Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou obce Liptovský Ján je starobylý, pôvodne románsko-gotický kostol zasvätený patrónovi obce, sv. Jánovi Krstiteľovi. Dejiny tejto krásnej kamennej stavby obohnanej pevnostným múrom a doplnenej menšou zvonicou sa začali písať už koncom 13. storočia, vďaka čomu ide o jednu z najstarších pamiatok v regióne.
Kostol sv. Jána Krstiteľa sa týči na malom návrší a je ústrednou dominantou nielen obce Liptovský Ján, ale i celej šírej okolitej krajiny, vidno ho zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Obec získala svoje meno Svätý Ján od patróna kostola Sv. Jána Krstiteľa. Od názvu obce získal meno aj šľachtický rod Svätojánsky (Szentiványi).
Historická obec Liptovský Ján dostala do vienka vzácne dary. Krásnu prírodu s najdlhšou dolinou v Nízkych Tatrách, vzácne krasové a prírodné útvary, minerálne a termálne pramene, nejeden z nich sa využíva nielen na pitie, ale aj na kúpanie už celé stáročia, ale aj svojskú architektúru, ktorá sa v podobnom zoskupení asi nikde inde na Slovensku nevyskytuje. Jánska dolina je ako stvorená pre rodiny. Ponúka množstvo atrakcií a s deťmi sa tu určite nudiť nebudete.
Okrem toho, že pri návšteve Liptova pookrejete na tele, vo farnosti Liptovský Ján si môžete vychutnať aj duchovný pôžitok. Nájdete tam skutočnú vzácnosť, ktorou je farský Kostol sv. Jána Krstiteľa. Hoci sa jeho nový „šat“ ešte stále dotvára, i teraz už možno citlivo vnímať spiritualitu našich predkov, ktorí tam žili.
Katolícke noviny sa rozhodli zájsť do známej turistickej destinácie Liptovský Ján - nie však za objavovaním termálnych prameňov, ale za poznaním autenticity farnosti, ktorej patrónom je sv. Ján Krstiteľ. Jej existencia je zaznamenaná už koncom 13. storočia. O tom, že toto miesto má výnimočný genius loci, vás presvedčí malý exkurz, ktorým nás sprevádzal farár tejto farnosti Peter Kvasňák (52). Do Liptovského Jána prichádzame napoludnie uprostred pracovného týždňa a už pred vstupom do širšieho areálu chrámu je evidentné, že sa tam usilovne pracuje. Po srdečnom zvítaní hneď vyznáva vzťah k tomuto kraju: „V októbri to bude už - alebo iba - 25 rokov mojej kňazskej služby, ktorú som celú prežil na milovanom Liptove. Ako kaplán som začínal v Ružomberku, neskôr vo farnosti Svätý Kríž mi ako mladému kňazovi bolo ťažšie zvyknúť si na menej ľudí v kostole. Teraz som v Liptovskom Jáne a excurrendo spravujem farnosť Liptovský Ondrej, kde je tiež v kostole domácich menej.
Popri nás prechádzajú deti a slušne pozdravia pána farára. Farský Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne je stavebným skvostom so vzácnymi stredovekými a renesančnými maľbami či stavebnými štruktúrami. Súčasný kostol vznikol na mieste pôvodnej menšej kaplnky vystavanej z vďaky za Božiu ochranu pred Tatármi. Čím je chrám z architektonického a pamiatkového pohľadu zaujímavý, nám objasnil Michal Pleidel (36), člen Komory reštaurátorov, ktorý sa podieľa na reštaurovaní vzácnej sakrálnej pamiatky: „Výnimočnosť architektúry a výtvarnej výzdoby kostola poukazuje aj na bohatstvo a dôležitosť miestneho rodu Szentivániovcov, ktorí kostol postavili a boli jeho patrónmi až do polovice 20. storočia.“
História a Vývoj Kostola
- Prvý kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v priebehu tretej tretiny 13. storočia (uvádza sa aj presné obdobie rokov 1263-1286).
- Išlo ešte o stavbu s neskororománskymi prvkami (severný portál).
- Mala podobu jednolodia s kvadratickou svätyňou a predstavanou západnou vežou.
- Podľa zasvätenia sv. Jánovi Krstiteľovi.
- V 14. storočí pristavali zo severnej strany sakristiu, ktorá bola prepojená s loďou dreveným portálom.
- Začiatkom 16. storočia bol kostol rozsiahlo prestavaný a rozšírený v neskorogotickom slohu.
- Loď bola rozšírená južným smerom a kvadratické presbytérium nahradila väčšia polygonálna svätyňa zaklenutá rebrovou klenbou.
- V nepokojnom 17. storočí obohnali chrám kamenným múrom, ktorého súčasťou je aj murovaná zvonica.
- Koncom 17. storočia pristavali pred severný vstup do lode dnešnú predsieň.
- V rokoch 1820 - 1823 sa realizovala rozsiahla obnova chrámu, pri ktorej loď dostala nový (súčasný strop) a bolo tiež rozobrané gotické pastofórium.
Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt už od roku 1963. V minulom desaťročí bol zreštaurovaný hlavný oltár.
Architektonické a Umelecké Zaujímavosti
- Kostol predstavuje výraznú dominantu krajiny, viditeľnú na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.
- Až donedávna bola veža, ktorá mala aj obrannú funkciu, datovaná do roku 1808. Posledný výskum však posunul jej postavenie o vyše 500 rokov hlbšie do minulosti, do poslednej tretiny 13. storočia.
- Hodnotný je aj pôvodný ústupkový portál na severnej strane lode s polkruhovým tympanónom (odkrytým pri poslednej obnove), ktorý zdobí maľba Panny Márie s malým Ježišom na rukách. Tematicky rovnaká maľba je aj v neďalekých Smrečanoch. Menej časté umiestnenie portálu na severe zodpovedá polohe kostola na južnom okraji obce.
- Z neskororománskej etapy má pochádzať aj obdĺžniková nika zamurovaná dnes v dolnej časti južnej steny lode.
- V interiéri boli pri nedávnej obnove odkryté stredoveké maľby z prvej polovice 14. storočia a z obdobia od druhej pol. 14. storočia po začiatok 15. storočia.
- Na severnej stene lode sa nachádza vo fragmentoch zrejme najväčšia stredoveká freska sv. Juraja.
- Stredovekú maliarsku výzdobu mal kostol aj v exteriéri. Na severnej stene lode boli zachytené zvyšky fresiek, vrátane plasticky do omietky znázornenej svätožiary. Ďalšie zvyšky výmaľby boli objavené aj v priestore medzi predsieňou a sakristiou. V maľbe z obdobia okolo roku 1400 sú vyryté nápisy zo 17. storočia. Tento priestor po obnove slúži ako lapidárium, kde sú uložené opracované kamenné články objavené pri výskume ako zámurovka.
- Z gotického vybavenia sa zachovala kamenná krstiteľnica z 15. storočia.
- Pod západnou tribúnou sú na stene vystavené dva trojuholníkové drevené štíty z 15. storočia zdobené maľbou, ktoré pochádzajú zo staršieho oltára, a neskôr boli sekundárne použité ako nadstavba goticko-renesančného oltára Ukrižovania zo 16. storočia.
- Niektoré časti tejto tribúny pochádzajú až z 15. storočia.
- Z druhej polovice 15. storočia pochádza plastika Madony, ktorá dnes tvorí súčasť bočného barokového oltára z konca 17. storočia.
- Z rovnakého obdobia na začiatku 16. storočia (2. decénium) pochádza aj kamenná svätenička.
- V priestore pod západnou tribúnou sú vystavené dosky s výzdobou pochádzajúce z doskového stropu osadeného v lodi v prvej tretine 16. storočia.
- V interiéri je do severnej steny lode zamurovaný náhrobný kameň rodu Svätojánskych (Szentiványi) z roku 1619.
Vo vrchnom páse sa nachádza fragmentárne dochovaný nezvyčajne monumentálny výjav súboja sv. Juraja s drakom. Túto vrstvu malieb predbežne zaraďujeme do prvej tretiny 14. storočia. V neskorogotickej svätyni sme po odstránení mladších vápenno-cementových omietok odkryli unikátnu renesančnú maliarsku výzdobu z polovice 17. storočia. Na stenách môžeme obdivovať sedem čností, heraldické symboly či zobrazenie sv. Martina, ako sa delí o svoj plášť.
Okrem malieb, ktoré sme ale očakávali už počas výskumu, kostol skrýval aj ďalšie nečakané prekvapenia. Najmä objav takmer kompletného neskorogotického pastofória s reliéfom tváre Krista, rozbitého a použitého ako stavebný materiál v 19. storočí. O to viac, že sme do poslednej chvíle váhali, či vôbec rozoberať stenu, ktorá bola vyrovnaná ,podozrivou‘ matériou. Významným nálezom, na základe ktorého aj upravíme naše pôvodné návrhy, a teda aj konečný vzhľad kostola, sú fragmenty kamenných článkov a odtlačky kružieb neskorogotických okien. Jadro reštaurátorských techník a postupov vychádza z pôvodných materiálov a receptúr. Konkrétne to znamená napríklad použitie vápenných omietok a náterov, minerálnych pigmentov a podobne.
Súčasnosť a Obnova Kostola
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám. Po komplexnej obnove je vo veľmi dobrom stave. Dlhé roky mal pritom podobu zanedbanej stavby so schátranou fasádou. Bohoslužby: každý deň, v nedeľu o 9.30 h.
Následne sme dôkladne zakonzervovali dochovanú výzdobu a v rámci lode kostola sme stihli kompletne zreštaurovať strop s maliarskou výzdobou z 19. storočia. Popritom sme realizovali prípravné práce na fasádach, rekonštrukciu rozvodov elektroinštalácie, po vynaložení nesmiernej námahy pribudla aj vodovodná prípojka a kanalizácia. V lodi kostola už realizujeme prvé retuše stredovekých malieb. V interiéri nás čaká ešte reštaurovanie drevenej empory a komplexné zreštaurovanie omietok fasád kostola z poslednej slohovej úpravy, ktorá prebehla na prelome 17. a 18. storočia.
Obaja - Peter Kvasňák i Michal Pleidel - poukazujú na fakt, že realizácia tohto projektu je výnimočná svojou komplexnosťou, keďže sa rieši všetko - doslova od základov až po kríž na vrchole veže. Farár Peter Kvasňák objasňuje, ako pokračuje obnova sakrálnej stavby: „Usilujeme sa každý rok podávať rôzne projekty. V roku 2019 sme podpísali zmluvu s ministerstvom kultúry o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu v programe Obnovme si svoj dom - komplexná rekonštrukcia národných kultúrnych pamiatok. Obnovu sme začali v interiéri chrámu a tento rok realizujeme renováciu zvonku.
Po prehliadke nás farár farnosti pozýva do šľachtického kaštieľa, nachádzajúceho sa neďaleko kostola, ktorý slúži ako obecné informačné centrum. Liptovský Ján má pravdepodobne najviac kaštieľov na štvorcový meter v strednej Európe. V rozhovore sa vraciame ešte do Božieho chrámu. Robievam to aj ja, keď v ňom zostávam úplne sám. Liptov a zvlášť ten horný je známy tým, že je to prostredie s prevahou veriacich Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V lete sa sväté omše konajú v altánku v areáli obecného informačného centra. Ľudia prichádzali s odôvodnením, že na budúcu nedeľu, keď bude zbierka, nebudú doma, tak aby to nezmeškali.
Na otázku, čo by prial farnosti, Peter Kvasňák odpovedá: „Prajem a vyprosujem svojim veriacim vrúcnu lásku k Bohu, k prírode, ku všetkým ľuďom aj preto, lebo sme turistickou farnosťou, veľmi navštevovanou v každom ročnom období. Potvrdzujú to aj jeho slová z nedeľnej kázne, keď všetkých vyzval, aby sme boli kresťanmi prinášajúcimi pokoj do každej životnej situácie.
Cenu Fénix - Kultúrna pamiatka roka za komplexnú obnovu objektu pamiatky získal kostol v roku 2023 a to za vynikajúcu kvalitu obnovy a reštaurovania národnej kultúrnej pamiatky a vyváženú prezentáciu objavených pamiatkových hodnôt.
Významné osobnosti spojené s Liptovským Jánom
- V Liptovskom Jáne pôsobil evanjelický farár a básnik Ján Čaják st., spisovateľ Ján Čaják ml.
- Z rímskokatolíckych kňazov tam zanechal svoju pečať Rudolf Scheda, farár farnosti Liptovský Ján v rokoch 1936 až 1944. Zavraždili ho 6. januára 1945 v Závažnej Porube.
- Štefan Hatala bol administrátorom farnosti v rokoch 1973 až 1990. Narodil sa v roku 1915 v Černovej a bol v príbuzenskom vzťahu s Andrejom Hlinkom. Filozof, teológ, náboženský publicista a prekladateľ, ale najmä trpiteľ za vieru. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Jána Vojtaššáka 1. novembra 1943. Na jeseň v roku 1949 ho zatkli v rámci akcie zameranej proti biskupom. V roku 1951 bol odsúdený na 13 rokov nepodmienečne.