Téma homosexuality je v súčasnosti veľmi diskutovaná v spoločnosti, a to aj v kontexte Cirkvi. Tento článok sa snaží analyzovať aktuálne udalosti, názory a výskumy týkajúce sa tejto problematiky.
"Ak je nejaká osoba gay a hľadá Pána a má dobrú vôľu, ktože som ja, aby som ju súdil," povedal pápež František, čím otvoril dôležitú diskusiu o prístupe Cirkvi k homosexuálom.
Informácie zo života Cirkvi doma i vo svete, analýza aktuálnych udalostí v spoločenskom, politickom a cirkevnom živote sú dôležitým kontextom pre pochopenie tejto témy.
Pápež František
Homosexualita: Genetická danosť alebo psychická záležitosť?
Dnes už veda objasnila, že homosexualita je daná geneticky a že rozhoduje o nej príroda a každý ľudský jedinec ju má zakódovanú v sebe, vrátane každého antibuzeranta, veriaceho, neonacistu i samotného pápeža tak, že isté percento potomkov v priamom rade sa každému ľudskému jedincovi narodia ako homosexuáli. Homosexualita ale nie je dedičná, znamená to aj to, že prinútenému homosexuálovi sa v priamom rade (niekoľkých generácií) narodí rovnaký podiel homosexuálne orientovaných potomkov ako ľubovoľnému heterosexuálovi.
Teda prirodzené (od slova prirodzenie) je, že nám heterosexuálom sa homosexualita zdá nenormálna, ale ona je objektívne prirodzená (od slova príroda), lebo o nej rozhoduje príroda. Príroda nič neplánuje, ona nemá vedomie, v nej funguje iba výber - selekcia bez vedomia a plán. Príroda vytvára len nezmysly sebe vlastné.
Podľa expertov z Medzinárodnej federácie pre slobodu voľby terapie a sprevádzania je potrebné mladých ľudí sprevádzať, nájsť si na nich čas, načúvať im, poskytovať im pevnú oporu a zázemie, a upevňovať ich v ich vlastnej identite, aby tzv. coming-out odkladali na čo najneskôr, pretože existuje kauzálna súvislosť medzi skorým coming-outom a suicidálnymi sklonmi.
Clanky o homosexualite su len obrazom a dokazom o zaostalosti, moralnej a socialnej nevyspelosti, netolerancii a nevyzretosti slovenskeho naroda !
Postoj Cirkvi k homosexualite
Som presvedčený, že Cirkev nie je proti homosexuálom. Ona len hlása to, čo jej zjavil Boh a to sa týka aj homosexuality. V posledných rokoch bolo napísaných niekoľko krásnych dokumentov o pastorácii homosexuálne cítiacich osôb, po celom svete je v Cirkvi mnoho združení, ktoré v tejto oblasti sprevádzajú a pomáhajú. Ja som od kňazov nikdy nezažil odsúdenie, ale len pochopenie a prijatie.
Ako kresťania by sme mali nasledovať Kristov postoj nekompromisnej a predsa bezpodmienečnej lásky. Moj zlatý Koloman, to čo píšeš je krásne, ale zjavne si nedočítal. Kristus nikoho neodsúdil, ale hriechy odsudzoval a napomínal ľudí , ak robili niečo zlé. Raz dokonca použil aj bič.Milovať neznamená súhlasiť so všetkým. teraz žijeme dobu plnú zbytočných a falošných emócií a za lásku sa považuje hocijaký vadný a povrchný gýč.
"Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne skutky ako veľmi závažnú zvrátenosť vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“ Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať," uvádza sa v Katechizme Katolíckej cirkvi.
Fyzická, duševná a duchovná rozdielnosť a komplementárnosť (vzájomné dopĺňanie sa) muža a ženy sú zamerané na dobrá manželstva a na rozvíjanie rodinného života. Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. (porov. Gn 1,27) Božia dokonalosť v jednote a láske troch osôb Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého sa odzrkadľuje v stvorení a spojení (komplementárnosti) muža a ženy.
Homosexuálne cítenie a život v zdržanlivosti
Ježiš povedal: Kto chce ísť za mnou, nech vezme každý deň svoj kríž a nech ma nasleduje. (Porov. Mk 8, 34) Človek nakoniec získa niekoľkonásobne viac požehnania, keď svoj kríž nesie v poslušnosti Kristovi - čiže kráča za ním s týmto krížom, v súlade s jeho vôľou.
Nie. Je možné žiť plnohodnotnú lásku aj bez sexuálneho vzťahu. Je možné žiť hlboké priateľstvo s ľuďmi bez sexuálneho vyjadrenia. Aj takéto priateľstvo v sebe zahŕňa dôveru, prijatie, oddanosť, hlbokú duševnú intimitu, pocit prijatia, istoty, lásky - všetko, po čom zo srdca túži každý človek.
Stretávate sa aj s inými veriacimi homosexuálne cítiacimi ľuďmi, ktorí žijú v zdržanlivosti? Mám niekoľko takýchto priateľov. A na Slovensku i vo svete sú aj podporné skupiny. Niektorí z nich sú na „polceste“ a chceli by zmeniť svoj život, myslia to úprimne. Za tých sa modlím a podporujem ich. Verím, že Boh sa prihovára každému a čaká.
Vo svete, ale aj na Slovensku, dnes vidíme dve skupiny veriacich homosexuálov. Jedna skupina sú tí, ktorí hovoria, že Boh miluje homosexuálov a schvaľuje homosexuálne vzťahy a druhá skupina, ktorá verí, že Boh miluje homosexuálov, ale homosexuálne vzťahy nie sú v súlade s jeho plánom.
Odporúčam úprimne sa pýtať vo svojom srdci Ježiša - Ježiš, súhlasíš s takýmto životom? Aký je tvoj pohľad, čo si o tom myslíš? Takáto priama konfrontácia s Bohom môže byť veľmi ťažká, ale keď človek úprimne žije svoju vieru, nemôže sa jej vyhnúť.
Tabuľka: Porovnanie postojov k homosexualite
| Skupina | Postoj k homosexualite | Postoj k homosexuálnym vzťahom |
|---|---|---|
| Skupina 1 | Boh miluje homosexuálov | Schvaľuje homosexuálne vzťahy |
| Skupina 2 | Boh miluje homosexuálov | Homosexuálne vzťahy nie sú v súlade s Božím plánom |
Verejná mienka o homosexualite v závislosti od náboženstva
Uzdravenie zranenej identity
Keď je homosexualita následok zranenej pohlavnej identity, je možné tieto zranenia uzdraviť? Tieto zranenia je možné uzdraviť. Jedná sa predovšetkým o komplex mužskej menejcennosti, narušený sebaobraz, zranenia vo vzťahu k otcovi, matke, rovesníkom, o sexuálnu závislosť, atď. Nápravou týchto vecí dochádza k rozvitiu zablokovanej pohlavnej identity a tým súčasne aj k oslabeniu - niekedy významnému - homosexuálnej príťažlivosti. Neriešime následok, príťažlivosť, ale príčiny.
Je teda možné, aby sa homosexuálne cítiaci človek stal heterosexuálom? Poznáte ľudí, ktorí úspešne prešli touto zmenou? Je to možné, ale nie u každého. V jednej americkej štúdii sa po terapii označilo 34% respondentov ako úplne alebo prevažne heterosexuálnych, v druhej štúdii to bolo 15%.
Kontroverzie a predsudky
Nový výskum publikovaný Výborom pre výskum rodiny (FRC) odhalil početné dôkazy ohľadom súvislosti medzi homosexualitou a pedofíliou. Štatistiky ukazujú, že homosexuálni muži - ktorí tvoria len 3 percentá dospelých mužov, sú zodpovední za nepomerné množstvo (viac ako tretinu) prípadov sexuálneho obťažovania maloletých.
Gejovia tvoria v Nemecku 60% a v Kanade 70% chorých na AIDS. Zato pravdepodobnosť, že ochorejú na túto nevyliečiteľnú chorobu, je u nich 73 - 85 krát(!) vyššia než u ostatných ľudí. Podobne je to aj s ostatnými infekčnými chorobami. Napr. v Škótsku väčšina chorých na syfilis sú homosexuáli, alebo bisexuálni muži. Tento epidemický stav, zvlášť v ich prostredí, nie je náhodný, ale je jednoznačným a hrôzostrašným dôsledkom ich životného štýlu: „Teda po ich ovocí ich poznáte“ (Mt7,20).
Treba dodať, že medzi homosexuálmi sa oveľa častejšie vyskytujú prípady pedofílie. Aj Cirkev tu má vlastnú tragickú skúsenosť. Známe sú mnohé pedofilné aféry spojené s osobami kňazov, ktoré ničia Cirkev v USA. Pri ich zverejňovaní média šikovne zamlčujú skutočnosť, že 80% týchto zneužití malo homosexuálny charakter. Je to dôsledok prílišnej tolerancie voči klerikom s takýmito sklonmi.
Homosexuálom nepetria žiadne nadpráva, patria im len práva ako heterosexuálom. Zatiaľ čo heterosexuáli na manželstvo ako inšitúciu kašlú, homosexuáli požadujú dokonca cirkevné sobáše.
Mucha: Homosexualita nemá nič spoločné s hriechom | Celý rozhovor (Viera vo farbách dúhy)
Dúfajme, že tento článok prispel k hlbšiemu pochopeniu komplexnej témy homosexuality v kontexte Cirkvi a spoločnosti.