Liptovská Osada, malebná obec v srdci Liptova, sa pýši bohatou históriou, ktorá siaha až do obdobia Veľkej Moravy. Osídlenie územia obce po páde Veľkomoravskej ríše a skončení misie sv. Cyrila a Metoda bolo viazané na christianizáciu územia benediktínmi.
Tí vytvorili na celom území Slovenska pozdĺž hlavných ciest sústavu pustovní (eremitórií). Jedným z nich bolo aj eremitórium v strede Revúckej doliny, na sútoku riek Lúžňanka, Korytnička a Revúčanka.
Obec Liptovská Osada sa postupne vyvinula z tohto benediktínskeho eremitória, ktoré vzniklo na prelome 11. a 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje z roku 1288. Ďalšia písomná zmienka, týkajúca sa s určitosťou územia dnešnej Liptovskej Osady, je v listine Karola I. z roku 1340, ktorou rozšíril privilégiá udelené Ružomberku v roku 1318.
Panoráma Liptovskej Osady
Ťažba dreva a salašníctvo dlhodobo sezónne zaľudňovali územie Liptovskej Osady. Od polovice 16. storočia tu dominuje lesníctvo a salašníctvo likavského panstva príp. mesta Ružomberok. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a lesníctvom. V polovici 17. storočia tu došlo k veľkej kolonizačnej akcii, keď držitelia likavského panstva založili Novú Osadu.
Osada v tom čase po cirkevnej stránke patrila k Ružomberku. Ostala ňou až do roku 1752, keď sa osamostatnila s filiálkami Revúce a Lúžna. V roku vzniku samostatnej farnosti došlo aj k obnove, resp. novostavbe dreveného kostolíka sv. Jána Krstiteľa, ktorý krátko nato nahradil nový murovaný kostol s tým istým patrocíniom. Obec sa stala významným dopravným uzlom. V 18. storočí sa v osade zriadila stála poštová stanica južnej trasy a po roku 1813 k nej pribudla i dostavníková doprava.
V roku 1908 bola postavená úzkokoľajová železnica Ružomberok - Liptovská Osada - Korytnica, ktorá umožnila obyvateľom využiť pracovné príležitosti v Ružomberku. Táto železnica zároveň zabezpečovala i nákladnú dopravu, kde nahradila dopravu drevnej hmoty vodnou cestou po Revúcej.
K začiatku roka 2019 bolo v obci evidovaných 1618 obyvateľov a ku koncu roka 2019 je evidovaných 1624 obyvateľov. Z toho je 803 mužov a 821 žien.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa je dominantou obce a patrí medzi jej pamätihodnosti. Pôvodný drevený kostol stál v Liptovskej Osade už v r. 1646. Keďže kapacitne nevyhovoval potrebám farnosti, v r. 1756 sa začala v obci stavba kamenného kostola, ktorá trvala do r. 1762.
Stavba sa uskutočnila z rozhodnutia kráľovsko-uhorskej komory, ktorá bol patrónom kostola, ktorej vedenie bolo na hrade Likava a prevádzku konal kaštieľ sv. Žofie v Ružomberku. Kostol nebol vysvätený biskupom, ale požehnaný vicearcidiakonom Jánom Ivanovičom, farárom v Liptovskom Mikuláši 27.mája 1762.
Kostol mal jednu loď, svätyňu, malú sakristiu a murovaný chór pre organ. Hlavný oltár vo svätyni mal v strede namaľovaný obraz patróna sv. Jána Krstiteľa, po oboch stranách sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. Kostol mal ďalej bočný oltár zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a sv. Krížu s drevenou sochou Sedembolestnej matky Božej so zosnulým Kristom a sochami sv.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskej Osade
Kostol ostal v pôvodnej podobe do r. 1923, kedy bol rozšírený o bočné lode a teraz má podobu kríža.
Starý barokový oltár bol nahradený neogotickým oltárom, v strede ktorého je drevená socha sv. Jána Krstiteľa a po obidvoch stranách sochy sv. Cyrila a Metóda . V roku 1938 pribudol oltár sv. Jozefa a oltár Panny Márie, nová spovedelnica, kazateľnica a nový organ /1927-1930/. V tomto čase sa zakúpil aj drevený kríž s rezbou Ukrižovaného Krista .
Postupne do kostola pribúdali aj ďalšie sochy, obrazy, dlážka, krížová cesta a tiež pôvodnú bielu farbu stien nahradila farebná maľba / 1950/ .
Podstatné udržiavacie, maliarske a reštaurátorské práce boli vykonávané od roku 1989 - elektrifikácia kostola, 1992 - ústredné kúrenie, nová maľovka, zreštaurovanie hlavného oltára, 1993 - obnova fasády, 1994 - nové vežové hodiny.
Vo veži kostola sú aj v súčasnosti tri zvony: prvý, najstarší a najmenší / 1638 - dar obce / zasvätený Najsvätejšej Trojici, druhý stredný z prvej polovice tohto storočia zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a tretí, najväčší, z roku 1998, zasvätený sv.
K cirkevným stavbám patrí budova farského úradu, budova bývalého konzumu, budova bývalej školy oproti fare, kaplnka Najsv. Trojice a sv. K farnosti Liptovská Osada patrí aj filiálka Korytnica s kostolíkom sv.
Československá cirkev husitská
Ako dôsledok konfliktu vtedajšieho r. k. farára s diecéznym biskupom sa oddelila časť obyvateľstva v Liptovskej Osade od r. k. cirkvi a prešla so svojím kňazom k čs. cirkvi husitskej. Na základe tohto bol čs. štátom vybudovaný v r. 1930 kostol pre čs. husitskú cirkev.
Osada bola údajne vždy katolícka, aj v čase reformácie, keď napr. aj neskoršia bašta katolicizmu, Ružomberok, bol evanjelický. Po 1. sv. vojne nastúpil za farára do Osady Ján Matťašovský, rodák zo Šariša (Soľnohradu). V priebehu celej vojny bol vojenským poľným kurátom. Hneď po nástupe do Osady sa s chuťou pustil do práce. Bol stratégom i taktikom, po novom manažérom, nie však diplomatom. Prvou akciou nového farára bola zbierka na zakúpenie zvona, lebo počas vojny im ho štát zrekviroval, ďalšou akciou menšia úprava fary.
Pustil sa aj do prestavby pôvodného jednoloďového kostola, ktorý už kapacitne nestačil, na trojloďový, pričom nové lode tvorili s pôvodnou loďou kríž. Začal aj s prestavbou druhej budovy cirkevnej katolíckej školy. Ďalšie jeho akcie: oprava dreveného kostolíka v Korytnici a vily RKC v kúpeľnom areáli. Súčasne bol predsedom potravinového a úverového spolku v dedine, učil na škole, bol členom obecnej rady. Všestranne aktívny.
Dobrým vzťahom neprospelo ani to, že farár Matťašovský bol lídrom agrárnej strany v dedine, biskup Vojtaššák bol v ľudovej strane. Slovenské katolícke duchovenstvo bolo organizované v "Kňažskej rade" na čele s Hlinkom a inklinovalo samozrejme k ľudovej strane, Mattašovský to ako agrárnik odmietal. Postaviť sa v tom čase ako duchovný proti Hlinkovi znamenalo cirkevnú samovraždu. Po dlhotrvajúcej roztržke a ostrej výmene názorov ho biskup na začiatku r. 1925 pozbavil miesta.
Avšak osadskí farníci tvrdo stáli za Matťašovským. Dokonca sa postavili i proti žandárom. Darmo zástupcovia obce protestovali na diecéze, zbytočne cestovali za biskupom. Keď prišiel nový farár, musel sa ubytovať najprv v susednej Lúžnej a potom, keď prišiel do sporu s lúžnianskym farárom, v Osade v krčme.
Ján Matťašovský na truc potom prestúpil do CČS a založil v dedine jej farnosť. K tomu prispel aj Matťašovského nástupca. Svedčí o tom napr. aj táto skutočnosť: obec založila nový cintorín, pretože starý už nestačil. Jeden bol katolícky, druhý obecný. Keď zomrela istá starenka-príslušníčka CČS, podľa jej priania ju pochovával k nebohému manželovi farár CČS. Jej manžel zomrel dávnejšie pred vznikom CČS a bol preto pochovaný na katolíckom cintoríne. Voči pochovávaniu starenky na katolíckom cintoríne katolícky farár ostro protestoval a na okresnom úrade v Ružomberku presadil jej exhumáciu a nebohú museli vybrať z hrobu a pochovať na obecnom cintoríne. Bol to vrcholne necitlivý prístup od farára.
V r. 1929-1930 bol postavený zo štátnych zdrojov kostol CČS. Matťašovský neľutoval čas ani vlastné prostriedky, pretože po pozbavení farárstva nemal pravidelný príjem. Hoci pre CČS bol na Slovensku najväčším prínosom, nezachovala sa k nemu ani táto cirkev férovo. Neprijala ho tak, ako by si za svoje zásluhy zaslúžil. Musel odísť do Ameriky, kde aj zomrel.
Malá časť obecnej komunity ostala v tejto cirkvi do r. Kostol je raritou v celom regióne. Jeho technický stav je však nevyhovujúci, má ošumelý vzhľad a momentálne nemá žiadne využitie. Po vzájomnej dohode s predstaviteľmi čs. husitskej cirkvi (v Bratislave) by objekt mohol prejsť pod správu obce. Kostol ako ojedinelá stavba v regióne, ba i na Slovensku, by mohol pritiahnuť návštevníkov do obce. Môže sa tu zriadiť napr.
Aj ďalší osud kostola je zaujímavý: Po rozpade ČSR bola na Slovensku CČS zakázaná uznesením vlády začiatkom apríla 1939. V Osade však už 17.3. bol farár CČS na obecnom zastupiteľstve vyzvaný na ukončenie činnosti a prechod aj s cirkevníkmi ku katolíkom. Za vojnovej republiky bola CČS úplne zdecimovaná zákazom činnosti a vysťahovaním občanov českej národnosti z republiky. V predvojnovom rozsahu sa ju už na Slovensku nepodarilo nikdy obnoviť. Za oslobodzovacích bojov mali Nemci na veži ako na najvyššom mieste v dedine guľometné hniezdo.
Po oslobodení a založení družstva mali tam družstevníci sklad. Na kostol si potom robila zálusk aj obec, chceli tam zriadiť múzeum sakrálneho insitného umenia, galériu a kvôli dobrej akustike poriadať koncerty, výstavy a pod. Kostol však bol navrátený CČSH, avšak od výstavby nebol opravovaný a stále chátra. A podľa toho aj vyzerá. V súčasnom stave je prakticky nepoužívateľný.
Kostol Československej cirkvi husitskej v Liptovskej Osade
V súčasnom stave je prakticky nepoužiteľný. CČSH kúpila v Bratislave pozemok, na ktorom plánuje postaviť druhý kostol na Slovensku. Po jeho výstavbe plánuje pustiť sa do opravy kostola v Osade.
Kostolík sv. Ondreja v Korytnici
K farnosti Liptovská Osada patrí aj filiálka Korytnica s kostolíkom sv. Kostolík sv. Ondreja z r. 1860 je jednoduchou stavbou s nadstavanou vežičkou a zvonom. Oltárny obraz znázorňuje sv. Ondreja. Kostolík sa ešte v súčasnosti využíva na bohoslužby.
Kostol sv. Ondreja v Korytnici
Okrem uvedených sakrálnych stavieb sa v obci nachádzajú aj ďalšie cirkevné objekty, ako budova farského úradu, budova bývalého konzumu a budova bývalej školy oproti fare.
Obec Liptovská Osada v súčasnej dobe je charakterizovaná ako vidiecke sídlo strednej veľkosti s obytnou a rekreačnou funkciou.
Jedným z eremitórií, ktoré vznikali po páde tzv. Veľkomoravskej ríše a skončení misie s. Cyrila a Metóda, ktoré zakladali benediktíni na území celého Slovenska bolo aj eremitórium v strede Revúckej doliny na sútoku Lúžňanky, Korytničky a Revúčanky. Boli to tzv. Chrámy, ktoré sa v eremitóriách budovali mali tzv. staré patronáty. Kostolík eremitória v Liptovskej Osade bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.
Eremitórium sa postupne rozrástlo na obec a činnosť eremitória prestala asi v priebehu 15. Keďže drevený kostol už nevyhovoval potrebám veriacich, tak sa v roku 1756 prikročilo ku stavbe kostola z kameňa na mieste starého dreveného kostola. Stavba sa uskutočnila z rozhodnutia kráľovsko-uhorskej komory, ktorá bol patrónom kostola, ktorej vedenie bolo na hrade Likava a prevádzku konal kaštieľ sv. Žofie v Ružomberku.
Kostol nebol vysvätený biskupom, ale požehnaný vicearcidiakonom Jánom Ivanovičom, farárom v Liptovskom Mikuláši 27.mája 1762. Kostol mal jednu loď, svätyňu, malú sakristiu a murovaný chór pre organ. Hlavný oltár vo svätyni mal v strede namaľovaný obraz patróna sv. Jána Krstiteľa, po oboch stranách sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. Kostol mal ďalej bočný oltár zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a sv. Krížu s drevenou sochou Sedembolestnej matky Božej so zosnulým Kristom a sochami sv.
Vo veži kostola sú aj v súčasnosti tri zvony: prvý, najstarší a najmenší / 1638 - dar obce / zasvätený Najsvätejšej Trojici, druhý stredný z prvej polovice tohto storočia zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a tretí, najväčší, z roku 1998, zasvätený sv.
V roku 1923 bol kostol rozšírený o neúplné bočné lode a teraz má podobu kríža. Starý barokový oltár bol nahradený neogotickým oltárom, v strede ktorého je drevená socha sv. Jána Krstiteľa a po obidvoch stranách sochy sv. Cyrila a Metóda . V roku 1938 pribudol oltár sv. Jozefa a oltár Panny Márie, nová spovedelnica, kazateľnica a nový organ /1927-1930/. V tomto čase sa zakúpil aj drevený kríž s rezbou Ukrižovaného Krista .
Postupne do kostola pribúdali aj ďalšie sochy, obrazy, dlážka, krížová cesta a tiež pôvodnú bielu farbu stien nahradila farebná maľba / 1950/ . Podstatné udržiavacie, maliarske a reštaurátorské práce boli vykonávané od roku 1989 - elektrifikácia kostola, 1992 - ústredné kúrenie, nová maľovka, zreštaurovanie hlavného oltára, 1993 - obnova fasády, 1994 - nové vežové hodiny. K cirkevným stavbám patrí budova farského úradu, budova bývalého konzumu, budova bývalej školy oproti fare, kaplnka Najsv. Trojice a sv. K farnosti Liptovská Osada patrí aj filiálka Korytnica s kostolíkom sv.
Krst - je prvou sviatosťou, bránou, ktorá nám otvára prístup k ostatným sviatostiam. Ustanovenie a obrad krstu Krst ustanovil Ježiš Kristus, keď zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: " Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého " (Mt 28. Krst sa udeľuje liatím vody, alebo ponorením do vody a pri krste sú vyslovené slová : " XY, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
K sviatosti zmierenia pristúpia rodičia a krstní rodičia v priebehu týždňa. Krst je potrebné nahlásiť najneskôr týždeň pred požadovaným termínom. Krst sa udeľuje v nedeľu pri sv.
Ak chcem niečo milovať, musím to poznať. 1. základné modlitby 2. hľadať vo Svätom písme 3. poznať odpovede na otázky, ktoré budeme preberať na stretnutiach 4. poznať priebeh udeľovania sviatosti birmovania a dary Ducha Svätého 5. s každým birmovacom osobný rozhovor 6. duchovne sa pripraviť na prijatie Ducha Svätého (sv. spoveď, modlitba..) 7. 1. Dar múdrosti: Duch Svätý nám pomáha, aby sme v Bohu videli najvyššie dobro a svoje šťastie. Človek, ktorý nemá alebo nepoužíva dar múdrosti, často zamieňa stvorenie so Stvoriteľom, svoj cieľ vidí v stvorených veciach a od nich očakáva blaženosť. 2. Dar rozumu: Ním chápeme zmysel života a vieme rozoznať dobro od zla. Otvára nám pravý zmysel Svätého písma a liturgických obradov. Umožňuje nám pochopiť kto je Ježiš a čo pre nás urobil. 3. Dar nábožnosti: Nám pomáha žiť v priateľstve s Pánom Bohom.