Viera je základným kameňom kresťanského života. Mnohí z nás často používajú slová spojené s vierou bez toho, aby sa zamýšľali nad ich hlbším významom.
Čo je to viera?
Na otázku, čo je to viera, mnohí odpovedia, že je to uznanie existencie Boha. Ale viera je čosi viac než len uznanie existencie Stvoriteľa, dokonca aj za to, že existuje. Vezmime si napríklad osobu Satana. Aj on uznáva existenciu Boha, ale jeho postoj sotva možno nazvať vierou. Jakub, apoštol, hovorí: Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Aj zlí duchovia veria a trasú sa (Jak 2:19).
Viera nás robí schopnými uveriť v to, čo nie je jednoduché. Zároveň viera nie je len naším osobným úspechom. Prosme preto Boha: daj nám väčšiu vieru! Žiaľ, na to stále zabúdame.
Viera je dar, ktorý si vyžaduje starostlivosť a úprimnú a opravdivú modlitbu. Viera nás zaväzuje každého, aj toho, kto nikdy nepočul o Bohu a Ježišovi. Preto je dôležité vieru spájať so skutkami.
Viera nie je len krásne slová či vyhlásenia. Vieru treba žiť. Každý deň! Lebo, moji bratia, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Vari ho viera môže spasiť? (...) Tak aj viera, ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.
Ježiš nám hovorí: Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený (Mk 16:15).
Sväté písmo, ktoré je knihou plnou Božej prítomnosti, je vynikajúcou príležitosťou na prehĺbenie viery. Práve v ňom sa s Ním stretávame, poznávame Ho, učíme sa Mu veriť a túto vieru žiť.
Duchovné istoty, ktoré nám dáva viera
Viera nám dáva duchovné istoty, vďaka ktorým môžeme s pokojom očakávať našu budúcnosť po smrti. Po prvé, vďaka viere vieme, že nie sme sami. Po druhé, máme sa na koho obracať, keď cítime takú potrebu. Nikdy nie je zaneprázdnený alebo unavený. A po tretie, máme orodovníkov: Pannu Máriu a zástupy svätých a blahoslavených.
Ježiš nám hovorí: V dome môjho Otca je mnoho príbytkov (Jn 14, 2). A vďaka viere môžeme s pokojom očakávať tú plnosť šťastia, ktorú nám ponúka náš Pán a Spasiteľ.
Ako môžete prehĺbiť a zdieľať svoju vieru v Ježiša Krista?
Nepraktizujúci veriaci
V súčasnosti mnohí o sebe hovoria, že sú „nepraktizujúci veriaci“. Čo to znamená? Je to ako nedýchajúci človek. Jednoducho nedáva zmysel, ak človek v niečom túži a zároveň sa tomu vyhýba. Takýto človek chodí na svätú omšu, ale neuznáva, že vo sviatosti pokánia Boh odpúšťa hriechy. Chce Boha, ale nechce, aby vstúpil do jeho každodenného života. Vyberá si náboženstvo, ktoré je pohodlné a nenáročné.
Eucharist Holy Communion
A čo je praktizovanie?
Praktizovanie znamená účasť na sviatostiach. S krstom a birmovaním obvykle nie sú nijaké problémy. Horšie je to s pokáním a Eucharistiou, ktoré našu vieru posilňujú. Nemali by sme sa hanbiť za svoju vieru a „stavať ju na obdiv“. Musíme žiť vieru i to, že ju praktizujeme, inak klameme Boha a samých seba.
Katolík a jeho viera
Katolík zakladá svoju vieru na neomylnej autorite Cirkvi. Článok o Cirkvi je základný článok v náboženskej otázke, ktorá katolíkov a protestantov rozdeľuje už stáročia. Neomylná autorita Cirkvi je základným kameňom, od ktorého uznania závisí jednota. Katolík vie, aký neoceniteľný poklad má v tomto základnom článku svojej viery. Viera katolíka je na tomto základe taká pevná, že ju žiaden víchor nevyvráti.
Pope John Paul II explaining the Faith
Katolícka cirkev je charakterizovaná štyrmi znakmi: jednotou, svätosťou, katolicitou a apoštolskosťou. Tieto znaky, navzájom neoddeliteľne spojené, označujú podstatné vlastnosti Cirkvi a jej poslania. Cirkev ich nemá sama od seba. To Kristus skrze Ducha Svätého dáva svojej Cirkvi, že je jedna, svätá, katolícka a apoštolská.
V tabuľke sú zhrnuté štyri znaky Cirkvi a ich charakteristiky:
| Znak Cirkvi | Charakteristika |
|---|---|
| Jednota | Jednota v pôvode, Zakladateľovi a „duši“ (Duch Svätý). |
| Svätosť | Zjednotená s Kristom, posväcujúca, s dušou svätosti - láskou. |
| Katolicita | Všeobecná, úplná, prítomnosť Krista, poslaná k celému ľudskému pokoleniu. |
| Apoštolskosť | Založená na apoštoloch, chráni a odovzdáva učenie apoštolov, apoštoli ju učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom svojich nástupcov. |
Viera je cestou, po ktorej treba kráčať s nádejou, aby sme spoznali cieľ. Je súčasne rizikom - zanechaním starých istôt a odvrátením sa od zvyčajných spôsobov myslenia a konania. Toto všetko je možné iba preto, lebo viera je odpoveďou na predchádzajúce volanie. Veriaci sa naň spolieha, dôveruje Bohu a jeho slovu.