Rímkokatolícka farnosť Svätej Rodiny vznikla 1. júla 1995 odčlenením z farnosti Bratislava-Petržalka (Daliborovo námestie). Za jej prvého farára bol ustanovený dekan dp. Jozef Karáč.
Až do postavenia vlastného kostola sa sväté omše slávili v nedeľu v Dome kultúry Zrkadlový háj na Rovniankovej ulici (každú nedeľu o 8.00, 9.30 a 11.00 hod.) a počas týždňa v kaplnke sestier Misionárok lásky na Rovniankovej ulici (pondelok, streda až piatok o 18.00 hod., v sobotu ráno 7.30 hod.).
V júni roku 2001 bol bratislavsko-trnavským arcibiskupom-metropolitom Mons. Jánom Sokolom posvätený pozemok na Pajštúnskej ulici určený pre výstavbu kostola. 22. júna 2001 sa začalo so stavbou kostola.
Významným medzníkom v živote farnosti bola návšteva svätého Jána Pavla II., ktorý na priestranstve pred vtedy ešte nedokončeným kostolom, ktorý slúžil ako sakristia pre biskupov, slávil dňa 14. septembra 2003 svätú omšu spojenú s blahorečením biskupa Vasiľa Hopku a sestry Zdenky Schelingovej.
Prvá svätá omša, ktorá bola slávená už v našom novom kostole, bola 24. decembra 2003 o 24.00 hod. vysielaná v priamom prenose STV 1. Posledná sv. omša, ktorá bola slávená ešte v DK Zrkadlový háj, bola 4. januára 2004.
Dňa 2. júla 2005 bol náš chrám konsekrovaný Mons. Jánom Sokolom, bratislavsko-trnavským arcibiskupom-metropolitom. 18. septembra 2005 sa na priestranstve pred kostolom slávila sv. omša pri vyvrcholení Tretieho celoslovenského eucharistického kongresu a hlavným celebrantom bol pápežský legát J. Em. kardinál Jozef Tomko.
V roku 2007 bol rokom zmeny farára a novým farárom sa stal dp. Jozef Dúc. V máji 2009 sa v našej farnosti konali prvé ľudové misie vedené pátrami redemptoristami (p. Michal Zamkovský CSsR, p. Martin Huk CSsR a p. Martin Zanovit CSsR).
28. júna 2010 sa začalo s výstavbou pastoračného centra a fary, ktorá bola dokončená na jeseň 2013. Vo februári 2012 bol zmenený nedeľný bohoslužobný poriadok dopoludňajších svätých omší kvôli zmene vysielacieho času rozhlasových sv. omší z 9.30 na 9.00 hod.
14. september 2013 - 10. výročie návštevy bl. Jána Pavla II. 20. október 2013 - vyslúženie sviatosti birmovania Mons. 24. november 2013 - požehnanie pastoračného centra J.E.Mons. 25. decembra 2013 - o 9.00 hod. slávil svätú omšu bratislavský pomocný biskup Mons.
14. septembra 2014 pri príležitosti výročia návštevy sv. Jána Pavla II. celebroval sv. omšu o 11.00 hod. ThLic. 28. decembra 2014 pri hodovej sv. omši o 11.00 hod. požehnal otec arcibiskup Mons.
1. júla 2015 nastala zmena vo vedení farnosti, keď farára Jozefa Dúca a kaplána Radovana Rajčáka vystriedali o. Juraj Vittek a o. Andrej Šottník. Do farnosti pribudol aj bohoslovec komunity Oratória sv.
13. júna 2016 navštívil kostol a zúčastnil sa na zasadnutí Liturgickej komisie KBS J.Em. kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorý celebroval večernú sv.
30. septembra 2017 sa uskutočnilo v našej farnosti ďalšie blahorečenie. Kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, v mene pápeža Františka vyhlásil na priestranstve pri našom kostole Svätej rodiny za blahoslaveného saleziánskeho kňaza, mučeníka za povolania, dona Titusa Zemana.
10. októbra 2023 sme oslávili 20. výročie návštevy svätého Jána Pavla II. Hlavným celebrantom bol apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli.
Architektúra a Interiér Kostola
Kostol je moderného typu, ktorého stredobodom je oltárny kríž umiestnený na stene presbytéria. Ide o kríž, ktorý bol umiestnený na tribúne, kde slávil sv. omšu aj bl. Ján Pavol II. Vedľa sa nachádza ikona západného štýlu zobrazujúca Svätú rodinu.
Zariadenie presbytéria je len provizórne. Stredobodom presbytéria je oltár, naľavo od neho sa nachádza ambón a napravo svätostánok v podobe zemegule.
Napravo od presbytéria sa nachádzajú relikvie blahoslavených Vasiľa Hopku, Zdenky Schelingovej a Jána Pavla II., kópia daru hlavného mesta Bratislavy a MČ Bratislava-Petržalka pápežovi Jánovi Pavlovi II. Na tejto vitríne je umiestnená aj busta bl. Jána Pavla II., nad ktorou je jeho posolstvo, ktoré nám zanechal 14.
V kostole sa nachádzajú aj dva bočné oltáre: jeden je zasvätený Panne Márii Fatimskej a na tejto oltárnej platni v tvare polkruhu slávil bl. Ján Pavol II. najsvätejšiu Eucharistiu. Druhý oltár je zasvätený Božiemu milosrdenstvu a nachádza sa v ňom aj Boží hrob.
Interiér kostola dopĺňajú aj portréty bl. Vasiľa a bl. Zdenky. V ľavej časti kostola sa nachádza aj štrnásť zastavení krížovej cesty.
Pred vchodom do kostola sa nachádza bronzová socha žehnajúceho pápeža Jána Pavla II., ktorá bola odhalená pri príležitosti 1. výročia jeho úmrtia v apríli roku 2006. Priestranstvo pred kostolom má názov Námestie Jána Pavla II.
Na chodníku ku kostolu sa na mieste, kde stála tribúna, nachádza drevený kríž ako pamiatka na túto historickú udalosť. Vedľa kostola sa nachádza novostavba pastoračného centra a fary. Súčasťou areálu je tiež parkovisko určené pre veriacich, ktorí prichádzajú na sv.
Územie Starého hája patrí dvom petržalským farnostiam; okrem tej našej aj farnosti na Daliborovom námestí. „Deliacou čiarou“ je Starohájska ulica. Ale nedá sa nespomenúť malá kaplnka neďaleko Dostihovej dráhy, ktorá je pamiatkou na to, čo si prežili pôvodní obyvatelia Petržalky.
Mnohí aj naši farníci radi využívajú lužný lesík, resp. Nachádzame sa na zvláštnom a vzácnom mieste Petržalky, ktoré odkazuje na čas, kedy tu ešte žiadne sídlisko nestálo.
Bolo to pred 210 rokmi. V Petržalke tých čias, teda v Engerau či Ligetfalu stál vtedy už takmer storočie kostol. Obyvatelia boli prevažne katolíci, žili tu aj evanjelici augsburského vyznania. Už András Vályi svedčí v druhej polovici 18. storočia, že tu pôsobil kaplán a bol tu kostol zasvätený svätému Jánovi.
V januári 1809 Bratislavu a predovšetkým Petržalku vtedy postihla najväčšia známa ľadová povodeň. Pravý breh Dunaja voda zaplavila natoľko, že nad jej hladinou zostali vyčnievať iba veža kostola a strechy niekoľkých miestnych domov. Podľa súdobých prameňov si živelná pohroma vyžiadala životy dvoch obyvateliek Petržalky, ktoré sa nepodarilo včas prepraviť na mestský breh.
Miestni obyvatelia našli po svojom návrate v Petržalke všetko spustošené. Iba približne päť domov s pevnými základmi, beztak vážne poškodených, naznačovalo, že na tomto mieste krátko predtým stála obec. Keď voda celkom opadla, obyvatelia Petržalky začali s odstraňovaním škôd. Pri odpratávaní množstva predmetov, ktoré povodeň priplavila, bol v Starom háji nájdený drevený kríž. Bol zakliesnený medzi stromami a vedľa neho ležal mariánsky obraz.
Obyvatelia, ktorí kríž našli, si zaumienili uverejniť o tom oznam v novinách, aby bolo možné vrátiť kríž jeho majiteľovi. Snaha však bola márna, nik sa neprihlásil. Preto sa rozhodli nechať kríž obnoviť, slávnostne ho vysvätiť a vztýčiť na mieste, kde bol objavený.
Pôvodný drevený kríž v priebehu nasledujúcich desaťročí výrazne poznačil zub času. V roku 1844 sa preto členovia Streleckého spolku bratislavských mešťanov rozhodli nahradiť ho novým krížom s vyobrazením Ježiša Krista. Nový kríž vysvätil farár Kremlicska. Z jeho prejavu sa zachovali nasledujúce slová: „Odovzdávam Vám tento posvätený Svätý Kríž s prianím, aby ste každoročne na pamiatku tohto posvätenia vykonávali túto pamätnú slávnosť a Vašimi modlitbami k Bohu sa snažili od Vášho mesta odvrátiť povodne, požiare, vojny a mor“.
Územie Petržalky prešlo v nasledujúcom období viacerými premenami, až sa napokon v 70. rokoch zmenilo na nepoznanie. Kaplnka sv. Krásna topoľová alej už neexistuje. Dokonca ani pôvodné Závodište. To sa nachádzalo niekde na mieste dnešnej Hrobákovej a Dudovej ulice - stoja tam teda paneláky. V hájovni sa už jedlá a nápoje nepodávajú (hájovňa stojí dodnes pri kaplnke, ale v areáli dostihovej dráhy). Zostala iba kaplnka s kamenným krížom a na vrchu s malou zvonicou s jedným zvonom, ktorá pripomína problémy a starosti obyvateľov Petržalky. I keď zmenila okolité prostredie a nie je uprostred lesa, ale uprostred sídliska.