Zaujímavú analýzu úpadku katolicizmu priniesol katolícky apologéta, spisovateľ a externý profesor apologetiky na Holly Apostoles College, Trent Horn, ktorý bol doteraz považovaný skôr za „umierneného“, no už ani jeho zjavne „nebaví“ zakrývať si oči pred pravdou. Počiatok úpadku sa podľa neho nezačal II. vatikánskym koncilom (1962 - 1965), ale už o 20 až 40 rokov skôr. Koncil však katastrofu zavŕšil.
„Keď ľudia uvažujú o úpadku katolicizmu, často myslia na ducha rebélie zo 60. rokov. Veľa sa debatuje, že sa všetko začalo v čase II. vatikánskeho koncilu, ale tak to nie je. Zmena nastala už v 40. rokoch“, hovorí vo svojom príspevku Trent Horn.
Prvé Trhliny a Sexuálna Revolúcia
Práve v 40. rokoch sa začali prejavovať „prvé sociálne trhliny“, ktoré však vznikali ešte o 20 rokov skôr - už v 20. rokoch 20. storočia totiž prichádzajú zdokonalené druhy antikoncepcie, ktoré boli spolu s eugenickou filozofiou Margaret Sangerovej (zakladateľka Planned Parenthood - najväčšieho potratového koncernu na svete) vskutku smrteľným jedom. Už v decembri 1930 vydal pápež Pius XI. encykliku Casti connubii (O kresťanskom manželstve), v ktorej odsudzuje používanie antikoncepcie s tým, že ide o „urážku Božích zákonov, je to aj proti zákonom prírody“ a tiež je to „ťažký hriech“. Napriek tomu, v tom istom roku povoľuje Anglikánska cirkev používanie antikoncepcie medzi manželmi (čo, mimochodom, katolícka Cirkev ako posledná kresťanská inštitúcia dodnes zakazuje).
Nové „vynálezy“ z 20. rokoch potom prispeli k „tichej sexuálnej revolúcii 40. rokov“, argumentuje Horn s tým, že sexuálna revolúcia 60. rokov de facto zlegalizovala už existujúcu prax. Koniec koncov, zaznieva ďalej, časopis Playboy bol založený v 50. rokoch, no on sám „nevytvoril sexuálnu revolúciu z ničoho - len urýchlil už pretrvávajúci stav“.
Sociálne Zmeny Po II. Svetovej Vojne
Dôležitým faktorom úpadku katolicizmu v USA (a zaiste aj inde vo svete) bola aj celková sociálna zmena po II. svetovej vojne. Predtým tvorili katolíci uzatvorené komunity zhromaždené okolo farských kostolov. Vojna však spôsobila odliv mužov do armády a žien do tovární. Tam prichádzali katolíci do styku s inými náboženstvami a predovšetkým s „pokrokovými“ myšlienkami, ktoré na ich dušiach zanechávali stopy. A tak sa stalo, že podľa jedného z prieskumov už v roku 1950 používalo antikoncepciu 30 % katolíckych žien a v roku 1965 to bolo už 51 %.
Pred vojnou patrili tiež americké katolícke rodiny skôr k nižšej a chudobnejšej vrstve, takže chlapci sa ku vzdelaniu dostávali predovšetkým vstupom do seminárov. Po vojne sa katolícke rodiny zaradili do strednej vrstvy, čím sa mnohým chlapcom otvorili aj iné vzdelávacie a kariérne možnosti, čo viedlo ku stagnácii počtu seminaristov a ku „kríze povolaní“. Lenže to určite nebol ten najväčší problém. Oveľa horšie bolo, že noví seminaristi sa menili na hlboko liberálnych. Trent Horn vysvetľuje:
„Čím sa vysokoškolské vzdelávanie stávalo po vojne populárnejším, tým viac sa od kňazov očakávalo, že budú na tej istej vzdelanostnej úrovni ako bolo všeobecné vzdelanie laikov. To viedlo k liberálnejšiemu vysokoškolskému štúdiu kňazov a ku katastrofálnym sekulárnym dogmám, ktoré ich sprevádzali v kňazskom úrade.“
Dnes existuje v Cirkvi zásadný rozpor medzi mladým kňazstvom, ktoré je ťahané smerom ku tradicionalizmu, a starším kňazstvom, ktoré mysľou zostáva tvrdo liberálne.
Hodnotenie II. Vatikánskeho Koncilu
Apologéta si preto myslí, že je „príliš zjednodušujúce“ obviňovať z katastrofálneho úpadku len II. vatikánsky koncil a zmeny, ktoré boli po ňom zavedené. Na druhej strane však bol koncil predsa len klbkom, do ktorého sa zbiehali všetky nitky:
„Zmeny v liturgii zavedené po Druhom vatikánskom koncile spôsobili oslabenie katolíckej identity, z čoho pramenila strata sociálnej siete, ktorá pomáhala ľuďom zostávať v Cirkvi, aj keď treba povedať, že sa toto vytrácalo už dekády pred koncilom.“
Trent Horn spomína „hrozný film s Elvisom zo 60. rokov“, ktorý je o mladých mníškach, ktoré síce pomáhajú chudobným na Manhattane, no odmietajú sa obliekať do habitov, chodia ako bežné ženy a ešte nevhodne reagujú na starších kňazov, ktorí ich upozornia na ich nevhodné správanie. Dnes je v Amerike viac 90-ročných mníšok ako tých 60-ročných, takže zavedené zmeny sa zjavne neosvedčili.
„Dnes však vidíme mladých ľudí zapĺňajúcich kostoly, ktoré ponúkajú nadčasovú, autentickú nádheru, ktorú nachádzame v posvätnej tradícii,“ hovorí ďalej apologéta počas toho, ako sa na jeho videu zobrazujú zábery z tradičnej latinskej svätej omše. Dodáva, že tento spôsob liturgie nemusí byť nutne jediným, ale rozhodne by sme nemali na omšiach opakovať trápne modernistické trendy (na záberoch je v tej chvíli kňaz s rúškom na ústach a gitarou v ruke).
Na záver Trent Horn upozorňuje, že máme byť voči novým trendom obozretní, že sexuálna čistota človeka začína už v jeho mysli a že mnohému zlu predchádzal už hriech konzumizmu.
Pápež Vigílius a II. konštantínopolsky koncil verzus sekta Druhého vatikánskeho koncilu
tags: #kazanie #a #2 #vatikansky #koncil