysvätený vzduchový rúrkový organ. Kazateľnica v barokovom slohu pochádza zo starého kostola a bola postavená v 18. storočí. Vo veži sú tri zvony posvätené v roku 1924. Murovaný chór je situovaný na západnej strane interiéru. Oltár z roku 1886 je pseudoklasicistický.

Rímsko-katolícky kostol

Klasicistický rímsko-katolícky kostol v Hnúšti pochádza z roku 1802, pričom prvá kaplnka bola postavená v roku 1788. V roku 1803 sa pokračovalo v stavbe veže. Farnosť bola zasvätená „Povýšeniu svätého kríža“. Kaplnka na západnej strane presbytéria bola zväčšená v roku 1906. Objekt má pristavanú sakristiu a kaplnku, veža je krytá zvoncovitou strechou. V západnej časti interiéru je murovaná empora.

V rokoch 1905 až 1906 sa uskutočnila prestavba, počas ktorej bolo prevedené zväčšenie kostola. Zrealizovala sa vnútorná maľba, zakúpili sa nové okná a celé kostolné zariadenie sa vymenilo za nové. Banskobystrické chrámové dielne dodali štyri nové oltáre a v roku 1928 bol zakúpený nový organ. 18. apríla 2008 sa na vežu kostola osadili vežové hodiny, ktoré sú riadené satelitom a ukazujú presný čas na všetky strany.

Neorenesančná kaplnka s kryptou rodiny Fáyovej je dominantou hnúšťanského cintorínskeho vŕšku. Postavená bola v roku 1902 ako pohrebná kaplnka v novorenesančnom slohu. V minulosti bol objekt využívaný ako Dom smútku. Jej bloková stavba je doplnená o kopulovú strechu. Vstup je zdôraznený korintskými stĺpmi a v jeho kladí nad portálom bol kedysi nápis. Pod číslom 2614/1 je od 9. septembra 1970 evidovaná ako kultúrna pamiatka.

Kamenné jednoklembové mosty z obdobia okolo roku 1765. Z pôvodných troch kusov sa zachovali iba dva: kotlišský a mašiansky. Kotlišský most je v horšom stave, prekleňuje rieku Rimava približne 300 metrov od časti Maša, smerom na Hnúšťu. Mašiansky most sa nachádza priamo v miestnej časti Maša, je prekrytý novšou konštrukciou. Podľa legendy ich postavili Turci a preto sa medzi ľuďmi udomácnil názov „turecké mosty“.

Farnosť Hnúšťa patrí medzi staré farnosti. Pred rokom 1550 boli na území terajšej farnosti podľa svedectva kanonických vizitácii tri farnosti: Rimavsko brezovská, Hnúšťanská a Klenovská. Bola zriadená v roku 1769. Patrí do rožňavskej diecézy a Malohontského dekanátu (Rimavsko - sobotský) so sídlom v Rimavskej Sobote. Farnosť má vyše 11 000 obyvateľov.

Dejiny Hnúšte sú bohaté a pestré, siahajú až do stredoveku. Mesto prešlo mnohými zmenami a vývojom, ktorý ovplyvnil jeho súčasnú podobu a charakter. Dnes je Hnúšťa moderným mestom s bohatou históriou a kultúrou, ktoré ponúka svojim návštevníkom množstvo zaujímavostí a atrakcií.

Okrem samotného mesta Hnúšťa sa v okolí nachádza mnoho ďalších zaujímavých miest a pamiatok. Medzi ne patrí napríklad dedinka Rimavská Baňa, kde sa nachádza stredoveký evanjelický kostolík s nástennými maľbami s ladislavovskou legendou z rokov 1360 až 1380. Kostolík je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk Kyjatickej kultúry sa nachádza nad dedinkou Kyjatice. Rozhľadňa na Maginhrade patrí medzi novopostavené rozhľadne na Slovensku. Slnečné hodiny sa nachádzajú na okraji malebnej obce Drienčany. Neďaleko sa nachádza aj tank T-34 ako pamiatka na oslobodzovacie boje v II. svetovej vojne.

Pre milovníkov prírody a turistiky ponúka okolie Hnúšte množstvo možností na aktívne trávenie voľného času. Môžete sa vybrať na výlet po Drienčanskom krase, ktorý ponúka nielen rekreačnú, ale aj náučnú turistiku. Mesto spája so svetom železničná trať Jesenské - Rimavská Sobota - Tisovec - Brezno. Priame autobusové spojenie je s mestami Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Lučenec, Levice, Piešťany, Prievidza - Bojnice , Poprad a Štrbské pleso.

Turistické možnosti v okolí Hnúšte sú rozmanité. Mesto je obklopené výbežkami pohoria Stolické vrchy a od Národného parku Muránska planina je vzdialené len 12 km. Pamiatky v okolí Hnúšte zahŕňajú evanjelické kostoly so stredovekými gotickými nástennými maľbami a vzácnymi zaoblenými krstiteľnicami a drevenými dverami (13. stor.) v Rimavskom Brezove (4 km), Rimavskej Bani (7 km), Kyjaticiach (10 km) a Kraskove (12 km) - všetky vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.

Tabuľka: Významné Budovy a Stavby v Hnúšti

tags: #katolicky #kostol #hnusta