Biblia a vznik sveta: Otázky a odpovede

V priebehu ľudských dejín a vývoja poznania sa mnohí učenci pokúšali vypočítať vek Zeme. V dávnych dobách mali tieto čísla mytologické a náboženské pozadie. Zaujímavé je, že ázijské kultúry počítali s omnoho vyšším vekom Zeme ako tie európske. Vo východných kozmológiách sa rátalo aj s miliónmi a miliardami rokov. Tieto čísla sa pochopiteľne nezakladali na vedeckých výpočtoch. Napríklad grécky filozof a učenec Aristoteles usudzoval, že svet existoval vždy.

Michelangelo - Stvorenie Adama

Výpočty veku Zeme na základe Biblie

Vari najznámejším výpočtom veku Zeme na základe Biblie je výpočet anglikánskeho biskupa Jamesa Usshera (1581-1656). Ussher na základe biblických rodokmeňov určil dátum stvorenia sveta na nedeľu 23. októbra 4004 pred Kristom. Z dnešného pohľadu jeho výpočet možno vyzerá komicky až absurdne. Ussher však nebol žiaden obmedzenec. V zrkadle vtedajšieho stavu poznania sveta to bol mimoriadne vzdelaný človek. Jeho výpočet predpokladal znalosť Biblie, jazykov, histórie a spisov cirkevných Otcov. V tom čase vládla predstava nehybného sveta, do ktorého Boh každého vložil a každému stanovil pevné miesto. S prichádzajúcim novovekom a rozvojom modernej vedy sa začal tento obraz nabúravať.

Rozvoj vedy a zmena pohľadu na vek Zeme

Niektorí učenci začali pochybovať, že by Zem bola takto mladá ako to vyrátal Ussher. Georges Buffon vypočítal, že Zem je stará 75-tisíc rokov. Za otca modernej geológie je považovaný anglický právnik a bádateľ Charles Lyell. Svoje myšlienky sformuloval vo svojich Základoch geológie. „Lyellove práce opisujú Zem skôr v procese zmien, než ako raz a navždy daný výsledok. Lyell tiež ukázal, že geologické procesy, napríklad vrásnenie, erózia a sedimentácia, prebiehali milióny rokov a v ich dôsledku sa menil povrch Zeme. Čoskoro boli objavené skameneliny, ktoré dokazovali, že Zem je oveľa staršia než šesťtisíc rokov. Boli nájdené pozostatky dinosaurov a okrem toho, že sa našli tieto „strašné jaštery“, viacerí prišli na ešte „strašnejšiu“ správu - vek Zeme v skutočnosti neladí s výpočtami z Biblie! William Thomson v druhej polovici 19. storočia odhadol, že vek Zeme sa pohybuje medzi 20 až 400 miliónmi rokov. S objavom rádioaktivity a rozvojom moderného datovania sa tento údaj ešte viac predĺžoval a výpočty spresňovali.

Vznik fundamentalizmu a kreacionizmu

Kresťania po rozbití dovtedajších predstáv o svete a vesmíre, začali strácať pôdu pod nohami. Mali na výber: Buď sa aj oni posunú vpred a aj vďaka vedeckým objavom objavia novú duchovnú hĺbku a zanechajú istú predstavu Boha ... alebo začnú popierať moderné objavy a ešte viac sa zabetónujú. Druhou cestou sa vybrala nemalá skupina veriacich predovšetkým v protestantských Spojených štátoch. Tu sa sformovalo fundamentalistické hnutie. (Nemám teraz na mysli „dobrákov“ z Al-Kaidy alebo ISIS, tento výraz mal pôvodne iný zmysel.) Fundamentalizmus mal aj niektoré pozitívne črty, ktoré s nástupom popierania Božej existencie a postupného a čoraz agresívnejšieho odkresťančovania, vyznievajú pochopiteľne. Bránil tradičné hodnoty, usporiadaný rodinný život, poctivú prácu a čestnosť. S fundamentalizmom išiel ruka v ruke aj kreacionizmus.Kreacionizmus (presnejšie kreacionizmus mladej Zeme) v princípe hlása, že svet bol stvorený za doslovných šesť dní ako to popisuje kniha Genezis a usudzuje, že Zem má len niekoľko tisíc rokov. Napríklad. Nemusím ani dodávať, že kreacionizmus je v rozpore s modernou vedou. Nemyslím si, že zástancovia striktne doslovného výkladu Biblie sú nejakí zlomyseľní ľudia. Ale dalo by sa súhlasiť s biológom (a kresťanom) Darrelom Falkom, ktorý v knihe s príznačným názvom Coming to Peace with Science píše, že „postoj obhajcov kreacionizmu by sme mohli porovnať s postojom človeka, ktorý trvá na tom, že dva a dva skutočne nie sú štyri.“ Výraz kreacionizmus je však zavádzajúci. Áno, všetci kresťania veria že Stvoriteľom (Kreátorom) sveta je Boh. Treba ale zdôrazniť, že nie každý kresťan je kreacionista v zmysle viery, že vesmír a Zem sú staré iba šesť až desaťtisíc rokov. Kreacionizmus nebol nikdy oficiálnym učením Katolíckej Cirkvi. Na druhej strane, v Spojených štátoch takmer 40% populácie stále verí v kreacionistický pohľad na svet. Človek s údivom môže zájsť do kreacionistických múzeí v USA a dozvedieť, aj to, že ľudia a dinosaury kedysi žili pekne vedľa seba alebo že Grand Canyon je dôsledok biblickej potopy sveta.

Obrázok znázorňujúci kreacionizmus

Žili dinosauri a ľudia spolu v jednej dobe? Kreacionisti si myslia, že áno. Fotografia z kreacionistického múzea Creation Museum v štáte Kentucky, USA. Strikne doslovný výklad Biblie je na pohľad „chutný a vábivý“ pretože ponúka jednoduché a rýchle odpovede na zložité otázky. Zdanlivo si z nej môžeme vypočítať aj vek Zeme, ale ... Biblia nie je Bohom mechanicky nadiktované slovo a na druhej strane ľudská časť Biblie nie je potlačená..Človek aktívne spolupracoval s Bohom. Biblia nie je kniha, ktorá by spadla z neba. Biblia je v prvom rade Božie slovo, ktoré sa zjavuje ľudským spôsobom v historickom, kultúrnom a jazykovom kontexte. V prípade knihy Genezis je treba skúmať či nám naozaj chce podať správu očitého svedka, vedecké údaje alebo vyjadriť niečo iné.

Výklad knihy Genezis

Všimnime si prvú kapitolu knihy Genezis. Ak ju chápeme v kontexte o ktorom som písal vyššie, je zjavné, že sa neide o vedecký opis vzniku sveta, ale o základné princípy vzťahu Boha a človeka. Krátko sa zmienim o chápani dní v knihe Genezis. Hebrejský preklad slova deň (yom) nemusí nevyhnutne predstavovať 24-hodinový deň. Môže mať symbolickejšie chápanie. V Biblii sa s dňom stretávame viackrát, napr. deň Pána. Ale nie v zmysle vyjadrenia číselného údaja. Aj v bežnej komunikácii často používame podobné výrazy - napr. za päť minút dvanásť. Chceme týmto výrazom vyjadriť presný matematický údaj? Nie, ide o prenesený výraz, ktorým vyjadrujeme inú skutočnosť. Prečo by tomu malo byť ináč v prípade Biblie? O tom píše aj oficiálny dokument II. vatikánskeho koncilu Dei Verbum: „Aby sa totiž správne pochopilo, čo chcel posvätný autor povedať tým, čo napísal, treba venovať náležitú pozornosť obvyklým spôsobom myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktoré jestvovali vo svätopiscových časoch, ako aj spôsobom, ktoré sa vtedy používali vo vzájomných ľudských stykoch. Genezis a dni stvorenia z pohľadu norimberských kronikárov z 15. storočia. Výklady Genezis neboli v kresťanstve známe len od novoveku keď už „horelo pod pätami“ a Bibliu bolo potrebné nejako zachrániť tvárou v tvár vedeckým objavom. Už v štvrtom storočí napríklad známy kresťanský učenec Augustín napísal dielo De Genesi ad litteram v ktorom nachádzame túto myšlienku: „V evanjeliách nečítame, že by Kristus povedal: Ja vám pošlem svojho ducha a ten vás poučí o tom ako funguje Slnko a Mesiac. Kristus z nás chcel učiniť kresťanov, a nie matematikov.“ Myslím, že by sme v tejto súvislosti pokojne mohli doplniť, ... a nie ani geológov. Zámerom Biblie je vyjadriť Božiu povahu a urobiť z nás Božích ctiteľov, nie znalcov prírodných vied. Pápež Pius XII.Týmito úvahami som určite nechcel spochybniť pravdivosť Biblie. Ale čo sa tým má myslí - že pravdivosť alebo neomylnosť Biblie? „Knihy Písma isto, verne a bez omylu učia pravdu, ktorú Boh chcel mať zaznačenú v posvätných knihách na našu spásu. Katolícka Cirkev nemala a nemá žiadne oficiálne učenie o veku Zeme. Je to pochopiteľné - Cirkev nie je geologická spoločnosť. Ona má na starosti predovšetkým duchovné zaležitosti - sprostredkovať ľuďom život Ježiša Krista, jeho ponuku spásy a sviatosti. Vzťah prírodných vied a Cirkvi v minulosti prechádzal určitými turbulenciami (hoci sa perzekúcia vedcov zo strany Cirkvi neraz zámerne zveličuje alebo dokonca vymýšľa), ale dnes sa jedna i druhá strana viac-menej snaží o plodný a užitočný dialóg. „Hoci viera presahuje rozum, medzi vierou a rozumom nikdy nemôže byť skutočný rozpor: lebo ten istý Boh, ktorý zjavuje tajomstvá a vlieva vieru, vložil do ľudského ducha svetlo rozumu. A Boh nemôže poprieť seba samého ani pravda nikdy nemôže protirečiť pravde.“ „Preto ak metodický výskum v akomkoľvek vednom odbore postupuje naozaj vedecky a v súlade s morálnymi normami, nikdy nebude v skutočnom rozpore s vierou, lebo svetské skutočnosti i skutočnosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu. Ba toho, kto sa pokorne a vytrvalo snaží preskúmať tajomstvá sveta, vedie akoby Božia ruka, hoci si to neuvedomuje.
Tabuľka: Porovnanie biblického podania stvorenia a evolučných domnienok

Biblické podanie stvorenia	Evolučné domnienky
Zem pred slnkom a hviezdami	Hviezdy a slnko pred Zemou
Zem pôvodne pokrytá vodou	Zem bola guľou žeravej taveniny
Najprv oceány, potom súš	Najprv súš, potom oceány
Život vznikol na súši	Život vznikol v mori
Rastliny skôr než slnko	Rastliny sa objavujú dlho po slnku
Najprv vtáky, potom štvornožci	Vtáky vznikli z pozemských živočíchov
Najprv veľryby, potom pozemská zver	Najprv pozemská zver, potom veľryby

tags: #biblia #pri #vzniku #sveta #si #kladie