Kežmarok, kráľovské mesto, patrí k najkrajším mestám Slovenska a od nepamäti patril k významným mestám Spiša, čo sa odzrkadlilo najmä v historických pamiatkach mesta. Počas storočí boli v priestore mesta vybudované rôzne architektonické pamiatky. Na základe množstva historických pamiatok, ale i jeho výbornej polohe, sa stal Kežmarok jedným z centier cestovného ruchu na Spiši. Mestskú pamiatkovú rezerváciu v Kežmarku tvoria rôzne pamiatky.
Pri návšteve Kežmarku by ste rozhodne nemali vynechať jeho historické centrum s Kežmarským hradom, radnicou, neskorogotickou Bazilikou sv. Kríža a inými architektonickými skvostami. Boli tu postavené mnohé architektonické skvosty či unikáty - ako napríklad známy drevený artikulárny chrám alebo Nový evanjelický kostol, obe s nevšednou architektúrou.
V minulosti na základe svojho významu mesto získalo od panovníkov rôzne výsady a privilégiá. Mestské práva mu boli udelené už v 13. storočí, slobodným kráľovským mestom sa stal Kežmarok až koncom 14. storočia.
Bazilika sv.Kríža v KežmarkuZdroj: Wikimedia, licencia CC / M.
Rímskokatolícka farnosť Kežmarok
Kežmarok, mesto s bohatou históriou, je domovom významnej rímskokatolíckej farnosti, ktorej dejiny siahajú hlboko do stredoveku. Centrom farnosti je Bazilika sv. Kríža, architektonický skvost, ktorý prešiel mnohými prestavbami a úpravami. Farnosť Kežmarok je súčasťou Spišskej diecézy a kežmarského dekanátu. Súčasťou farnosti sú aj filiálky Malý Slavkov a Stráne pod Tatrami.
Demografické údaje
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 má mesto Kežmarok 15 552 obyvateľov. K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási 10 013 obyvateľov, čo je 64,38%.
Niektoré ďalšie vierovyznania:
- Gréckokatolícka cirkev: 527 (3,39%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 680 (4,37%)
- Pravoslávna cirkev: 66 (0,42%)
- Cirkev adventistov siedmeho dňa: 34 (0,22%)
- Bez náboženského vyznania: 2632 (16,92%)
- Nezistené: 1335 (8,58%)
Obec Malý Slavkov má 1126 obyvateľov, z ktorých sa 974 (86,5%) hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Ďalšie vierovyznania sú zastúpené nasledovne:
- Gréckokatolícka cirkev: 6 (0,53%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 12 (1,07%)
- Bez náboženského vyznania: 76 (6,75%)
- Nezistené: 31 (2,75%)
V obci Stráne pod Tatrami žije 2289 obyvateľov. K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási 1938 obyvateľov, čo je 84,67%. Zastúpenie ostatných vierovyznaní:
- Gréckokatolícka cirkev: 6 (0,26%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 17 (0,74%)
- Pravoslávna cirkev: 3 (0,13%)
- Kresťanské zbory: 100 (4,37%)
- Cirkev adventistov siedmeho dňa: 26 (1,14%)
- Bez náboženského vyznania: 177 (7,73%)
- Nezistené: 18 (0,79%)
Interiér dreveného kostola v Kežmarku so zdobeným oltárom, detailnými freskami a tradičnými lavicami. V popredí je krstiteľnica.
História farnosti Kežmarok
Prvá písomná zmienka o kostole sv. Kríža pochádza z roku 1383. Podľa listiny z roku 1329 Kežmarčania zaujali územie, ktoré kedysi patrilo osadám strážcov a rybárov. V dokumente sa uvádza “de villis”, takže išlo minimálne o dve osady. Jednou zo spomínaných osád bola osada pri Kostole sv. Michala, v mieste a nad dnešnou železničnou stanicou.
Zvyšná časť základov pochádzajúca z konca 12. storočia bola odkrytá pri archeologickom výskume v roku 1987. Druhou osadou, ktorá sa spomína v listine z roku 1329, bola osada rybárov rozprestierajúca sa približne v priestoroch ulice dodnes nazývanej “Starý Trh “ a v okolí dnešného Kostola sv. Kríža.
S rozvojom mesta a s nárastom obyvateľstva pristupujú jeho obyvatelia v 1. polovici 14. storočia /okolo r. 1320/ k prestavbe Kostola sv. Kríža. Kostol sv. Alžbety, ako nepotrebný, v roku 1368 darujú rehoľníkom- strážcom Božieho Hrobu z Lendaku. Od roku 1383 je horný Kostol sv. Kríža definitívne označovaný ako jediný farský kostol na území mesta a dolný Kostol sv. Alžbety ako jeho filiálka.
Architektonický výskum v rokoch 1977 - 1978 pomohol upresniť stavebný vývoj Kostola sv. Kríža. Z obdobia okolo 1. pol. 13. storočia pochádza časť veže a časť západného muriva pôvodnej lode. 25. apríla 1433 napadli mesto vojská husitov. Nasledujúci požiar a neskôr zemetrasenie v r. 1443 kostol silno poškodili.
Keď v r. 1434 spolu s kostolom zanikla osada sv. Michala, ukázala sa potreba prestavby a rozšírenia farského kostola. V r. l462 získava daň mesta - cenzus rodina Zápoľských, ktorá sa zároveň stáva najvýznamnejším sponzorom prestavby kostola. Prestavba zväčšila chrám južným a východným smerom. Rokom 1486 je datované osadenie vstupného portálu do svätyne a rokom 1498 hlavný - južný portál chrámu. Tento rok sa považuje za ukončenie neskorogotickej prestavby.
Dôležité udalosti v histórii kostola:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1383 | Prvá písomná správa o kostole sv. Kríža |
| 1433 | Napadnutie mesta husitmi a následný požiar |
| 1443 | Zemetrasenie, ktoré poškodilo kostol |
| 1486 | Osadenie vstupného portálu do svätyne |
| 1498 | Ukončenie neskorogotickej prestavby |
Architektúra Baziliky sv. Kríža
Kežmarský chrám je najmladším a svojimi rozmermi (vnútorné rozmery: dĺžka 51m, šírka 22m, výška hlavnej lode 15,75m) jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov. Presbytérium je dlhé 23,5m, šírka 11,5m je rovnaká ako šírka hlavnej lode, čo umocňuje celkový mohutný dojem z chrámu.
Sieťová klenba, vytvorená na princípe pretínajúcich sa dvojíc paralelných diagonálnych rebier, spočíva na masívnych polygonálnych pilastroch a konzolách, z ktorých dve sú ukončené maskarónmi v podobe muža a ženy. V strede klenby, v miestach kríženia rebier, sú na spôsob svorníkov umiestnené drobné rozety alebo štítky s erbmi.
Presbytérium je presvetlené veľkými neskorogotickými oknami s individuálne riešenými kružbami. Polygonálnom závere presbytéria sú kružby bohatšie riešené, zatiaľ čo na južnej stene sú pomerne jednoduché, rovnako ako vo trojlodí. Odstup okien a ich výška sa smerom k polygonálnemu záveru presbytéria postupne znižujú, čím sa hĺbka svätyne opticky zväčšuje.
Vedľa vchodu do sakristie sa nachádzajú dve pastofória. Z prestavby okolo r. 1320 pochádza výklenkové pastofórium s trojuholníkovým štítom so zuborezom a zvyškami polychrómie Baránka. Druhé pastofórium z r. 1444- 1486 je v podobe vežičky s fiálami, krabmi a krížovými kyticami. V r. 1486 postavili do svätyne vedúcu malú južnú predsieň so sedlovými portálmi v tvare oslieho chrbta s pravouhlým rámovaním a pretínajúcimi sa prútmi.
Sakristia pochádzajúca z prestavby okolo r. 1320 má obdĺžnikový pôdorys a je klenutá troma poliami krížovej klenby s klinovými rebrami, dosadajúcimi na kružbové a ostrohové konzoly podobne ako v Levoči v gotickom kostole minoritov. Nad sakristiou sa nachádza neskorogotická empora otvorená do svätyne vysokými lomenými arkádami.
Svätyňa sa triumfálnym oblúkom napája na rovnako širokú strednú loď pseudohalového trojlodia. Trojlodie sprístupňujú dva portály. Južný portál je honosnejší, umiestnený pod otvorenou južnou predsieňou zaklenutou hviezdicovou klenbou.
Veža chrámu má základy z prvej polovice 13.storočia, v jej prízemí sú zvyšky ústupkového portálu vedúceho do hlavnej lode chrámu, odtlačky klenieb a v rohoch zvyšky kamenných náznakov rebier,ktoré majú blokový charakter. Ochodza s renesančnou atikou pochádza z poslednej stavebnej etapy z r. 1591.
Kežmarský kostol patrí medzi takzvané halové kostoly, symbolizujúce rajskú záhradu. Klenba svätyne dosadá na 12 pilastrov, tak ako základy cirkvi spočívajú na dvanástich apoštoloch. Dva pilastre končia na konzolách s maskarónmi . Tie predstavujú polaritu stredovekého sveta: na južnej stene: tvár muža - alegória dňa , zdroj svetla ,pravdy a viery ; na severnej stene: tvár ženy - alegória Noci .
V klenbe hlavnej lode je veľký kruhový otvor. Od roku 1664 z neho visí luster ale jeho pôvodná funkcia bola iná. Cez tento otvor do nebies - Himmelsloch vystupoval zmŕtvychvstalý Kristus na nebesá. Z vonkajšej strany chrámu ešte v roku 1802 sa spomínajú dve pozoruhodnosti - kamenárske diela osadené do stien. Na severnej strane pri druhej bráne obludná žaba (podľa historikov pamiatka na neďaleký močiar). Skôr sa však jednalo o klasicky stredoveký motív príšer- obludných tvorov zobrazených na vonkajších stranách chrámov , ktoré predstavujú porazené sily zla . Druhou pozoruhodnosťou exteriéru bola hlava sv.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Kežmarku
Okrem Baziliky sv. Kríža sa v Kežmarku nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky, ktoré stoja za návštevu.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Stojí oproti mostu cez rieku Poprad pri bývalej textilnej továrni Tatraľan a Nižnom mýte. Postavená bola na mieste drevenej kaplnky v r.1803. Vzhľad kaplnky sa rokmi menil. Ubúdali ozdobné prvky fasády a strechy, menila sa brána, zmizli nápisy a aj anjeli sprevádzajúci sochu svätca. Vonkajšia fasáda kaplnky bola zachovaná ešte v druhej polovici 20 stor. Generálnou rekonštrukciou kaplnky v r. 2022 bola kaplnke prinavrátená čo najautentickejšia podoba.
Kaplnka Kristovho pádu pod krížom
Stojí na rázcestí ciest vedúcich z Kežmarku do Spišskej Belej a Rakús. Baroková kaplnka má podobu poschodovej stavby so štvorcovým pôdorysom. V prízemí sa nachádza miestnosť zaklenutá českou klenbou s tehlovou dlažbou. Horné poschodie kaplnky otvorené do všetkých strán arkádou je rovnako zaklenuté českou klenbou, pod ktorou je umiestnená drevená baroková polychrómovaná plastika Krista padajúceho pod krížom. Kaplnka bola opravovaná v r. 1993 a naposledy v r. 2021 kedy sa realizovala generálna oprava.
Renesančná zvonica Baziliky sv. Kríža
Tak nazývali zvonicu pre jej niekdajšiu zlatú sgrafitovú výzdobu. Je právom považovaná za najkrajšiu kampanilu na Spiši. Renesančná zvonica so štvorcovou podstavou stojí v tesnej blízkosti Baziliky sv. Kríža. Vo vnútri sú na drevenej konštrukcii zavesené tri zvony. Najstarší zvon z roku 1525 má dnes dvadsaťcentimetrovú prasklinu. Legenda hovorí, že jeden zo zvonov na Zelený štvrtok odlieta do Ríma.
Interiér dreveného kostola v Kežmarku so zdobeným organom, dekoratívnymi nástennými maľbami a tradičnými lavicami s balkónom s výhľadom na loď.
Drevený artikulárny kostol
Kostol Najsvätejšej Trojice, známy ako Drevený artikulárny kostol v Kežmarku patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v Kežmarku. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Pri príležitosti 500. výročia bola vydaná poštová známka s vyobrazením jeho prospektu, ktorá získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen" v Bruseli.
Artikulárne kostoly sú sakrálne stavby, postavené na základe dvoch článkov - artikul č.25 a č.26 prijatých na sneme v Šoproni, ktoré umožnili výstavbu evanjelických kostolov v určitých stoliciach a mestách Uhorska. Je však potrebné poznamenať, že podmienky pre ich výstavbu stanovené v artikule č.25 predurčovali chrámom krátku životnosť. Je až zázrak, že z takto postavených kostolov z konca 17. a začiatku 18. storočia sa do súčastnosti podarilo prežiť piatim.
Pre ich svetovú jedinečnosť, historickú a umeleckú hodnotu je väčšina z nich zapísaná v zozname UNESCO.
História
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol len na základe povolenia 26. zákonného článku - artikulu, vydaného Šopronským snemom r. 1681. 26. artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste - akým bol aj Kežmarok - a po dva v každej župe.
R. 1682 cisárska komisia určila v Kežmarku pomerne potupné miesto na postavenie artikulárneho kostola, a to hneď za mestskou Vyšnou bránou pri kamennom hostinci, postavenom ešte roku 1593. Ku stavbe kežmarského artikulárneho kostola sa však prikročilo až po definitívnej porážke Thökölyho povstania.
Dňa 1. júna 1717 uzavrela ev. a. v. na vyhotovenie celého obleku atď. “na spôsob neba”. Ďalšia zmluva sa uzavrela s kežmarským drevorezbárom Jánom Lerchom, ktorý so svojou dielňou urobil prakticky všetky rezbárske práce v kostole. Celkové náklady na výstavbu celého kostola sa odhadovali až na 5000 zlatých.
Kostol bol vysvätený už dňa 15. augusta 1717 - teda v 12. nedeľu po sv. Trojici - a sv. Trojici bol opäť aj zasvätený.
Architektúra
Kežmarský artikulárny kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža, v jeho ramenách je zaklenutý širokou valenou klenbou. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Aby sa jej nosná plocha zosilnila, boli do rohov kostola vložené malé prístavby. Osvetlenie kostola zaisťuje 15 okrúhlych vitrážových okien, 6 šesťdielnych okien taktiež s vitrážami a jedno štvorcové okno.
Fasáda kostola bola z hlinenej mazanice, odľahčenej plevami, upevnenej na kolíkoch, ktoré boli vložené do nej i do trámov. Mazanica bola prekrytá vápennou maľbou a vybielená vápenným náterom. Pri poslednej oprave kostola zistil architektonický výskum zvyšky ornamentálnej bielej geometrickej výzdoby, ktorá sa rekonštruovala.
Vysoká sedlová krížová šindľová strecha kostola je členená štítmi s podlomenicou, čím pripomína strechy na spôsob starých spišských domov, aké sa dodnes v Kežmarku zachovali.
Interiér
Kým zvonka vyzerá kostol ako nejaká obrovská hospodárska budova, jeho barokový interiér zaujme každého svojím priestorom a krásou a nemožno sa diviť, že je považovaný za najkrajší spomedzi posledných piatich zachovaných kostolov svojho druhu na území Slovenska.
Pripisuje sa neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi, avšak jeho meno v neskoršom popise kostola, ktorý vyhotovil rektor kežmarskej evanjelickej školy Juraj Bohuš v. a dopísané Kramer.
Najstarší opis kostola z pera Juraja Bohuša uvádza: “Pozornosť vstupujúceho upúta oltár, umelecké dielo kežmarského sochára Jána Lercha, ktorý zobrazuje Svätú Trojicu.”
Kazateľnicu - polychrómovanú drevorezbu, ktorá spočíva na postave anjela a na prístupových schodoch - zhotovil Ján Lerch v r. 1717 a odovzdaná bola k Novému roku 1718.
Pred oltárom stojí na podstavci kamenná krstiteľnica s medeným vekom, okolo nej je ozdobná mreža.