Katolícka a evanjelická cirkev majú niekoľko zásadných rozdielov vo svojich náukách, praktikách a histórii.
Autorita a štruktúra
Katolícka cirkev uznáva pápeža ako najvyššieho duchovného vodcu a nástupcu svätého Petra, zatiaľ čo evanjelická cirkev (ktorá patrí medzi protestantské cirkvi) takúto centralizovanú autoritu nemá a zvyčajne zdôrazňuje osobnú vieru a interpretáciu Biblie.
Katolícka cirkev má dobre definovanú hierarchiu, ktorá zahŕňa pápeža, kardinálov, biskupov, kňazov a diakonov. Evanjelické cirkvi sú často menej hierarchické a môžu mať jednoduchšiu organizáciu s miestnymi pastorátmi alebo staršovstvom.
Hlavné smery kresťanstva
Sviatosti
Katolícka cirkev uznáva sedem sviatostí (krst, birmovanie, Eucharistia, spoveď, posledné pomazanie, svätého manželstva a svätenie kňazov), zatiaľ čo evanjelické cirkvi obvykle uznávajú iba dva (krst a Večera Pánova) a považujú ich skôr za symbolické vyjadrenia viery.
V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná. Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne.
Viera a skutky
Evanjelické cirkvi zvyčajne kladú väčší dôraz na ospravedlnenie vierou samotnou, v súlade s Luthrovým princípom „ospravedlnenie vierou“, zatiaľ čo katolícka cirkev učí, že spása je procesom, ktorý zahŕňa vieru aj dobré skutky.
Prameňom poznania je Sväté písmo - Biblia, ktorého autorom je Boh. Prameňom viery je Biblia.
Úcta k svätým a Panne Márii
Katolícka cirkev praktizuje úctu k svätým a obzvlášť k Panne Márii, ktorá má špeciálne miesto v katolíckej náuke a modlitbách. Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinému Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia.
Evanjelici na rozdiel od katolíkov neuctievajú (nemodlia sa k nim) Pannu Máriu ani ostatných svätých preto, lebo tak im to prikazuje 1. prikázanie (Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa)! Úcta, ktorá sa preukazuje pomocou modlitby, sa môže preukazovať preto iba Bohu a nikomu inému.
Ďalšie rozdiely
- Kňazov viaže celibát, nemôžu vstupovať do manželstva.
- Evanjelickí farári mozu mat zenu aj deti.
- Katolíci majú hlavu cirkvi pápeža a evanjelici nie.
- Evanjelici neuznávajú sviatkost oltárnu. Berú ju len ako spomienku na pána ježiša ako on povedal toto robte na moju pamiatku.
- Evanjelici sa nemodlia na kolenách.
Manželstvo medzi katolíkmi a nekatolíkmi
Z pohľadu Katolíckej cirkvi je rozdiel, či katolík uzatvára manželstvo s veriacim cirkvi, s ktorou si katolíci uznávajú sviatosť krstu, alebo s nepokrsteným človekom.
„Na uzatvorenie platného manželstva katolíka s nepokrsteným je potrebný v prvom rade dišpenz biskupa. Takéto manželstvo je platné, ale nie je sviatostné,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik Peter Paľovčík.
Iná situácia nastáva, ak si katolík berie pokrsteného nekatolíka, ktorý patrí do kresťanskej cirkvi, ktorej krst sa považuje z pohľadu Katolíckej cirkvi za platný. Ide napríklad o Evanjelickú cirkev augsburského vyznania alebo pravoslávnych. V prvom i druhom prípade ide o tzv. miešané manželstvo, ale rozdiel je vo forme uzavierania manželstva. Kým manželstvo katolíka s evanjelickou stránkou si pre platnosť vyžaduje, aby manželstvo uzavierali v Katolíckej cirkvi, v druhom prípade sa uzavieranie manželstva v Katolíckej cirkvi vyžaduje nie pre platnosť, ale dovolenosť. Ale v obidvoch prípadoch ide nielen o platné manželstvo, ale aj sviatostné.
Ak si katolíčka berie kresťana nekatolíka, hovoríme o miešanom manželstve, ktoré povoľuje miestny ordinár. Ak sa chce zosobášiť katolík s nepokrstenou, hovoríme o manželskej prekážke rozdielneho náboženstva, ktoré dišpenzuje miestny ordinár.
Miešané manželstvo
Podľa Jána Dudu sa neraz stáva, že farár aj od nekatolíckej strany žiada, aby podpísala, že bude súhlasiť s výchovou detí v katolíckej viere. Nekatolícka stránka však len podpisom potvrdzuje, že vie o záväzku katolíckeho partnera alebo partnerky.
Ak to zhrnieme, podľa cirkevného práva je potrebný dišpenz, ak ide o sobáš medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom, ktorého krst uznáva aj Katolícka cirkev, rovnako ako medzi katolíkom a nepokrsteným. No v prvom prípade, ak by dišpenz nebol, manželstvo je platné, ale nedovolené, kým v druhom prípade by bolo z pohľadu Katolíckej cirkvi neplatné, teda ani nevzniklo. Ak by kňaz takto niekoho sobášil bez súhlasu biskupa, ten ho môže za to potrestať.
Katolícka stránka s nekatolíckou pokrstenou alebo nepokrstenou stránkou je povinná sláviť manželstvo v katolíckom chráme, a to predpísanou formou. Udeliť povolenie sláviť manželstvo mimo chrámu má biskup, to platí pre oba obrady, teda východný aj západný.
Ak by sa katolík zosobášil bez dišpenzu v inom chráme a podľa obradov nekatolíckej cirkvi, jeho manželstvo by z pohľadu Katolíckej cirkvi nebolo platné. V takomto prípade by nemohol napríklad pristupovať k sviatostiam.
Pri sanácii manželstva sa musí katolícka stránka tiež zaviazať, že urobí všetko pre to, aby neodpadla od viery a aby deti boli vychovávané a pokrstené v katolicizme.
Ekumenizmus
Katolíci a evanjelici vydali silné svedectvo vôle po porozumení a zmierení. 31. októbra 2016 ukázali svetu, že nadchádzajúce 500. výročie Reformácie si chcú pripomenúť spoločne.
Spoločná modlitba vrcholných predstaviteľov dvoch kresťanských konfesií, ktoré vzišli z Reformácie, sa môže javiť ako prekvapujúce gesto. Je to však výsledok dlhodobého procesu. Katolíci aj evanjelici pochopili, že ich rozdelenie a ustavičné zdôrazňovanie rozdielov sa stávajú pre moderného človeka nezrozumiteľnými.
Akousi cestovnou mapou tohto pokračujúceho procesu je aktuálny spoločný dokument Od konfliktu k spoločenstvu (2013). Obe strany v ňom hovoria o svojich pohľadoch na to, čo sa stalo v Reformácii.
Veľkým a veľmi konkrétnym svedectvom z Lundu je podpis spoločného vyhlásenia o spolupráci medzi celosvetovými charitatívnymi organizáciami katolíkov a evanjelikov. Tie už dnes konajú množstvo dôležitej humanitárnej a rozvojovej práce a konajú túto prácu v koordinácii s celosvetovým spoločenstvom.
V rozpore s týmito dôrazmi však na Slovensku, a nielen tu, stále viac prekvapuje to, že deliace čiary v našej spoločnosti už neprebiehajú podľa konfesionálnej príslušnosti, ale podľa ochoty a schopnosti zachovať sa v krízových situáciách ľudsky a kresťansky.
Ekumenizmus
Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje.
Paradoxne však práve to im odkazujú pápež František a predseda Svetového luteránskeho zväzu, biskup Younan.
To, ako Ježiš učil ľudí, aby sa vzájomne milovali, aby si neupierali dôstojnosť, ktorú má každý jeden bez rozdielu rovnakú a darovanú od Boha.