Chrám sv. Jakuba v Levoči: Klenot sakrálneho umenia a slovenské právo

Slovensko je krajina bohatá na prírodné krásy a historické pamiatky, týkajúce sa architektúry, maľby a plastiky. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má región Spiš, kde sa rozprestierajú Vysoké Tatry, Slovenský raj, Levočské vrchy a Spišsko-gemerské rudohorie.

Historickou metropolou Spiša je Levoča, ktorá sa nachádza približne uprostred regiónu, na križovatke európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom. Levoča sa zaradila medzi mestá významné aj z hospodárskej stránky, ako stredisko remeselnej výroby, ako aj stredisko medzinárodného i vnútorného obchodu.

Medzi najvýznamnejšie klenoty Levoče patrí Chrám sv. Jakuba - mestský farský kostol, obsahujúci unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov, ktorých časť je zahrnutá do dvoch národných kultúrnych pamiatok. Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov. Chrám sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965.

Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla.

História a Vývoj Chrámu

Písomné dokumenty o dejinách Levoče sa zachovali len od polovice 16. storočia. Dovtedy sme odkázaní len na jednotlivé údaje, na tradíciu a na výsledky archeologického výskumu, ktorý však bol urobený len v sakristii a čiastočne v okolí chrámu. Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290-1400.

Je známe, že Levoča sa po prvý raz písomne spomína roku 1249 a že roku 1271 sa stala hlavným mestom - civitas capitalis - Spoločenstva spišských Sasov. Z tradície i z archeologického výskumu vieme, že Levoča už predtým mala aspoň dva kostoly: Kostol sv. Ducha - románska rotunda z 11. storočia stojaca na mieste dnešného minoritského kostola pri Košickej bráne, a Kostol sv. Mikuláša nachádzajúci sa južne od dnešného mesta, pri lokalite nazvanej Stará Levoča.

Je isté, že dnešná sakristia stojí na murive z polovice 13. storočia. Keďže niektoré jej hlavice s románskymi motívmi sa opakujú aj v sanktuáriu dnešného kostola, nie je vylúčené, že v tom čase sakristia tvorila súčasť samostatného pôvodného kostola stojaceho na mieste dnešnej svätyne, alebo bola samostatnou kaplnkou, prípadne dnešná sakristia tvorila presbytérium vlastného kostola.

Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Či bola stavba postavená odrazu, alebo v dvoch etapách, nie je podstatné. Dôležité je, že v poslednej tretine 14. Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola.

V druhej polovici 15. storočia bola Levoča v najväčšom rozmachu. Roku 1474 ju navštívil kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium. Približne v tom istom čase bola postavená aj severná predsieň, možno na náklady rodiny Turzovcov, a západná organová empora.

Kostol dostáva nový organ a vznikajú nástenné maľby. Roku 1519 je postavená účelová budova knižnice, tvoriaca nadstavbu nad severným portálom a na kostole sú umiestnené aj nové vežové hodiny. V tomto období prichádza do mesta vynikajúci rezbár Majster Pavol z Levoče, ktorý je autorom mnohých výtvarných diel v meste a okolí. Možno povedať, že najvýznamnejšie diela, ktoré kostol má, vznikli práve v prvej štvrtine 16. storočia.

Roku 1622 sa začala stavať nová organová empora za severným vchodom a krátko nato dostal kostol aj bohato zdobený organ, zavesený na empore zvonka. Oproti organu vznikla drevená kazateľnica.

Pre mesto i kostol bola veľmi pohnutým obdobím posledná štvrtina 17. storočia. Roku 1674 bol kostol, v rámci rekatolizácie, odňatý evanjelikom a katolíci ho začali nanovo zariaďovať. Stavovské povstania spôsobili, že kostol v priebehu rokov niekoľkokrát zmenil majiteľa, pričom nejeden pôvodný oltár bol poškodený, prípadne vyhodený.

Veľký požiar mesta roku 1747 vnikol troma južnými vchodmi aj do kostola, pričom na zariadení spôsobil len menšie škody. Najväčším zásahom do interiéru po tomto požiari bolo odstránenie turzovských hrobiek spred hlavného oltára a vydláždenie kostola pieskovcovou dlažbou.

V týchto rokoch prvý raz upozornil Václav Merklas svet na hodnotu interiéru levočského chrámu. Identifikovaný bol aj autor hlavného oltára, ktorým bol Majster Pavol z Levoče. Do kostola pribudol neogotický oltár sv.Alžbety s uplatnením pôvodných tabuľových malieb z konca 15. storočia.

Nová generálna oprava kostola sa začala v rokoch 1948-1949. Vymenená bola krytina strechy, očistené stĺpy a klenby kostola, opravený bol krov i kamenné články. Proticirkevné opatrenia štátu však rekonštrukciu interiéru kostola znemožnili.

Dlhodobejšie organizovanie reštaurátorských prác sa začalo roku 1952. Bratia Kotrbovci takto zreštaurovali na náklady štátu hlavný oltár. Ďalšie oltáre boli zreštaurované farárom Františkom Dlugošom po roku 1989. Možno teda povedať, že sú zreštaurované všetky oltáre, kazateľnica i organ, prakticky celý interiér kostola.

Architektúra a Symbolika

Chrám sv. Jakuba v Levoči je dôležitým článkom v dejinách slovenskej architektúry. Umeleckohistorická analýza dokazuje, že touto stavbou prišiel na Slovensko vyspelý typ gotickej sieňovej architektúry v modifikácii stupňovitého trojlodia, t. j. pseudobazilikálnej haly. Medzi strednou loďou a bočnými loďami je určitý výškový rozdiel, ktorý je však podstatne menší ako majú baziliky.

Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra. Je výsledkom činnosti jednej alebo viacerých veľmi vyspelých stavebných hút, pravdepodobne ovplyvnených architektúrou Podunajska. Vyváženosť architektúry, pomerne jednoduché stĺpy štvorcového pôdorysu i jednoduchá krížová klenba vytvárajú dojem jednoduchosti tejto stavby.

V skutočnosti ide o dielo naozaj vyspelej huty, čo dokazuje nielen dôsledná práca staviteľov, ale aj skutočnosť, že tento chrám je postavený podľa zásad stredovekej symboliky čísel, ktoré možno obdivovať najmä na francúzskych katedrálach.

Trojlodie, symbol najsvätejšej Trojice, je bežné aj v iných kostoloch. Dôležitejšie je, že klenba chrámu (symbol neba) spočíva na dvanástich stípoch, tak ako spočíva Cirkev na dvanástich apoštoloch. V latinčine sa význam slov ecclesia - kostol stotožňuje aj so slovom cirkev.

Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku.

Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlistov a štvorlistov. Nad južným portálom je gotická rozeta.

Južná predsieň z druhej polovice 15. storočia má zaujímavú hviezdicovú klenbu, ktorej rebrá boli zvýraznené maľovaným ornamentom. Severná predsieň mala pôvodne trámový strop, ale v prvej štvrtine 16. storočia dostala sieťovú klenbu, postavenú pravdepodobne na náklady vtedajšieho farára Jána Henckela.

Medzi najvýznamnejšie diela patrí hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče.

Otváracie hodiny pre verejnosť:

• Pondelok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30, 16:00, 16:30, 17:00 hod.
• Utorok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30 hod.

Zľavy sú nárokovateľné až po preukázaní sa platným preukazom. Zakúpením vstupenky prispievate na opravu Chrámu sv.Jakuba v Levoči. Upozornenie: Počas liturgických slávení v chráme nie je možné navštíviť katedrálu za účelom turizmu.

Niektoré z významných drevených chrámov na Slovensku:

• Drevený gotický kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne
• Drevený artikulárny kostol v Hronseku
• Rímskokatolícky drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
• Gréckokatolícky drevený chrám sv. Mikuláša v Bodružali
• Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej
• Gréckokatolícky drevený chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej
• Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
• Drevený artikulárny kostol v obci Leštiny
• Gréckokatolícky drevený Kostol Nanebovstúpenia Pána v obci Šmigovec
• Kostol svätého Juraja v Trnovom

Svätí a relikvie v kostole:

• Sv. Pius X.
• Sv. Anton Paduánsky
• Sv. Peter
• Sv. Pavol
• Blahoslavená Zdenka Schelingová

Významné kostoly odporúčané cirkvami:

• Katedrála sv. Martina v Bratislave
• Národná bazilika Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne
• Katedrála sv. Jána Krstiteľa a Bazilika sv. Mikuláša v Trnave
• Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom
• Kostol sv. Ondreja v Komárne

Mapa náboženského zloženia Slovenska.

tags: #katolicky #kostol #oltar #slovenske #pravno