Kostol svätého Františka v Ponikách: Historický Skvost Gotickej Architektúry

V malebnej obci Poniky, ležiacej v okrese Banská Bystrica, sa nachádza historický klenot stredoveku - Kostol svätého Františka Assiského. Tento gotický kostol, postavený v prvej štvrtine 14. storočia, sa vypína na kopci nad obcou a patrí k najkrajším príkladom gotického staviteľstva na Slovensku.

Aj napriek zničeniu Turkami a neskorším prestavbám môžeme tento skvost gotickej architektúry obdivovať v takmer nezmenenej podobe dodnes. V areáli kostola sa nachádza aj krásna drevená zvonička.

História Obce Poniky

Vznik obce Poniky je spojený s históriou starobylej obce, ktorej počiatky siahajú viac ako 700 rokov do minulosti. Poniky od svojho založenia prešli mnohými zmenami a na ich vývoj vplývali udalosti okolitého sveta. Tieto vplyvy sa preniesli aj do života miestnych ľudí, čo sa odrazilo aj v ich kultúrnom prejave.

Prvotné Osídlenie Poník

Najstaršie osídlenie územia Poník je dodnes predmetom dohadov bez konkrétnych archeologických dôkazov. Možno však tvrdiť, že v období mladšej doby bronzovej dochádzalo k osídľovaniu blízkeho okolia. Svedčí o tom aj nálezisko Chochuľka neďaleko obce Hrochoť, ktoré pochádza z obdobia 1200 - 1000 pred n. l.

Ďalším zaujímavým dokladom osídľovania okolia Poník je lokalita Baba neďaleko Ponickej Huty. Tu sa nachádzajú zvyšky pravekého sídliska z obdobia neolitu. Ešte aj dnes môžeme v tomto priestore identifikovať obranné valy a nájsť zvyšky keramiky. Bohužiaľ, toto územie nebolo nikdy seriózne archeologicky skúmané.

Bližšie údaje o osídlení poznáme až od 13. storočia. V tomto období dochádza k rozpadu kráľovského vlastníctva pôdy. V 80. rokoch 13. storočia tento proces zasiahol aj oblasť Zvolenskej kotliny. A práve z tohto obdobia pochádzajú prvé písomné zmienky o území nazývanom Poniky.

Z písomných záznamov sa dozvedáme, že na území súčasných Poník existovala malá osada ešte začiatkom 13. storočia. Bola však vyplienená tatárskym vpádom. V roku 1282 sa o túto pustú osadu uchádzal majster Filip de Turchus.

Vznik Obce

Po tom, čo sa o územie Poník začal uchádzať majster Filip de Turchus, nariadil kráľ Ladislav IV. ostrihomskej kapitule, aby zistila skutočný stav územia Poník. Úlohou bolo zistiť, či táto zem patrí celá kráľovi a či jej darovaním neutrpí kráľovské právo poľovania a rybolovu.

Záver prieskumu bol známy ešte v roku 1282 a jeho výsledkom bolo zistenie, že zem alebo hora "Ponyk" nie je vhodná ani na poľovanie ani na rybolov, a že celá ešte patrí kráľovi.

Výsledky tohto šetrenia boli podané v podrobnej správe kráľovi Ladislavovi IV., ktorý ich uviedol v darovacej listine z 27. júla 1284, podľa ktorej bola zem zvaná "Ponyk" večným právom darovaná majstrovi Filipovi de Turchus. Majster získal územie za zásluhy v bojoch po boku kráľa proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II., pri ktorých doviedol významného zajatca a v bojoch proti Kumánom, kde zajal troch významných Kumánov.

Ešte v roku 1284 časť darovaného územia prepustil majster Filip svojmu bratovi Saulovi, ktoré neskôr tvorilo chotár Šalkovej. V roku 1302 títo dvaja bratia darovali časť chotára Poník Filipovmu zaťovi Andrejovi.

Kedysi pustá zem "Ponyk" sa tak pod správou majstra Filipa čoskoro zveľadila a zaľudnila. Poniky sa stali východiskom ďalšieho osídľovania a poskytovali možnosti zakladania nových osád. K tejto skutočnosti prispelo v 14. storočí aj objavenie ložísk železa, medi a zlata, ktoré sa ťažilo až do roku 1571.

Názov Obce

Od prvej písomnej zmienky až dodnes si Poniky zachovali svoj názov. Odlišný bol len pravopis, písanie mäkkého či tvrdého "y". V rôznych dokumentoch z rozličných čias sú to tieto varianty názvu obce: Ponik (1282), Ponyk (1284), Panyk (1358), Panyk libera (1424), Pojnik (1786) a napokon Poniky (od roku 1920). Ľud nazýval obec "Ponike" alebo aj "Pojnike". V starých listinách sa zväčša uvádza názov "Ponyk" (písané aj Ponijk). Na historickej katastrálnej mape sa uvádza "Pöjnijk" a neskoršie asi pomaďarčený "Pónik".

O pôvode názvu obce Poniky existuje niekoľko verzií:

• Jedna hovorí, že Poniky - Pojniky za dávnych čias spájali dolinu Hrona s okolím Zvolena a cez Ľubietovú s dolinu potoka Zolná, názov obce je odvodený od slovesa spojiť - spájať.
• Podľa druhej verzie tu v 13. storočí bola kaplnka, pri ktorej bývali mníšky. Ľud nazýval mníšky "paničky - paniky", z čoho vraj neskôr vznikol názov Poniky. Táto verzia je veľmi nepravdepodobná, lebo do takýchto málo obývaných a ľuďmi opustených hôr by sotva prišli bývať mníšky.
• Tretia, o niečo pravdepodobnejšia verzia hovorí, že meno Poniky bolo odvodené od slovesa pojiť - napájať. Podľa povesti stál ešte v 12. - 13. storočí nad Ponickou Lehôtkou majer, ktorý patril k Ľupčianskemu zámku. Keďže na majeri nemali dostatok vody, chodili údajne napájať statok do doliny, kde teraz ležia Poniky. Pravdepodobnosť (aspoň existencie majera) dokazuje skutočnosť, že mestečko Poniky sa súdilo s Ľupčianskym panstvom o lesy a pasienky.
• Podľa poslednej verzie je názov obce odvodený od slovesa podnikať (prenikať, unikať) v takom význame, že potôčiky v chotári podnikajú (unikajú) do zeme a o niekoľko metrov ďalej znovu vyvierajú plným prúdom. Takéto potôčiky tu skutočne existujú - na jednej strane vrchu vtekajú do zeme, na druhej vytekajú.

Historický Vývoj a Architektúra Kostola

Kostol svätého Františka postavili na majetku Petra a Tomáša, synov magistra Donča zo Zvolena v roku 1310. Povolenie postaviť kostol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi na majetku Petra a Tomáša, synov magistra Filipa Donča zo Zvolena, vydal ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1310. Do konca prvej štvrtiny storočia už podľa všetkého stál. Išlo o typický dedinský kostolík tých čias. Jednoduchú stavbu tvorila pozdĺžna loď, kvadratické presbytérium a severná sakristia. Podobné stavby nájdeme aj v blízkom Čeríne či Hornej Mičinej.

Už v roku 1325 sa v kostolíku konala kapitula františkánov z kláštora v neďalekej Slovenskej Ľupči a františkánske motívy sa odrážajú aj vo freskovej výzdobe datovanej do dvoch hlavných etáp (okolo roku 1380 a v roku 1415). Nie je však jasné, kedy došlo k zmene patrocínia na súčasné.

V poslednej tretine 15. storočia sa realizovali vo viacerých etapách úpravy v neskorogotickom štýle. Okolo roku 1470 rozšírili južné okno presbytéria a viaceré architektonické články a ostenia boli natreté červenou farbou (obnovenou pri poslednej obnove v 20. storočí).

Významným zásahom do podoby kostolíka bola neskorogotická prestavba datovaná do obdobia okolo roku 1490 (v literatúre sa uvádza aj rok 1512 i 1478). V rámci nej bola pristavaná zo severnej strany bočná kaplnka otvárajúca sa do lode polkruhovým oblúkom (zničený bol pritom neznámy obraz pod maľbou sv. Juraja a veľká časť výjavu Narodenia sv. Jána Krstiteľa) a menšia kostnica, ktorej západná stena je na úrovni západného priečelia kostola. Novo pristavaná kaplnka bola súčasne vyzdobená nástennými maľbami. Začiatkom 16. storočia sa uskutočnili menšie úpravy v interiéri, ale tiež zatreli maľby v interiéri i exteriéri.

V období reformácie chrám striedavo využívali protestanti a katolíci. Neľahké časy doľahli na kostolík i celú obec v druhej polovici 17. storočia, kedy boli Poniky dvakrát vyplienené a vypálené tureckými oddielmi (1663 a 1678). V tomto období dokonca mal kostolík slúžiť Turkom ako maštaľ. V roku 1709 kostolík definitívne pripadol katolíkom.

Rozsiahla baroková prestavba bola realizovaná v rokoch 1752 - 1764. Kostol dostal nové vnútorné zariadenie a loď i kaplnku zaklenuli murovanou klenbou. V západnej časti lode vybudovali murovanú tribúnu. Rovnako tak boli zamurované gotické okná lode a južný portál. Osvetlenie lode bolo po novom riešené dvoma väčšími oknami. Novo bolo riešené aj osvetlenie severnej kaplnky, kde miesto dvoch zamurovaných pôvodných okien prerazili jedno nové, umiestnené v strede severnej steny. Nové okno bolo vytvorené aj v severnej stene sakristie.

V roku 1810 pristavali k západnému priečeliu murovaný základ zvonice, na ktorý nadväzovala drevená nadstavba. V spodnej časti zvonice vznikla tzv. Menšie úpravy sa realizovali aj v nasledujúcich desaťročiach 19. i 20. storočia.

Zlom v dejinách kostolíka nastal v druhej polovici 20. storočia. V roku 1961 bol odkryté časti nástenných malieb v podkrovnom priestore, o desať rokov neskoršie sa začal reštaurátorský výskum, na ktorý nadviazala komplexná obnova zahŕňajúca vyriešenie statických problémov (vrátane odstránenia barokovej klenby a zvonice), zrekonštruovanie zamurovaných architektonických detailov a zreštaurovanie nástenných malieb. Práce boli ukončené v roku 1992.

Pri južnej stene stavby kostola bol pri obnove objavený múr, ktorý by mohol byť pozostatkom staršej stavby na tomto mieste.

Vedľa južného portálu je v stene zamurovaná jednoduchá kamenná kupa staršej krstiteľnice polguľového tvaru, ktorú tam zamurovali pri prestavbe koncom 15. storočia. V 18. storočí bola vyčnievajúca polovica odbitá a zvyšná časť zamurovaná a prefasádovaná. Rekonštruovaná bola pri obnove v 20.

Neskorogotická krstiteľnica z roku 1526 umiestnená v kostole má šesťbokú kupu na šesťbokej nohe a je zdobená reliéfmi mníšok a srdiečok.

Na severnej strane svätyne sa zachovalo kamenné pastofórium zo začiatku 16.

V sakristii nájdeme niku v tvare mníšky, ako aj pôvodné umývadlo - lavabo s odtokom v exteriéri v severnej stene sakristie. Takýchto umývadiel sa u nás zachovalo len niekoľko.

Nástenné Maľby

Najstaršími nástennými maľbami z druhej polovice 14. storočia (okolo roku 1380) sú výjavy sv. Juraja v súboji s drakom, Narodenie sv. Jána Krstiteľa a dnes už neidentifikovateľný obraz na severnej stene lode. Štýlovo sa hlásia k dielni, ktorá vyzdobila neďaleký kostolík v Čeríne. Pri výskume boli identifikované aj ďalšie maľby v presbytériu, dnes prekryté freskami z roku 1415. Išlo o výjav Klaňania sa troch kráľov a obraz sv. Kataríny s ďalšou postavou.

Súčasne prevažujúca fresková výzdoba pochádza z roku 1415. Dokončenie výzdoby je dokonca datované nápisom presne na deň - 1. júna 1415.

Na klenbe presbytéria sa nachádza Kristus v mandorle s anjelmi a symbolmi evanjelistov. Na stenách svätyne sú zobrazení apoštoli a svätice, doplnení obrazmi Zvestovania a cirkevných otcov za písacími pultmi s ďalšími postavami.

Na východnej stene lode nachádzame niekoľko obrazov so zložitou symbolikou, ktorá odráža vzdelanostnú úroveň objednávateľov. Dopĺňajú ich nápisové pásky. V hornej časti ide o scénu Oplakávanie Krista, výjav Noli me tangere, Veraikon, Spor o dušu mŕtveho a Intercessia. V strednej časti ide o votívny obraz s dvoma ženami, Pannou Máriou s Ježišom a postavami zomrelých nad roztvorenou papuľou Leviatana. Druhým obrazom je Živý kríž. V dolnej časti ide o obraz Panny Márie a sv.

Výzdobu nástennými maľbami dostala krátko po dokončení aj severná kaplnka. Nájdeme tu Strom života (Arbor vitae), výjav zo života sv.

V exteriéri sa nachádzali maľby sv. Krištofa, Ukrižovania a ďalšie výjavy.

V kostolíku sa nachádzal krídlový oltár z konca 14.

Kostolík so zvonicou stojí v areáli, ktorý je obohnaný sčasti zachovaným pevnostným múrom zo 16.

Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú kapucíni sídliaci v neďalekom kláštore. Stavba je v dobrom stave.

Obec sa nachádza cca 10 km juhovýchodne od Banskej Bystrice. Kostolík je vďaka polohe na kopci dobre viditeľný.

Dôležité Udalosti v Histórii Poník a Kostola

Nasledujúca tabuľka zhŕňa dôležité udalosti v histórii Poník a Kostola svätého Františka:

Ako sa Dostať ku Kostolu sv. Františka?

Obec Poniky leží v okrese Banská Bystrica. Obcou prechádza cesta 2420.

Z Kúpeľov Sliač:

Kúpele Sliač sú od Poník vzdialené 22,5 km, cesta autom zaberie 25 minút. Z kúpeľov pokračujte do Sliaču, v časti Rybáre potom odbočte na Veľkú Lúku. Zo Sliaču premáva pravidelne do Poník aj verejná doprava, je však potrebné prestupovať v Banskej Bystrici. Dĺžka ideálneho spojenia je 50 minút. Odporúčame vystúpiť na konečnej zastávke Poniky - Jednota.

Z Kúpeľov Brusno:

Kostol svätého Františka v Ponikách je od Kúpeľov Brusno vzdialený 24 km, cesta autom zaberie 25 minút. Z Brusna pokračujte po ceste č. 66 smerom do Banskej Bystrice. Z obce Brusno premáva pravidelne do Poník aj verejná doprava, prestúpiť môžete v Banskej Bystrici alebo Šalkovej.

Parkovisko nie je k dispozícii. Zaparkovať sa dá pri miestnej cestnej komunikácii a verejných priestranstvách. Areál kostola je voľne dostupný bez obmedzení. Samotný Kostol svätého Františka je otvorený v určité dni na slúženie bohoslužieb.

Pri záujme o prehliadku je potrebné vopred kontaktovať miestnu farnosť v Ponikách.

Kostolík spravujú kapucíni a pravidelne sa v ňom konajú bohoslužby. Kostol môžete navštíviť v rámci zážitku „Gotické kostolíky“.

tags: #katolicky #kostol #poniky