Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba v Toporci: História a Architektúra

Najvýznamnejšou pamiatkou v obci Toporec je rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba. Sakrálny objekt bol vybudovaný na menšej vyvýšenine (573 m n. m.) zarovnanej terasy Toporeckého potoka, na južnom okraji Spišskej Magury.

Založenie a Vývoj Kostola

Stavba vznikla v rámci významného sídla, ktoré sa už roku 1297 spomína ako Starý a Nový Toporec, čo svedčí o starobylom pôvode pôvodného Toporca. Potok Toporec sa pritom spomína r. 1244.

V Toporci bol kostol už zrejme v prvej polovici 13. storočia (dôkazom existencie sú nepriame správy a lokalita Pustovec/Pustý kostol v blízkosti). Tento kostol zanikol do 14. stor. pravdepodobne z dôvodu straty významu, keďže vlastníci územia Görgeyovci tam usadzovali nových kolonistov, čím vznikla potreba výstavby nového (väčšieho) kostola. Ten sa začal stavať po r.1303, od dátumu povolenia prepošstva.

Kostol bol postavený do 30. rokov 14. stor. a zasvätený sv.Filipovi a Jakubovi. Kostol predstavoval ranogotické jednolodie s rovným záverom svätyne a s predstavanou vežou na západnej strane. Klenba vo svätyni bola krížová rebrová a v lodi bol rovný drevený strop. Interiér bol presvetlený úzkymi gotickými oknami s kružbou, po dva v lodi a svätyni. Múry veže boli okrem malých štrbinových otvorov perforované aj združenými okienkami v najvyššom podlaží. Do kostola sa vchádzalo západným vstupom cez podvežie alebo z juhu, kde bol osadený honosný gotický portál.

Ďalší gotický portál vznikol aj v južnom múre svätyne a viedol priamo ku sediliam. Na prelome 16. - 17 .stor. si dali Görgeyovci do interiéru osadiť niekoľko epitafov. Na základe uvedených skutočností je možné jednoznačne rozpoznať, kto bol donátorom stavby. V 15. stor. bol interiér ozdobený nástennými maľbami.

Vystavaný bol v ranogotickom štýle v prvej polovici 13. storočia. Prvý krát bol prestavaný v 14. storočí. Druhá prestavba bola v roku 1931. Oltár bol vysvätený biskupom Jánom Vojtaššákom 25.10.1931, zasvätený Kristovi Kráľovi a boli doň vložené pozostatky sv. mučeníkov Ondreja a Benedikta. Cirkevníci získali krásny stánok, v ktorom sa ich predkovia schádzali už viac ako 700 rokov.

Kostol prešiel v ďalšom období už len malými úpravami (prístavba sakristie v 18. stor., či obnova stavby v 20. stor.), preto sa zachoval v takmer nezmenenej gotickej podobe. Z prvotného sakrálneho objektu zostala tak kompletne hrubá stavba s pôvodnými vstupnými otvormi a niektorými oknami.

Je to jednoloďový chrám s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a prestavanou vežou. Z ranogotickej stavby sa doposiaľ zachovala veža a obvodové múry. Zásluhou Vavrinca Tökölyho sa podarilo tento gotický kostol zachrániť.

Presbytérium je zaklenuté jedným poľom gotickej krížovej klenby, kde kamenné rebrá s klinovým profilom dosadajú na košovité hlavice prípor. Loď je ukončená kazetovým stropom, podvežie má valenú klenbu. Novšie zaklenutie je len v sakristii (tri polia pruskej klenby).

Architektonické Zaujímavosti

Najzaujímavejším architektonickým článkom objektu je hlavný južný vstup. Pomerne rozmerný portál s ustupujúcim prútovým ostením, s prútmi ohraničenými pätkami a hlavicami s profiláciou má v tympanóne trojlaločný motív. Nad portálom sa nachádza aj vimperg, no bez väčšiny bežných ozdobných prvkov (fiály, kraby), avšak vo vrchole obsahuje dosť neobvyklú krížovú kyticu.

Zaujímavosťou je materiál použitý na vyhotovenie portálu, ktorým je travertín. Pochádzal najskôr z lomu v blízkych Vyšných Ružbachoch. Bežne sa používal pieskovec, no práve región Spiša s množnom nálezísk travertínu bol s ojedinelou aplikáciou tohto materiálu výnimočný.

Z veľmi kvalitných travertínových blokov boli vyhotovené aj ostenia okenných otvorov, z ktorých sa zachoval len vo východnom múre svätyne. O kvalite travertínu svedčí takmer vôbec nepoškodená kružba tvorená dvomi mníškami, na ktoré sa napája až po záklenok päťlístok. Medzi menovanými motívmi v kružbe je ešte malá korunka.

Vo veži sa zachovali dve združené okná, v interiéri pôvodné sedilie a pastofórium. Stredoveké nástenné maľby ešte len čakajú na odkryv a reštauráciu.

Vzácnosťou sú zvony. Veľký zvon z roku 1629, stredný zvon z roku 1658.

Dominantou Toporca je katolícky a evanjelický kostol a dva kaštiele, ktoré vybudoval známy rod Görgeyovcov pôvodom zo Saska.

Umelecké Pamiatky a Vybavenie

Z pôvodného vybavenia sa zachovala ranogotická Madona zo 14.stor. a Madona z 15.stor. tzv. Prvá a druhá toporecká Madona, dnes v múzeu v Budapešti. Zostali taktiež štyri renesančné epitafy rodu Görgey z obdobia 1600-1619.

V roku 1996 boli v rámci reštitučného zákona vrátené majetky rímskokatolíckej aj evanjelickej a.v. cirkvi vo Švábovciach.

Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Bohoslužby: každý deň počas pracovného týždňa a v nedeľu o 8.00 a 10.00 hod.

Tabuľka Významných Dátumov a Udalostí

Kňaz vo farnosti: Mgr. EVANJELICKÁ CIRKEV a.v. Ev. a. v. Martin Zaťko − zborový farár, Mgr. Viera Zaťková Pališinová − námestná farárka na kaplánskom mieste;zborový dozorca: Ing.

tags: #katolicky #kostol #toporec