Názov Svätý Štefan je v Liptovskom Mikuláši stále živý. Dedina neexistuje približne tristo rokov, ale jej kataster áno. Nachádza sa v Žiarskej doline, ťahá sa od Veternej Poruby po pravej strane doliny až takmer po Žiarske sedlo. Svätý Štefan, ľudovo aj Štefanka, je aj pre historikov veľká záhada. V celom Liptove žiadna dedina nezanikla tak ako Svätý Štefan.
Medzi ľuďmi dokonca koluje legenda, vraj sa prepadol pod zem. V minulosti bolo bežné, že dediny ničili požiare a hoci to pre obyvateľov boli tvrdé rany, dediny vystavali nanovo, veď základným stavebným prvkom bolo ľahko dostupné drevo. Prečo z roka na rok zanikol Svätý Štefan nikto s istotou povedať nevie.
Svätý Štefan sa nachádzal za Veternou Porubou, severne od nej a dnes nezostalo z neho nič. Na holej lúke ho pripomína iba pamätný kameň s tabuľkou a základnými informáciami o zaniknutej dedine. Toto je jediná pamiatka na zaniknutý Svätý Štefan. Kameň s pamätnou tabuľkou na poli za Veternou Porubou v podhorí Západných Tatier.
História a Záhady Vzniku
Záhadou je už samotný vznik Svätého Štefana. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1333, kedy tu pôsobil farár Jakub. Znamená to, že vtedy to už bola vyvinutá dedina so sídlom farnosti. Dôležitým je kostol, ktorý patril k najstarším na Liptove. Nestavali ho obyvatelia okolitých dedín - z Veternej Poruby, Žiaru či Smrečian. Stavali ho miestni.
Dedina musela existovať už predtým, najmenej dve až tri generácie, teda najmenej päťdesiat rokov. Ako sa však volala, nikto nevie.
„Kostol nie je prvotný, ale je následný. V stredoveku boli ľudia náchylní chcieť v dedine všetko. Chceli aj kostol, lebo verili, že ich ochráni pred bleskami, búrkami, vodou, ohňom. Kostol nebol iba modlitebňou, ale aj útočiskom,“ vysvetlil profesor Ferdinand Uličný.
Kostol vo Svätom Štefane nepatrí do kategórie kostolov pre viacero dedín, ako to bolo v prípade Liptovskej Mary, Kostola svätého Mikuláša, Kostola Všechsvätých pri Ludrovej. Tento kostol postavili už v existujúcej dedine. Stavali ho domáci, nosili kamene, ukladali drevo. Ale na odborné práce bolo treba majstra murára. Poddaní roľníci na to peniaze nemali, financovali ho zemepáni.
Obec vznikla v 14. storočí vnútornou kolonizáciou na majetku rodu Okolicsányiovcov, ktorá im patrila do roku 1848. Spomína sa od roku 1353 ako Poruba, Poruba Zenthystfan, v roku 1773 ako Weterna Poruba, maďarsky Szélporuba. V roku 1715 mala 16 daňovníkov, v roku 1720 mala 8 daňovníkov, v roku 1784 mala 40 domov a 302 obyvateľov, v roku 1828 mala 37 domov a 336 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch.
Svätý Štefan - obec s kostolom svätého Štefana je doložená z roku 1272. Ležala asi 2 km severne od Veternej Poruby. V roku 1715 mala 5 daňovníkov, všetko želiarov. Zanikla v roku 1719 za prírodnej katastrofy. V roku 1720 bola úplne opustená.
Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov Veternej Poruby (v blízkosti Svätého Štefana)
| Rok | Počet domov | Počet obyvateľov |
|---|---|---|
| 1784 | 40 | 302 |
| 1828 | 37 | 336 |
Archeologický Výskum
V rokoch 1976-1977 - LM v Ružomberku pod vedením V. Hanuliaka uskutočnilo archeologický výskum polohy označovanej ako Visno Zakostolia v rámci zaniknutej dediny Svätý Štefan v k. ú. obce Veterná Poruba. V priebehu dvoch mesiacov obidvoch sezón sa podarilo odkryť cca 300 m2 plochy. Žiaľ, ani pomerne rozsiahly výskum, neumožnil získať postačujúci materiál na rekonštrukciu sakrálnej stavby.
Relikty v teréne, ktoré vyzerali ako zvyšky základov, boli len prekopanou zeminou, resp. sutinou, ktorá bola odhadzovaná bokom pri vyberaní stavebného materiálu. Plošný odkryv doložil iba východnú časť lode kostola v mieste triumfálneho oblúka. Okrem nej bolo preskúmaných niekoľko novovekých hrobov. Východne od zaniknutého kostola sa získala keramika z obdobia 14. až 17. stor.
Podľa všeobecnej mienky tunajších občanov vznik obce Žiar sa datuje od zničenia niekdajších obcí Svätý Duch a Svätý Štefan. Dedinky Svätý Duch a Svätý Štefan rozprestierali sa v 17. a 18. storočí. V starých dobách vraj ľudia spaľovali zomrelých na mieste dnešnej obce Žiar.
Život v Regióne
Dávni obyvatelia Žiaru sa zaoberali výlučne chovom oviec, poľnohospodárstvom a od 18. storočia sa spomína i tradičné pálenie dreveného uhlia - uhliarstvo. Tradičným zamestnaním miestneho obyvateľstva na prelome 19. a 20. storočia zostáva chov oviec, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Hlavné plodiny sú: žito domáce ozimné i jarné, jačmeň - jarec dáva dobrú úrodu, ovos je hodne siaty pre statok - kone, polovina - jarec zmiešaný s ovsom, pšenica len vo veľmi malom množstve, zemiaky, ktoré sú vedľa žita a jarca hlavnou zložkou výživy tunajšieho obyvateľstva, a preto sú najviac pestované, červená a biela ďatelina - trojka a švédska lucerna, repa - burgundia. Mimo týchto plodín sa hodne pestuje ľan a konope na plátno...
Domáceho dobytka dochovávajú tunajší obyvatelia dosť. Zvlášť je rozšírený chov ošípaných ako najlepšej a dosť istej tržby v terajšej dobe. Ovce sú krížené valašky s východofrízkou ovcou. Letujú na holiach... Ťažným dobytkom v gazdovstve je kôň a vôl, a to asi vyše tretiny vlastného chovu. Kone buď odchovávajú doma, alebo ich kupujú najviac zo Spiša a z Liptovského Svätého Mikuláša. Kozy sú malo dochovávané. Husi tiež dochovávajú hodne na predaj, ale i pre perie, masť i mäso. Menej kačky a len výnimočne morky a moriakov.
V období klérofašizmu bol Žiar jedným z centier ilegálneho komunistického boja v Liptove. Vydávali sa tu ilegálne noviny, obyvatelia už pred SNP pomáhali partizánom. V jeseni v roku 1944 odtiaľto partizáni prepadali nemecké kolóny. Nemci dňa 28. 10. 1944 obec vypálili. Obec je vyznamenaná Radom SNP I.
Chata vo vojnových rokoch poskytovala útočisko aj ľuďom prenasledovaných režimom. Po vyhlásení SNP sa na chate ubytovalo povstalecké vojsko a po odchode posledných turistov, ktorí boli na chate ubytovaní do 12. septembra 1944, obývali chatu už len partizáni. Po silnom útoku nemeckých vojsk v decembri roku 1944 partizáni chatu opustili. Nemeckí vojaci chatu obsadili a vydrancovali.
Primátor sa stretol s obyvateľmi mesta
Ďalšie zaujímavosti v okolí
- Ružomberská kalvária: Zastávka na turistickej a cyklistickej trase z Ružomberku.
- Rumansky Art Centre: Galéria venovaná tvorbe akademických maliarov Ivana a Igora Rumanských.
- Kurucký cintorín: Niektoré pramene hovoria, že tu bol pochovaný Juraj Jánošík.
- Kostol sv. Ladislava kráľa: Gotický kostol z rokov 1360-80 v obci Liptovský Mikuláš.
- Kostol Premenenia pána: Katolícky kostol v obci Huty postavený koncom 19. storočia.
- Židovský cintorín: Zbierka náhrobných kameňov a krížov z 19. storočia v Liptovskom Mikuláši.