História farnosti Trenčianske Stankovce

Obec Trenčianska Turná sa pýši bohatou históriou, ktorej stopy siahajú až do hlbokého praveku. Obec Turná pôvodne cirkevne patrila pod katolícku faru vo Veľkých Bierovciach, kde bol kostol zasvätený sv. Jurajovi. Dominantou obce je Kostol sv. Martina, ktorý prešiel mnohými prestavbami a úpravami v priebehu storočí.

Najstaršie dejiny a archeologické nálezy

Najstaršími dokladmi osídlenia obce Trenčianska Turná a jej bezprostredného okolia sú nálezy kamennej štiepanej industrie, pochádzajúce zo staršej doby kamennej (paleolitu). Koncentrácie artefaktov, naznačujúce jednotlivé lokality, sa nachádzajú najmä južne a východne od obce, na tiahlych chrbtoch, nadväzujúcich na severné svahy Považského Inovca.

Lokality v katastri Trenčianskej Turnej predstavujú súčasť komplexu paleolitických sídlisk na územiach Trenčianskych Stankoviec, Trenčianskej Turnej a Mníchovej Lehoty.

Archeologický výzkum k okruhu odhalil cenné nálezy

Najstaršie paleolitické osídlenie možno datovať do stredného paleolitu, nositeľom kultúry ktorého boli neandertálci. Vek najstarších nálezov možno určiť len s istou pravdepodobnosťou približne na 50 000 až 70 000 rokov.

Mladšie obdobie predstavuje staršia fáza mladého paleolitu (približne pred 35 000 rokmi), z ktorej pochádzajú okrem iných artefaktov aj nálezy významných nástrojov, tzv. listovitých hrotov. V surovinovom zložení prevládajú miestne rohovce a radiolarity červenohnedej, zelenej a hnedej farby, ojedinele sa vyskytuje aj limnosilicit, pravdepodobne zo stredného Slovenska, ako aj iné silicity.

Vrchol dosahuje paleolitické osídlenie Trenčianskej Turnej a okolia v strednej fáze mladého paleolitu, počas kultúry gravettienu. Väčšinu gravettienskych lokalít možno priradiť k jeho mladšej fáze, tzv. horizontu hrotov s vrubom (približne pred 23 000 rokmi). Industria z tohto obdobia má výrazne čepeľovitý charakter, pričom čepele slúžili ako polotovar pri následnej výrobe širokého spektra nástrojov, najmä škrabadiel, rydiel či hrotov.

Na rozdiel od staršieho obdobia je na výrobu nástrojov využívaný popri radiolaritoch najmä silicit z glacigénnych sedimentov, tzv. pazúrik, ktorý patináciou nadobudol bielu až modrastú farbu. Náleziská z obdobia horizontu hrotov s vrubom predstavujú súčasť osídlenia obidvoch brehov Váhu, ktorý slúžil ako významná komunikačná a migračná trasa ako ľudských populácií, tak i pleistocénnej fauny (napr. mamutov a sobov), pričom lokality z tohto obdobia sa koncentrujú najmä v oblasti Piešťan a Trenčianskej kotliny.

Osídlenie mladšej fázy mladého paleolitu, neskorého paleolitu a mezolitu má výrazne epizodický charakter, dokladom ktorého je niekoľko menej výrazných nástrojov. Nasledujúce obdobie mladšej doby kamennej, tzv. neolitu je na rozdiel od lovcov a zberačov paleolitu charakteristické dlhodobejším osídlením vhodnej polohy v podobe usadlostí, zložených z dlhých drevených domov, poľnohospodárstvom, chovom zvierat a v oblasti materiálnej kultúry zhotovovaním keramiky a brúsených nástrojov (pričom štiepané nástroje nadobúdajú menšie rozmery a celkovo iný charakter).

Na východ od Trenčianskej Turnej sa nachádzajú stopy po takejto lokalite, z ktorej pochádzajú početné nálezy štiepaných a brúsených nástrojov. Hrubostenná, avšak najmä tenkostenná keramika, ktorá sa tu nachádzala vo veľkých množstvách, umožňuje zaradenie náleziska do tzv. kultúry s lineárnou keramikou (približne 5 000 p.n.l.). Toto nálezisko nie je v okolí obce jediné, menej početné doklady neolitického osídlenia možno nájsť aj neďaleko obecného cintorína či v blízkosti poľnej cesty do miestnej časti Hámre.

Dobu bronzovú v Trenčianskej Turnej reprezentujú nálezy z mladšej doby bronzovej (okolo 1 100 p.n.l.), z tzv. lužickej kultúry, ktoré sa našli neďaleko sútoku Hukovho potoka a Turnianskeho potoka. Do mladšej doby bronzovej možno zaradiť aj početné nálezy tzv. urnových hrobov, ktoré boli archeologicky skúmané a odborne dokumentované počas stavby hypermarketu TESCO v Trenčíne - Belej a ktoré sú verejnosti prezentované v priestoroch obchodného centra Laugaricio, ako aj nález fragmentu bronzovej ihlice z lokality medzi Trenčianskou Turnou a Veľkými Bierovcami.

Z doby rímskej pochádzajú okrem niekoľkých strieborných mincí - denárov, známych zo staršej literatúry aj nálezy fragmentov luxusnej rímskej keramiky, tzv. terry sigillaty. Jeden nález, predstavujúci dno a časť steny nádoby, pochádza východne od obce. Ďalší kus bol objavený v blízkosti majera. Obidva nálezy, predstavujúce importy z územia Rímskej ríše, sú datované do obdobia približne okolo roku 200.

Slovanské, resp. veľkomoravské obdobie (9. storočie) reprezentujú nálezy z centra obce (železná sekera, esovité náušnice, neporušená nádoba). Stredoveké nálezy predstavujú najmä početné nálezy keramiky na viacerých miestach v obci, v poslednom čase napríklad v blízkosti majera.

V minulosti mal byť na území obce nájdený poklad - hromadný nález asi 20 zlatých mincí kráľov Mateja Korvína a Vladislava II. (2. pol. 15. - začiatok 16. storočia).

Názov obce mohol byť odvodený od zvieraťa „tur“ alebo od strážnej veže zvanej „turna“, ktorá mohla stáť na tomto strategicky významnom mieste. Obidve možnosti však dosvedčujú starobylosť tohto názvu, i keď priama písomná zmienka pochádza z r. 1269. V Zoborských listinách sa však spomína „Turna aqua“ (turniansky potok) už v r. 1113.

Cirkevné dejiny a Kostol sv. Martina

Z rokov 1281 - 1331 je zápis odvodu cirkevných desiatkov 17 grošov farárom Lupusom. V ďalšom období sa spomínajú Klimant (1332 - 37), Blažej (1406), Matej (1454), Ondrej (1538) a Benedikt (1544). Najstaršia zmienka o drevenej kaplnke v Turnej je z roku 1406. V listine sa povoľuje jej zväčšenie, prestavanie z kameňa a tiež, že sa môže okolo nej pochovávať. Túto listinu si dal bierovský farár znova potvrdiť v roku 1544, že v nej môže iba on prípadne jeho kaplán vysluhovať sviatosti.

Keďže v polovici 16. storočia bierovský kostol zabrali protestanti, katolícky farár sa premiestnil do Turnej. Schematizmy nitrianskej diecézy o Turnej uvádzajú: „... Historia domus, fara a škola existovali pred rokom 1588 ... . Kostol bol zasvätený sv. Martinovi - biskupovi ...“

Príchodom jezuitov do Trenčína 1645 (Skalka) nastala intenzívna rekatolizácia. Už v rokoch 1651 - 52 sa spomína páter Ján Lingo, že v Turnej vysluhoval sviatosti. V čase vpádu Turkov na Považie 02.10.1663 bol ohromený život v 17 dedinách, ktoré vypálili.

Pre obnovený kostol v Turnej si dali veriaci odliať zvon v roku 1678 od zvonolejára Jána Vanču. V čase kuruckých nepokojov bol „ulúpený Moravanmi“, neskôr bol vrátený. V roku 1821 zvon pukol. V roku 1690 bola pristavená bočná kaplnka - má krížovú hrebienkovú klenbu. Z tohto roku je kamenné ostenie na hlavnom vchode (teraz je prekryté obkladom).

Turniansky kostol bol niekoľkokrát obnovovaný, prestavaný, zväčšovaný. Pôvodne gotický kostol bol generálnou prestavbou zbarokizovaný v r. 1754 - 56 a bola vymurovaná veža a v kostole bola dostavaná klenba. V interiéri bol postavený nový hlavný oltár sv. Martina a bočný oltár sv. Jána Nepomuckého.

Písomný súpis z obdobia tereziánskych reforiem uvádza, že pod správu fary patria veriaci z Belej, Bobrovníka, Bieroviec, Opatoviec, Malých Stankoviec, Rozvádz a Sedličnej. V kostole sú dve krypty: všeobecná pod chórusom a pred hlavným oltárom pre rodiny: Maršovských, Ordódyovcov a Medňanskych. Do roku 1785 sa mohlo pochovávať pri kostole. Potom bol vyčlenený pozemok za obcou a je tam doteraz cintorín. Selecký kostol a veriaci patrili do pôsobnosti turnianskeho farára do roku 1753. Po návrate ku katolíckej cirkvi vznikla samostatná farnosť s vlastným kňazom.

Na dolnom konci obce stojí pieskovcový podstavec so sochou sv. Jána Nepomuckého. Pod erbom na podstavci je nápis DOMICELA BORSCICZKÝ SUZANNA ANO DNI 1794.

Socha sv. Jána Nepomuckého

Veľkým nešťastím bol pre občanov veľký požiar 8. marca 1832. „... oheň bol taký silný, že od veľkej žiare sa roztopili tri zvony vo veži, sklo v oknách a popraskali múry kostola ...“ (Podľa zápisu v obecnej kronike údajne tiež zhorela významná dvojdutinová drevená veža pri kostole. Účel a pôvod nie je známy.)

Patrónmi kostola boli do roku 1835 majitelia trenčianskeho panstva - rod. Iléšházyovcov. Po nich si až do roku 1910 vzorne plnili patronátske povinnosti príslušníci bankárskej rodiny Sina - ako noví majitelia panstva.

Počas 1. svetovej vojny (25.10.1916) sa uskutočnila rekvirácia siedmich zvonov z farnosti. Vzhľadom na narastajúci počet veriacich sa uskutočnila prestavba kostola v roku 1921 - 22. Stavba bola predĺžená a zväčšená o dve bočné lode. Posviacku uskutočnil novovymenovaný nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko 25.9.1922.

V roku 1935 bola nadstavená veža a doplnená vežovými hodinami od firmy Chýla z Ružomberku. Hodiny slúžili až do roku 2007, kedy boli nahradené novými riadenými satelitom. Nový oltárny obraz bol nainštalovaný v roku 1936 a predstavuje sv. Martina na koni, ako obdarúva svojím pláštom žobráka (autor Michal Zverka). Na chóruse je organ z roku 1943 od firmy Guna Prešov.

Vo veži sa nachádzajú štyri zvony. Najstarší a najväčší od firmy Kajetán Zadl z Trnavy (pripomína pamätný požiar z roku 1832), najmenší z roku 1894 od Pavla Ranku z Trenčína. Dva zvony - náhrada za zrekvirované - uliala firma Oktav Winter z Broumova v r. 1925 a posvätené boli J. E. Dr. Karolom Kmeťkom 25.3.1925.

V kostole sú od roku 1964 nové moderné oltáre: hlavný a dva bočné. V hlavnej lodi sú po stranách sochy v nadživotnej veľkosti: sv. Terezka a sv. Ján Nepomucký. V tomto roku došlo tiež k významnej zmene. Pri pobožnosti je pri novom obetnom stole vysluhujúci kňaz tvárou k veriacim. Vykurovanie kostola nočným elektrickým prúdom bolo zavedené v roku 1970. Od roku 2005 slúžia veriacim v prednej časti nové vykurované lavice (prvá fáza).

Súčasnosť farnosti

Keďže vo farnosti bolo viac ako päťtisíc veriacich, bolo nutnosťou ju rozdeliť. V Trenčianskych Stankovciach bol v rokoch 1991 - 94 svojpomocne postavený nový kostol. Kostol konsekroval 21.5.1994 J. E. Ján Chryzoston Korec, nitriansky sídelný biskup. Je zasvätený Panne Márii Pomocnici kresťanov. Spolu s kostolom sv. Vendelína vo Veľkých Bierovciach tvoria novozriadenú farnosť, do ktorej patria obce: V. Bierovce - fara, Opatovce, Trenčianske Stankovce (Malé Stankovce, Sedličná, Rozvadze) od 1. júla 2003. Vo farnosti okrem Trenčianskej Turnej po rozdelení prislúchajú veriaci z Belej a Hámrov.

Pred farskou budovou v záhrade je umiestnený pamätník s menami a dĺžkou pôsobenia kňazov, ktorí tu pôsobili dlhšie obdobie.

Tabuľka vývoja kostola

Rok Udalosť
1406 Prvá zmienka o drevenej kaplnke v Turnej.
1754-56 Generálna prestavba kostola v barokovom štýle.
1832 Veľký požiar, ktorý poškodil kostol.
1921-22 Prestavba a zväčšenie kostola o dve bočné lode.
1935 Nadstavenie veže a doplnenie vežovými hodinami.
1964 Inštalácia nových moderných oltárov.

Dňa 3.8.1708 sa na území obce stretli v rozhodujúcej bitke Kurucké vojská Františka II. Rákociho a cisárske vojská generála Haistera. Túto udalosť pripomína pamätník v miestnej časti Hámre.

tags: #farnost #trencianske #ske #mitice