Heribanovci a Vianočné tradície: Spomienky, zvyky a rodinná pohoda

Dnes je druhá adventná nedeľa a my sme mali možnosť rozprávať sa o Vianociach s televíznou moderátorkou Alenou Heribanovou a jej dcérami. V dvojgeneračnom rozhovore si zaspomínali na vianočnú atmosféru detských čias, ktorej čaro a vôňu si uchovali v pamäti. Ako prežívajú Vianoce a aké tradície dodržiavajú?

Alena a Jozef Heribanovci pred pár rokmi na vianočných trhoch v susednom Rakúsku.

Spomienky na detstvo

Spomienky na Vianoce sú pre každého veľmi osobné a emotívne. Ako si na svoje prvé Vianoce spomína Alena Heribanová?

Spomínam si na Vianoce môjho detstva, či boli úplne prvé, neviem, ale určite som bola celkom malá, možno trojročná. Vtedy som ich vnímala ako Štedrovečerný sen plný zázrakov, v žiari sviečok, my vyobliekaní, všade poletovali anjeli, možno som tak videla mojich rodičov a starkých... a nádherné ligotavé gule na stromčeku sa mi zdali ako hviezdna obloha na dosah ruky.

Nebola som v tomto typické dieťa. Vyrastala som do piatich rokov u babičky na dedine a keď sme k nej cestovali vlakom na Vianoce z Košíc, kde sme potom bývali, bola som prešťastná, že sa opäť stretneme. Nad ránom nás na zasneženej stanici čakal deduško na bicykli s károu, zobral nám kufre a my sme po celonočnej ceste poskakovali v snehu a tešili sa. Na darčeky som nemyslela. Babička bola, aj je doteraz, pre mňa anjelom strážnym, tou nádhernou dušou presvetlenou slnkom a jednoduchosťou láskavého človeka, ktorý žil v súlade s prírodou. Vtedy som ju vnímala ako milujúceho človeka, ktorý mal pre mňa vždy čas, trpezlivosť, kopec lásky a nekonečnej energie.

Ako Babsy a Tamara spomínajú na najkrajšie sviatky v roku strávené v rodičovskom dome?

Tami: Prvé roky sme trávili v Hornej Strede so starkými a s maminkiným bratom a jeho manželkou, ale keď sa už narodila Babsynka - mala som vtedy päť rokov -, začali sme Vianoce sláviť spoločne v Bratislave už len v úzkom rodinnom kruhu. Stromček sme vždy ozdobovali na Štedrý deň. Vždy ráno sme si zapli rozprávky a pustili sme sa do práce...

Babsy: Najradšej som mala rodinné prechádzky počas Štedrého dňa, keď sme sa celá família vybrali na Železnú studničku. Na krku sme mali zavesené korčule a korčuľovali sme sa na zamrznutom jazere. Naša sučka Lady zatiaľ naháňala hokejové puky a kradla ich amatérskym hokejovým tímom. Toto je niečo, čo naše deti v Bratislave možno už nikdy nezažijú...

Alenka: Ako školáci sme sa tešili predovšetkým na prázdniny. Sánky, korčule, lyže, partia detí na dvore a kopce snehu. Od rána do večera sme boli vonku. Neboli mobily ani tablety, televízia bola čiernobiela a farebný bol iba Winnetou v trenčianskom kine. Na Štedrý deň mamička robila výborný zemiakový šalát, kapra piekla v peci na víne a na záver sme mali makové buchtičky s medom. Ocko zdobil stromček a my sme sa celý deň postili, aby sme večer videli zlaté prasiatko. Dodnes som ho nevidela, lebo dodnes vždy tajne kradnem z misy a hrncov, presne ako detstve.

Vianočné tradície v rodine Heribanovcov

Ktoré predvianočné tradície neodmysliteľne patria aj do vašej rodiny?

Adventné obdobie je naozaj výnimočným, počas ktorého sa snažíme dodržiavať všetky s ním spojené tradície, teda aj rozdávanie balíčkov od Mikuláša, každú nedeľu zapáliť jednu sviečku na adventnom venci a tí najmenší členovia našej rodinky hľadajú ráno podľa čísel čokoládky v adventných kalendároch. Toto všetko patrí k mojim Vianociam, aj keď nás tento rok pandémie o mnohé ukrátil. Nechodíme na vianočné trhy, ani na koncerty, na ktoré sme sa vždy tešili. Navštevovali sme pravidelne aj charitatívne podujatia, aby sme podporili tých, ktorí nás potrebujú. O to viac sa tento rok stretávame doma pri pečení vianočných sladkostí, pri spoločných obedoch a malých oslavách, keďže mnohí z nás majú meniny a narodeniny v Adventom čase. A veľa z našich minuloročných aktivít riešime online.

Tami: Tieto zvyky sme si preniesli z rodičovského domu a vyrastá v nich aj Emilka. Ja som za posledné roky vítala hostí so sviecou a sitom, ako to robievala prababička Matilda a babička Marienka, a so slovami: Vinšujem vám na tieto nastávajúce sviatky narodenia Krista Pána, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia, hojného Božského požehnania, po smrti kráľovstvo nebeské a všetko, čo si od Pána Boha žiadate. Pochválen buď Ježiš Kristus.

Babsy: Ak si nebudeme zakladať na tradíciách a ľudových zvykoch, čo tu po nás ostane a kým by sme vlastne boli? Snažím sa mnohé tradície šíriť aj v rámci manželovej rodiny... Napríklad lejeme olovo. Tento zvyk som si osvojila vďaka Pelíškom, šupinky z kapra si dávame pod tanier kvôli hojnosti v ďalšom roku, prestierame jeden tanier navyše, odlamujeme si vzájomne z oblátky a dodržiavame aj tradičnú kuchyňu.

Štedrovečerné menu

Ako vyzerá Vaše štedrovečerné a vianočné menu - čo na stole nesmie chýbať? Hlavnou kuchárkou si Vy alebo niekto iný z rodiny? Pečiete aj vianočné koláče či zákusky a ak áno, tak ktoré sú medzi ich konzumentami najobľúbenejšie?

Vianočné menu sa u nás dedí z generácie na generáciu - vždy ten istý kapor na víne, zemiakový šalát, bohatá kapustnica, ale predovšetkým oblátky s medom a nekonečné priania a vinše, rozprávanie pri stromčeku o tom, čo bolo a ako bude.

Tami: Najradšej mám maminkinu kapustnicu so sušenými dubákmi, slivkami, s klobásou a údeným mäsom. A tú som si po minulé roky od nej objednávala k nášmu sviatočnému stolu. Iný druh kapustnice priniesli svokrovci. Mali sme vyprážaného kapra a teraz sa opäť vrátime k maminkinmu pečenému na bielom víne s kmínom. A zemiakový šalát, to je pre mňa absolútne nebo. Mamka ho robí neskutočne.

Babsy: Mňa vždy fascinovali recepty z východného Slovenska. Tak rada by som ochutnala bobaľky alebo rusínske trené pirohy. Tatko mi spomínal, že na Vianoce robievali vtáčie mlieko. Azda sa mi podarí do našich Vianoc zakomponovať aj takéto dobroty.

Alenka: Mám rada všetko, ale najradšej mám, keď sa snúbi vôňa kapustnice a ihličia s piesňou piesní o tichej noci. A keď k tej kráse anjeli sypú prstíkmi sneh na strechy domov, to je na Vianociach to najkrajšie. Vtedy máme tie najlepšie dobroty na stole aj v duši...

Vianočný stromček mávame živý, jeho vôňa je pre mňa jedným zo symbolov Vianoc. Zdobíme ho tesne pred Štedrým dňom, ale tento rok sme urobili výnimku. Už ho máme doma a od Mikuláša si ho postupne zdobíme, najmä keď prídu vnučky, vešajú si naň obľúbené gule a figúrky. A odložíme ho, až keď ihličie opadne - niekedy v polovici januára. Adventný veniec je od prvej nedele na stole.

Vianočné piesne

Aké vianočné pesničky patria medzi Vaše obľúbené a ktorú by ste odporučili vypočuť si na Štedrý večer čitateľom?

Vianočné piesne zaznejú iba raz do roka, aby nám pripomenuli všetko krásne, čo k Božiemu narodeniu patrí. Akými by sme mali byť, koľko lásky, priateľstva, tolerancie a trpezlivosti by sme si mali navzájom darovať. Piesňou piesní je Tichá noc, ktorej príbeh je tiež zázračný.

V kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe, v blízkosti Salzburgu, vraj prehrýzli myši mechy organu. Kaplán Joseph Mohr to zistil 23. decembra a na Štedrý deň mala byť sviatočná polnočná omša, ktorá sa nedala odslúžiť bez hudby. Mohrovi napadlo, že situáciu by mohla zachrániť slávnostná pieseň, ktorá by sa dala zaspievať bez hudobného sprievodu. Kaplán zložil niekoľko vhodných štvorverší, napísať hudbu však nevedel. Našťastie si spomenul na svojho priateľa, učiteľa a organistu Franza Grubera, ktorý k básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi.

Tradícia hovorí, že Gruber dojatý textom piesne a jeho posolstvom pokoja a lásky, skomponoval za necelú hodinu nesmrteľnú melódiu, ktorá sa rýchlo rozšírila aj do ďalších miest a obcí v Rakúsku a tiež v iných krajinách.

Čaro Vianoc dnes

Čo pre Vás znamenajú Vianoce dnes - ako ich vnímate a kde a s kým ich budete tráviť tento rok?

Kúzlo pre mňa Vianoce dodnes nestratili. Aj dnes ešte píšem s deťmi a vnučkami Ježiškovi, na ktorého som neprestala veriť. Tento rok budeme po dlhých rokoch bez ocka, ktorý nám pred pár dňami odišiel.

Alenu Heribanovú čakajú prvé vianočné sviatky bez jej milovaného ocka Vladimíra Repčíka st., ktorý pred niekoľkými dňami zosnul.

Alenka: Pre mňa je to spomienkový čas čakania na príchod Vianoc. Obdobie sladkého spomalenia, kedy si veľmi intenzívne uvedomujem rýchlosť, ktorú žijeme a súčasne aj tú zbytočnú dynamiku, ktorou sa v živote zaoberáme. Akosi stále máme pocit, že niečo doženieme, napriek tomu, že často sa to už ani nedá dohnať. A advent akoby nás v tomto zhone zastavil. Už dlhé roky neholdujem nákupným horúčkam a skôr premýšľam, ako by sme si naplánovali pár spoločných dní s mojimi najbližšími na horách, v Piešťanoch alebo iba tak - jednoducho sa všetci stretli. A čím som staršia, tým je pre mňa advent viac obdobím spomienok na detstvo. Moje detské Vianoce boli vždy krásne a ja si ten pocit nesiem po celý život.

Alenka: Boj so zhonom si nechávam na všedné dni. Vianoce sú pre mňa sviatkami pokoja a pohody. Aj za cenu toho, že nie sú dokonalé, čo sa týka poriadku a množstva darčekov. Je to oslava narodenia Ježiška, oslava lásky, priateľstva a ľudskej spolupatričnosti.

Tami: Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aká som slobodná, ak som obklopená len tým, čo mám skutočne rada. V rámci darčekov sme minimalisti. Obdarujeme sa vždy niečím, čo nás vystihuje a čo nás možno aj posunie vpred v odvetví, ktorému sa venujeme. Napríklad minulý rok som dostala pod stromček vzácne skeny dvoch kníh o zaniknutých dedinách na Slovensku, po ktorých som túžila dlho a nedali sa zohnať. A potom, načo haldy darčekov, keď skutočne najvzácnejší je pokoj v duši?

Babsy: Som veľmi pragmatický človek, takže si veľa vecí plánujem dopredu, aby som sa mohla vyhnúť predvianočnému stresu. Aj stromček sme tento rok ozdobili 1. decembra, lebo sme mali pocit, že v tomto smutnom období, ktoré nás všetkých hlboko zasiahlo, si chceme navodiť príjemnú a láskyplnú atmosféru Vianoc aspoň doma. A súhlasím s maminkou: na Vianoce nejde o to, aby bolo všetko dokonalé aj za cenu toho, že budeme vyčerpaní a vystresovaní. Mne úplne stačia rozprávky, dobrý sladučký punč a kapustnica, ktorú som sa nakoniec naučila jesť a dnes ju milujem.

Tami: Tento rok budeme po rokoch tráviť Štedrý večer s maminkou a babičkou Máriou, z čoho sa veľmi teším. Po minulé roky sme slávnostnú večeru mali vždy so svokrovcami, Braniho tatino Pepo je skvelý kuchár, tak sme si delili varenie. Ale tento rok to bude veľmi špeciálne...

Alenka: Áno, tento rok sa zídeme u mňa, prestrieme o jeden tanier navyše pre tých, ktorí už fyzicky s nami nemôžu byť. A budeme tichší než po iné roky, bude viac hudby a určite aj spomienok...

Babsy: Mám skvelých svokrovcov Beu a Jožka, ktorí nás pravidelne pozývajú na Štedrý večer k sebe domov. S radosťou s nimi trávime sviatky, pretože Bea je výborná kuchárka a Jožko sa zase vyzná vo vínach. Keď sme s nimi, snažím sa vždy pomáhať, ale veľakrát sa stane, že mi doprajú oddych a ja sedím s vyloženými nohami pri kozube a pozerám Princeznú so zlatou hviezdou na čele.

Alenka: Ja verím dodnes. Bez Ježiška by sme nevydržali byť tak dlho k sebe láskaví a dobrí. A takisto by neboli vianočné dni plné zázrakov. A kapra by už určite nahradilo nejaké syntetické mäso z Číny za lacný peniaz. Oblátky s medom, oriešky a jabĺčka z našich záhrad by nahradili keksíky z Malajzie, ktoré by výhodne ponúkali na internete. Kto iný ako Ježiško nám pomáha zostať pri zdravom rozume? Zatiaľ je tu určite s nami...

Babsy: Ja som dokonca verila tomu, že kapor, ktorý nám tri dni plával vo vani, odplával cez odtok a potrubie späť do Dunaja. Tak mi to hovorievali rodičia, aby som nebola zarmútená.

Tami: Už v ranom veku som si uvedomovala, že mne síce nosí darčeky Ježiško, ale ja sa musím postarať o tie pre maminku a tatina. Celú jeseň som hľadala rôzne vyhodené veci po uliciach a potom som z nich konštruovala rôzne vynálezy, ktorým som dala meno a prísľub funkčnosti. Aj by som na to zabudla, nebyť jednej kazety z rozbaľovania darčekov. Inak, pásky, ktoré vtedy tatino s nami nakrútil, obsahujú veľmi veľa milých momentov a úplne mi sprítomnili atmosféru vtedajších rokov. Vyrástli sme, máme vlastné rodiny, ale jedno sa nezmenilo: Vianoce sú u nás vrúcne.

Multikultúrne Vianoce

Tým, že pani Heribanová pôsobila v multikultúrnej Viedni, vy, dievčatá, ste študovali v zahraničí, kde ste mali príležitosť byť v kontakte s cudzími zvykmi a tradíciami. Ktoré vás zaujali?

Tami: Aj keď sme boli roky v zahraničí, vždy sme Vianoce trávili doma na Slovensku. Pamätám si však na časy, keď som študovala v holandskom Utrechte a bývala som na internáte výlučne so zahraničnými študentmi. Spravili sme si spoločný Štedrý večer zopár dní pred Vianocami, skôr ako sme za rozpŕchli domov. Okrem Slovenska bolo pri sviatočnom stole zastúpené Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Rumunsko, Poľsko, Taliansko, Japonsko, Austrália, Turecko, Keňa, Tanzánia, Mexiko. Každý navaril tradičné jedlo, ktoré mu symbolizovalo jeho rodinné sviatky, a každý o svojich zvykoch porozprával. Škoda, že som to vtedy nenahrávala, bol to prekrásny večer plný úžasných informácií.

Alenka: Vo Viedni sme adventný čas prežívali vždy veľmi intenzívne. V kostoloch sme organizovali nádherné koncerty, chodili sme na vianočné trhy, stretávali sme sa na vianočných párty, vernisážach. Spomínam si na pani profesorku viedenského konzervatória, ktorá pravidelne navštevovala naše podujatia, ako mi priniesla veľkú škatuľu plnú vianočného pečiva. Napiekla mi ho sama, lebo videla, že sme od rána do noci v inštitúte. A darovala mi ju s milým úsmevom a vďakou za krásne umelecké zážitky, ktoré si u nás užila.

Babsy: V Anglicku, kde som študovala vysokú školu, sa na Vianoce ľudia radi prezliekajú do rôznych kostýmov. Majú aj silnú tradíciu vianočných svetrov s obrázkami soba, Santa Clausa, stromčeka a iných vianočných symbolov. Pamätám sa, že raz sme v škole vyhlásili súťaž o najkrajší vianočný sveter. Štúdium v Londýne bolo kúzelným obdobím môjho života. Toľko inšpirácie, slobody a odviazanosti som nikdy nezažila.

Vianoce s deťmi a vnučkami

S príchodom detí, vnučiek dostali tieto sviatky iný rozmer. Čo sa možno zmenilo, zintenzívnilo v pocitoch, prežívaní?

Babsy: Vďaka deťom zažívame vlastné detstvo ešte raz. Niekedy by som chcela lietať ako Peter Pan v Krajine-nekrajine, kde zostávajú všetci navždy deťmi.

Tami: Niekoľkonásobne sa zvýšila intenzita radosti sprevádzaná ujúkaním a tlkotom srdca pri šuchote baliaceho papiera. (Smiech.)

Alenka: Vianoce, to sú najmä deti - ony sú nositeľmi radosti a šťastia. Obe naše dcéry nás obdarovali tým najkrajším darom, ktorý nie je iba darom vianočným, ale celoživotným, našimi drahými vnučkami. A ich radosť a rozžiarené očká sú pre mňa tým najkrajším darčekom pod stromčekom.

Tami: Majú rady princezné a rady sa za ne vydávajú. Tento rok teda obe dostanú Rapunzelin kostým a k nemu parochňu s dlhočizným zapleteným vrkočom. Ja si s Emilkou každý večer čítam pred spaním, je to taký náš rituál. Ježiško teda prinesie aj zopár skvelých kníh.

Babsy: K tomu kostýmu pribudne ešte bábkové divadlo, lebo nám záleží na tom, aby sa naše deti kreatívne rozvíjali. Takto si budeme môcť zahrať obľúbené rozprávky o drakoch a princeznách, udatnom rytierovi či pobláznenom šašovi.

Alenka: Myslím, že nás všetky spája veľké želanie, ktoré je odveké: byť šťastnými. A pod šťastím sa ukrýva splnenie všetkých tajných aj netajných prianí, materiálnych aj tých duchovných... Verím, že sa postupne plnia.

Tami: Emilka a Izabelka tento rok písali Ježiškovi, ale u Emilky sa ten list niekoľkokrát revidoval. Vždy po príchode z obchodu prepisuje svoje túžby. A čo sa týka Babsy a mňa, písali sme, ale nie vždy Ježiško vyhovel. Jedno veľké odopreté prianie si nesiem dodnes. Od troch do šiestich rokov som Ježiškovi písala, že by som si priala žehličku. Nakoniec som si ju musela zadovážiť až ako dospelá.

Alenka: Keď som bola mladšia, milovala som knižku Deti píšu Ježiškovi a tam som našla zopár perál ako: Milý Ježiško, v nedeľu v kostole budem mať tie nové topánky, čo si mi na Vianoce priniesol. Dobre sa pozeraj! Alebo: Milý Ježiško, ja som svoj sľub splnil, kde je bicykel? A ja som vždy snívala iba o šťastí. A Ježiškovi píšem, samozrejme, dodnes. Veď si to občas aj prečíta...

Tami: Ja rada darujem knihy, parfum, prípadne „krásnoty“ etického pôvodu do domácnosti ako ľanovú kuchynskú zásteru, svietniky, háčkované hračky, ručne vyrobené maličkosti z prírodných materiálov. Poteším sa darčekom z tradičného ľudového umenia, ako sú knihy, výšivky, pred dvoma rokmi som dostala kompletný sviatočný kroj z obce Bzince pod Javorinou, roky predtým kroj afganských nomádov a kroj z jednej vysokohorskej o...

Všetci máme za sebou v mnohých ohľadoch veľmi náročný rok. Upratali sme si v rebríčku hodnôt a utvrdili sme sa v tom, že okrem zdravia je najdôležitejšia milujúca rodina. Presne v takej žije moderátorka Alena Heribanová (65) s dcérami Tamarou (35), Barbarou (30) a ich príbuzenstvom.

tags: #heribanovci #na #vianoce #spolu