Obec Čaklov leží v severnom výbežku východoslovenskej nížiny na náplavovom kuželi Zámutovského - Starého potoka. Obec patrí medzi najväčšie a najstaršie obce obvodu Vranov nad Topľou. Podstatnú časť obyvateľstva tvoria rímskokatolíci, ktorí vystavali nový farský kostol dokončený v r.2001 zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Obec žije aj bohatým cirkevným životom.
V obci stojí pôvodne gotický kostol sv. Michala, úzko spätý s najstaršími dejinami obce. Po udalosti z roku 1953, keď do veže udrel blesk a spôsobil rôzne škody, sa robili opravy. Kostol dostal novú vonkajšiu omietku a maľovku. Hlavné práce vykonával pán Karol Rimarčík, murár z Čaklova.
Cesta záhadnou minulosťou Slovenska: Odhaľovanie neznámych príbehov
Najstaršie zmienky a vývoj
Prvá písomná zmienka o cirkevnom živote v obci pochádza zo zápisov o pápežských desiatkoch okolo roku 1332. Uvádza sa v nich meno tunajšieho kňaza Petra „Petrus sacerdos de Comaros“.
Najstaršie podrobnejšie údaje života rímskokatolíkov v obci sa podarilo zistiť až z kanonickej vizitácie vykonanej vo farnosti Soľ 12. júla 1749. Z nej sa dozvedáme, že Komárany ako samostatná fília patrili do tejto farnosti spolu s fíliami Hlinné, Čaklov, Vechec, Rudlov, Jastrabie, Zámutov, Merník. Komáranský kamenný kostol bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a v tomto čase bol v zlom technickom stave. V jeho interiéri sa nachádzal jeden oltár so soškou sv. Michala Archanjela. Pri kostole bola aj drevená zvonica s jedným zvonom.

Kostol Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
Stavebné úpravy a renovácie
- Pôvodne gotický kostol bol v druhej polovici 18. storočia prestavaný (okolo roku 1770).
- Rozličné stavebné úpravy a opravy sa vykonávali v kostole aj v nasledujúcich desaťročiach (renovácia v roku 1907 z vlastných prostriedkov a príspevkov).
- V roku 1926 bol zakúpený nový oltár od bardejovského rezbára Antona Helfera za 8000 korún.
- V roku 1936 pribudla do interiéru chrámu plastika sv. Terezky Ježiškovej.
- V roku 1966 sa antikoróznou farbou natierala plechová strecha kostola a v tom čase bol doplnený interiér kostola o „choruš“, ktorý tu doteraz chýbal.
- V roku 1997 sa vykonala renovácia interiéru rímskokatolíckeho kostola a v septembri spomínaného roku bol chrám konsekrovaný Msgr. B. Boberom.
Na základe jednej listiny z roku 1837 sa dozvedáme o potrebe nového zastrešenia kostola, pričom bolo podľa zápisu potrebných k stavbe 22 000 šindľov a další stavebný materiál. Spolu s výplatou pre majstrov bola práca vyúčtovaná vo výške vyše 271 florenov.

Mapa obce Caklov
Posviacka a odpustové slávnosti
Posviacka kostola sa konala 15. apríla 1968. V obci sa na pamiatku patróna kostola konali odpustové slávnosti každoročne v septembrovom termíne. K jeho zmene na jar (máj) došlo niekedy v 20. rokoch a po roku 1961 sa termín odpustu znovu presunul na september.
Rímskokatolíci patria už najmenej 250 rokov do farnosti Soľ. Táto farnost‘ začala písať svoj u históriu asi okolo roku 1600. Zachovali sa v nej matriky od roku 1771 a v nich sú evidovaní aj obyvatelia Komáran.
Cirkevný život v Caklove
V období tesne po druhej svetovej vojne veriaci z Komáran poctivo navštevovali aj farský kostol v Soli. V roku 1946 bolo v obci 153 veriacich.
Rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1912 a bol zasvätený Ružencovej Panne Márii. Pri jeho výstavbe došlo aj k menšej havárii, keď vybudovaná veža kostola sa zrútila. Našťastie stavitelia boli v tom čase na obede.
Časy svätých omší:
- Utorok od 15.30 hod. do 16.30 hod.
- Streda od 15.30 hod.
- Piatok od 10.00 hod.
Farár: Mgr. p. Monika Paruševová t.č.
Gréckokatolícka cirkev v Caklove a okolí
Grécko-katolícka farnosť sa od roku 2000 nachádza v obci Zámutov. Táto kresťanská cirkev východného obradu mala v minulých storočiach v Komáranoch svoje historické korene. Prvú písomnú zmienku o gréckokatolíckych veriacich v obci však nachádzame až v rímskokatolíckej kanonickej vizitácii farnosti Sol‘ z 12. júla 1749. Predpokladáme však, že gréckokatolíci tu svoje obrady vykonávali už skôr a nadväzovali na staré cyrilometodské tradície. Patrili do mukačevského biskupstva, ktoré začiatkom 17. storočia spravovalo asi 300 tisíc veriacich z územia východného Slovenska.
Z dobových prameňov sa dozvedáme, že miestni grécko-katolíci prispeli na výstavbu rímsko-katolíckeho kostola, aby mohli vykonávať svoje obrady. Po rokoch 1968-1969 grécko-katolíci sa aktívne postavili do budovania svojej modlitebne, ktorú dokončili v roku 1974.
Významné míľniky Gréckokatolíckej farnosti Zámutov
- 1991: Posviacka chrámu Mons. Jánom Hirkom, prešovským sídelným biskupom, chrám je zasvätený sviatku Ochrany presvätej Bohorodičky (12. októbra).
- 1997: Obnovený interiér chrámu a tiež posviacka nového oltára, ktorú vykonal prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka (13. júla).
- 2000: Zriadená farnosť Zámutov, vyčlenením z farnosti Rudlov, prvým správcom farnosti sa stal o. Alexander Kleban.
- 2001: Posvätenie základného kameňa farskej budovy, ktorú vykonal Mons. Jánom Hirkom, prešovským sídelným biskupom (7. júla).
- 2007: Posviacka novej farskej budovy vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským eparchom (29. apríla).
- 2016: Posviacka nového ikonostasu a zrekonštruovaného chrámu vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom (28. augusta).
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1991 | Posviacka chrámu |
| 1997 | Obnovený interiér a posviacka nového oltára |
| 2000 | Zriadená farnosť Zámutov |
| 2001 | Posvätenie základného kameňa farskej budovy |
| 2007 | Posviacka novej farskej budovy |
| 2016 | Posviacka nového ikonostasu a zrekonštruovaného chrámu |