Kázeň pre deti: Definícia a význam

Čítam jednu knihu po česky, zameranú na duchovný rozvoj a autor tam veľmi často používa slovo kázeň... a ja tomuto slovu nerozumiem. V slovenčine neexistuje presný ekvivalent. Tákže: Kázeň: čo iné ako disciplína. Ale nie je disciplína ako disciplína. Nemôžete mať lyžiarsku kázeň, teoreticky! Prakticky hej, či áno! Tréner do Vás hustí pred i po, ako frajer. Pred i po hustí tréner, ako to máte, či ako ste to zase do....i a čo Vám on vravel. Tak je to kázeň. Potom i vedecká kázeň, je to isté, čo lyžiarska. Aj áno, aj nie. Takže ostaňme na zemi. Je to disciplína, poriadok, a v kláštoroch k nej patria i kázne. Tak si vyberte. Ja som sa vybral, hádajte kde! Kto to uhádne, dostane odo mňa pusu na nos. A kázeň dostanem ja, že sa to nepatrí keď som ožratý a práve do r..i! To je tá kázeň. Rozumiete? Citoval som z poľného kuráta Otto Katza, keďr ožratý vysvetľoval, čo a ako.

Vráťme sa k tomu, že dobrá kázeň má pripomínať rozhovor. Také rozprávanie sa má štyri stupne (netušili ste to, však? :)). Prvým je oznámenie toho, čo sa stalo. Druhým je vysvetlenie, ako sa to stalo. Tieto dva stupne sa označujú ako notické. Po nich ale prichádza tretí stupeň - ovplyvnenie (do budúcna si daj na neho pozor! alebo: spravil si to fakt dobre!), a to smeruje k zavŕšeniu, ktoré spočíva v zjednotení (modlime sa za to, stretneme sa aj nabudúce, budem na teba myslieť).

Oficiálne rozlišujeme medzi homíliou a kázňou. Homília sa má držať evanjelia a nasleduje po kázni, je súčasťou liturgie.

Boh a stvorenie

Vieme od mala, že Boh stvoril celý svet. Vrcholom stvorenia je človek, stvorený na Boží obraz. Boh nám dáva všetko, čo sa nám páči aj čo sa nám nepáči. Boh krásne a dôstojne všetko stvoril. Možno už menej obdivujeme človeka, ktorý je korunou tvorstva. V Biblii, všetko sa točí okolo človeka. Prorok píše o domoch a bývaní, o práci ľudských rúk a jej výsledku. Túžime mať vlastné bývanie. Chceme mať uspokojenie a úžitok. Záleží nám na tom, aby sme mali plnohodnotný život. Ľudský život je zásobáreň. Bytostne prežívame, že ľudský život je neustály zápas. Nie je vôbec ľahké postarať sa o seba a o svoju rodinu. Myslíme na našich rodičia a starí rodičia, ktorí pracujú a strádajú pre svoje deti. Premýšľame o tom, čo nastane. Nové stvorenie v Mesiášovi, Kristovi. Viera je v tom, že Pán Ježiš prišiel na túto zem. Je o nás veľmi dobre postarané teraz, ale aj v budúcnosti. Boh sa stará nielen o zvieratá, rastliny, ale hlavne o človeka. Žijú obrovské i malinké zvieratá. Rastú rozmanité rastlinky. My ľudia môžeme uznanlivo obdivovať, čo Boh učinil. Myslíme na seba a na ľudí všeobecne. Máme bývanie a máme jedlo. Boh najlepšie pozná naše potreby, požiadavky a ponosy. Božie zasľúbenie sa isto splní! Boh vstúpil do dejín. Viera je „istota toho, v čo dúfame, presvedčenie o veciach, ktoré nevidíme. Viera je spása“. Viera oslobodzuje už dnes od beznádeje a nedôvery. Najstaršie stromy sveta sa dožívajú tisícky rokov. Na to čakáme. Nové stvorenie znamená naplnenie našich túžob. Bez Boha je námaha daromná a práca celkom bezvýsledná. Prijmime všetko to dobré, čo nám pripravil náš Stvoriteľ.

Advent a nový život

Bratia a sestry! Advent sa začal a my sa tomu máme prispôsobiť. V advente sa niečo začína, aby sme neboli v našom živote iba na jednom mieste. Pán Ježiš prišiel, aby nás zachránil a táto udalosť znovu ožíva. Advent je čas na naše hriechy, ktoré sú ťažobou nášho života. Apoštol Pavol pre prijatie nového života vyzýva na prebudenie sa. Všetci vieme, že spánok má svoj význam. Ľudské telo po každej námahe potrebuje odpočinok, občerstvenie spánkom. Spánok je nám znamením odpočinku, tvrdého spánku. Niekedy nás spánok prepadne vtedy, keď to nečakáme. Spánok je najväčšia istota, ale najviac, večný život. Nebezpečenstvo strateného života v tme hrozí nám všetkým. Spánok sa nás môže zmocniť až tak, že zabudneme na svojho Pána. Kto sa zaujíma len sám o seba, kto má záľubu vo veciach tohto sveta, usína. Kto nepozerá na Pána a už nehľadá pravé svetlo. Spánok je strata bdelosti a nezodpovednosť voči Bohu. Spánok je spojený s konaním zla. Je spojený s pýchou a samoľúbosti. To, čomu nás učí apoštolské slovo má svoj lesk i dnes. Kristus sa skvie vo všetkom a nad všetkým. Kristus je svetlom, ktoré tma smrti nezhasína. Kristus je „Svetlo sveta“. Pavol, pred tým Saul, duchovne spal. Zjavil sa mu živý Kristus, ktorého prenasledoval. Pavol vstal z mŕtvych. Otvorili sa mu oči, aby našiel pravé svetlo. Viera je prebudenie sa a viera človeka. Nezabúdajme, že Kristus vstal z mŕtvych, je prvotina. Adventný čas nám pripomína pohotovosť a aktivitu. Pripravujme sa pre Jeho príchod. Ohlásené sa raz stane skutočnosťou. Prebuďme sa a nebuďme viac duchovní spáči.

Služba a diakoni

Doba vyžadovala, aby bolo náležite postarané napríklad o vdovy. Služba je starostlivosť. Prikazuje to Zákon a je to Božia vôľa. V Skutkoch apoštolov sa hovorí o pozornosti venovanej vdovám. Vidíme spôsob riešenia problému, ktorý spočíva v spoločenstve. Služba je službu potrebným. Vybrali si Štefana, Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša. Štefan sa stal prvého kresťanského mučeníka. Diakon, po starom jáhen, znamená služobník. Diakoni ako služobníci boli v jeruzalemskom chráme, ale aj v synagógach. Diakonia je kresťanská prax. Diakoni sú členov zboru. Diakoni vznikli v zbore, ktorý vznikol v Jeruzaleme. Tvorili ho bývalí židia i pohania. Diakoni pod vedením zboru, zabezpečovali službu slova a hmotnú pomoc členom zboru. Zbor stojí rovnako dnes, keď sa usiluje slúžiť slovom Božím a praktickými darmi. Takto sa zbor rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili “ ( Sk 6, 7 ). Ježiš hovorí o tom v podobenstve o Rozsievačovi. Čo teda robiť? Učeníci v Skutkoch sa modlia, hlásajú Slovo, núdznym poskytujú dary. Všetkým im išlo o Pánovu vec. Dôležitá je zásadovosť. Aby mohlo niečo rásť, musí to Boh požehnať. Rast dáva Boh. Preto je dôležité prepojenie modlitby, lásky k Bohu a lásky k blížnemu. Keď niečo nemôžeme slúžiť, modlime sa za tých, ktorí slúžia.

Bratia a sestry, diakon Štefan bol výnimočný. Bol plný Ducha Svätého a moci. Bol ovplyvnený slúžiť, rozdávať milosrdenstvo. Kiež by sme mali viac takých diakonov ako bol diakon Štefan. Okolo seba vidíme rôzne možnosti služby, ale narážame na svoje vlastné sebectvo. Najkrajšia je služba zo srdca, často neocenená a zaznávaná, ale pre cirkev veľmi potrebná. Aj na tom zbor aj na tom vyrástol a zmocnel. Usilujeme sa pamätať predovšetkým na domácich viery. Konáme zbierky, finančné aj hmotné. Všade je nedostatkom. Ťažko dosiahneme to, čo sa stalo vtedy v Jeruzaleme. Napriek tomu sa snažme vždy konať svätú službu. Milostivý Pane Ježišu, obnovuj nám silu a schopnosť konať dobro dobrým aj zlým. Zošli nových učeníkov, kde je to najviac potrebné. Odpusť našu lenivosť, nezodpovednosť a prieberčivosť. Vyzbroj nás nadšením viery.

Svadba v Káne Galilejskej

Jn 2, 1 - 3 „ Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. Na svadbu pozvali aj Ježiša a Jeho učeníkov. Milí bratia a sestry, asi každý z nás už bol na nejakej svadbe. Svadobné stoly sú pestro a štedro prestreté. Mladomanželia sa usmievajú a svadobčania sa zabávajú. Svadba je to ako niečo z iného sveta. Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej. Nemáme konkrétne informácie o svadobčanoch. Svadby trvali aj niekoľko dní. Svadba je spomenutá aj v podobenstve O desiatich pannách a podobenstvo O svadbe kráľovského syna. Na svadbe sa odovzdal aj svadobný odev, ktorý sa vyžadoval na samotnej hostine. Svadba symbolizuje aj to, že Pán Ježiš je nebeský ženích svätej cirkvi. Svadba je obrazom nášho nebeského otca, ktorý je v nebesiach. Práve On na svadbe v Káne urobil svoj prvý veľký zázrak. Zmenil vodu na víno! Ježiš zmenil kvalitu. Musíme Ho pozvať, aby bol s nami tam, kde sme my. Svadobčan si vie zaobstarať vodu, ale nevie spraviť z vody víno. Vieme aj sami, že k hostine patrí dobré víno. Rozveseľuje myseľ a otvára dialóg. Keď niet vína, niet radosti, niet chleba, niet života, to sú všetko stavy, kde pomôže Pán. Pán Ježiš dal najlepšie víno. Víno čistí naše telo od nečistoty. Nové víno je Evanjelium, ktoré čistí naše duše. Mária sa obracia k Ježišovi. Mária nehovorí Ježišovi, aby zmenil vodu na víno. Mária očakáva pomoc, ktorý vychádza od Pána Ježiša. Svadba je začiatok. Svadba je prejav spolupatričnosti pre iných. Plánujeme všetko vopred, aby sa nič mimoriadne nestalo. Čo ak na najznámejšej svadby v Káne pochybili? Nepripravili si dostatočnú rezervu? Taká vec sa predsa plánuje dlho dopredu. Musíme rozlišovať schopnosti ľudí a schopnosti Pána Ježiša. U Boha je neobmedzené množstvo možností. Pán Ježiš je Syn nebeského Otca, On môže a dokáže meniť menej na viac. Boh robí, čo chce a kedy chce, a to s hocičím. Na svadbe je veselo, je to niečo ako nebeská radosť. Boh dáva mnoho nečakaných radostí všetkým, ktorí sú pri Ňom. Premení na dobré to, čo my nemôžeme zmeniť. Boh robí zázraky. Musíme práve Jemu povedať, čo nám už dochádza. Spoliehajme sa s vierou a dôverou. Uvedomme si, že sme Jeho hosťami. Pozýva nás k sebe na nebeskú hostinu. Brány sú otvorené a stačí len vojsť. Pán Ježiš verejne ukázal, že je Mesiáš. Urobil zázrak a ešte mnohé budú nasledovať. Pán Ježiš bol na svadbe v Káne a vyčistil chrám. On je s ľuďmi a rovnako je so svojim nebeským Otcom. Boh nám dáva nádej a drží nad nami svoju ruku. S Ním je v našom živote všetko lepšie. Drahý Pane Ježišu! Pomôž nám v tom, čo je pre nás ťažké. Nech v našom živote premôže Tvoja láskavá prítomnosť. Je dobré vedieť, že máme Teba. Prosíme Pane, zmiluj sa nad nami. Kiež by boli zázraky aj v našom živote. Prosíme o požehnanie pre seba a pre našich doma.

Podobenstvo o stratenej ovci

Čo myslíte, ak má niekto sto oviec a jedna z nich sa zatúla, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, dokiaľ ju nenájde? Bratia a sestry, milí zbožní čitatelia! Podobenstvo o stratenej ovci je obrazom Božej lásky, ktorá je najkrajšia, najlepšia a najväčšia. Pán Ježiš rozpráva podobenstva, aby sa poučili a našli Božie kráľovstvo. Hľadá nás a chce nás začleniť do spoločenstvu zachránených. Hoci sme hriešni a bezvýznamní, Pán Ježiš dal za nás svoj život. Podobenstvo o stratenej ovci prináša radosť z nájdenia čo i len jednej stratenej ovečky. V bežnom živote počítame straty, patria k životu, k podnikaniu či k našim plánom. Už veľa vecí sme asi stratili, alebo pamätné stratili. Hľadali sme, prehľadali každý kút, ale darmo. Presne tak je to aj so stratenou ovečku. Ostatné nechá lebo mu veľmi záleží aj na tej jednej jedinej. Keď ju nájde, radostný sa vracia späť. Pastier je starostlivý, dôsledný, poctivý a poriadny. Stará sa o svoje ovce. Ani jednu nechce nechať zahynúť. Za všetky rovnako zodpovedá a má ich rád. Keď nájde stratenú ovečku, nasleduje oslava tejto udalosti, na ktorú sú pozvaní priatelia a susedia. Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu.“ Spoločne sa prežíva radosť i starosť. Všetko má svoj zmysel. Napríklad musím zdôrazniť i to, čo povedal apoštol Pavol, aby sme sa stále radovali. Žijeme bezbrehá radosť, ktorá sa vylieva zo srdca. V Kristovi nachádzajú nerozhodní riešenia a slabí silu. Skúšaní si nájdu nádej a nepouční múdrosť. Pán Ježiš hovorí, že v nebi je radosť nad každým jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie. Sme si vedomí svojho hriešneho srdce, činíme pokánie? Samotné pokánie znamená zásadné odvrátenie sa od zlých ciest. Sme toho schopní? Dokážeme sa obrátiť o stoosemdesiat stupňov a žiť nový život? Z podobenstva vieme, že sme videní, ako žijeme, či v pokání alebo v zajatí vlastnej spravodlivosti. Boh nás vidí a neukryjeme nič zo svojho života. Usilujme sa teda tak žiť, aby bola z nás v nebi aspoň aká taká radosť. Nasleduje nekonečnú slávu Trojjediného, myriady anjelov. Sestry a bratia, nepremeškajme žiadnu príležitosť na hoci malé pokánie. Obráťme sa s dôverou k nášmu záchrancovi, Pánovi Ježišovi. Zmeňme svoj postoj. Máme stále dosť a dosť príležitosti dokazovať vernosť a poslušnosť Pastierovi pastierov. Zdvihnime svoje hlavy v ústrety našej spáse. On prichádza, aby hľadal a spasil, čo zahynulo. Aj ty si bol stratený. Kto áno, našiel sa. Ľudsky by sme mohli ľahkovážne povedať, čo znamená jedna ovca. Veď je ich veľa a koniec. Boží pohľad je, že sa nemusí stratiť ani jedna. Aká bude odmena, to teraz ešte nevieme. Ak tam chceme mať účasť, bojujme o to celým srdcom. Celé podobenstvo o stratenej ovci nám hovorí o Pánovi. On sám je našou spásou. On je Pastier, ktorý sa stará o zverený ľud. Spomeniem pastierov praotcov viery, Mojžiša či kráľa Dávida. Dávid porazil obávaného Goliáša. Pastier sa stal kráľom a dodnes tvorí taký predobraz Pána Ježiša. Pastier má veľmi veľa povinností, keď sa má komplexne postarať o zverené stádo. Pastier pozná svoje ovce. Z Písma poznáme známy a krásny dvadsiaty tretí žalm, kde Hospodin je pastierom Izraela. Nech je On naším verným pastierom, Jeho hlas chceme vždy počúvať. Podobenstvo si spodobnime pre náš súčasný život, keď sa cítime sami alebo stratení. Zamyslime sa niekoľkokrát za deň, či nás niekto hľadá. Zamyslime sa, či za nás nejakú obeť. Môžeme sa kedykoľvek stratiť a zájsť do slepej uličky. Sami sa horko ťažko vyhrabeme. Celý deň je plný zápasov a márnych snáh. Hľadajme dobrého pastiera. Posilňujeme sa tým, že sme hľadaní. Učme sa láske, ktorá zachraňuje hriešnikov. Odolávajme pokušiteľa, ale trvajme na láske nášho Pastiera duší. Milostivý Pane Ježišu! Prišiel si hľadať a zachrániť nás biednych. Prosíme, Pane, o Tvoju láskavosť pre každý jeden okamih nášho nehodného života. Zvlášť vtedy, keď pochybujeme a skoro sa dostávame do beznádeje. Odpusť našu neochotu k pokániu. Často si myslíme o sebe viac, ako treba. Považujeme sa za spravodlivých a nevinných. Zabúdame na nutnosť činiť pokánie. Drahý Pane, prosíme o odpustenie všetkých našich hriechov. Ty počuješ, keď voláme o pomoc a poznáš každého po mene. Chceme Ťa verne nasledovať, lebo tak dôjdeme do cieľa cieľov. Nech nás nemýli žiadna falošná cesta, ale len za Tebou chceme vždy ísť. Pane daj nám stratenú radosť a upevni nás v pokoji. Pomôž našej nedôvere odísť a nech príde blaho, ktoré Ty ponúkaš. Chvála Ti, večný a dobrotivý! Chvála Ti, obetavý a milujúci!

Ako písať a počúvať kázne

Nedávno zaznel v jednej búrlivej debate medzi mladými ľuďmi výrok - veď sa tie kázne nedajú počúvať! Ten kňaz len karhá a poučuje a hovorí od veci. Napísať dobrú kázeň nie je ľahké. Hoci nie som kňaz, mala som možnosť si to vyskúšať. V maturitnom ročníku sme si mohli vybrať, či chceme písať homíliu alebo diskusný príspevok (v rámci slohovej práce na slovenčine). Kedy inokedy dostanem šancu postaviť sa pred spolužiakov a vyskúšať si kázanie? Chopila som sa tohto nápadu a napísala som nie jednu, ale dve kázne. Samozrejme, nemohla som ich prečítať obe. Ale pochopila som jednu vec. Príprava dobrej kázne si vyžaduje čas, skúsenosti a do istej miery aj znalosť poslucháčov. Slovo homília znamená familiárny rozhovor. Asi taký, ako viedol Pán s učeníkmi na ceste do Emáuz. Prekvapenie? Máte pocit, že homília je mnohokrát len monológ karhajúceho kňaza? Kázaním ako takým sa zaoberá dokonca jedna samostatná rehoľa - Rehoľa bratov kazateľov (Ordo predicatorum) - dominikáni.

Povedzme si to rovno - do kostola cez týždeň nechodievame práve najčerstvejší. Skoro ráno, pred prácou, ledva vnímajúc bežné úkony, úchytkom cez obednú prestávku na „dvanástku“ alebo po vyčerpávajúcom dni večer. Niekedy sa zvyknem poobzerať počas kázne okolo seba - a to, čo vidím, je tou najlepšou spätnou väzbou na to, aká je dnes kázeň. Mnoho závisí aj od postoja samého kazateľa. Raz kázal jeden môj kamarát, mladý diakon, no z kázne som toho veľa nemala, lebo babky predo mnou si šepkali, aký je „šumný“ a „dobre káže“. Fakt dobre káže, no nepočula som :D. Na druhej strane, zažila som kazateľov, ktorí sa postavili k ambónu, otvorili si „fascikel“ (dobre, dajme tomu, že vytiahli euroobal), a začali čítať.

V Taliansku som sa stretla s fenoménom, že kázeň by nemala byť dlhšia - cez týždeň - ako sedem minút, v nedeľu maximálne pätnásť. Aj učebnice homiletiky (naozaj, ak pochybujete, či sa v seminároch kňazi učia kázať - učia, a aj tá učebnica je celkom dobrá) odporúčajú nemať nedeľnú kázeň dlhšiu ako pätnásť minút. Prečo? A o čom vlastne kázať? Základom každej kázne by mala byť kerygma - Ježišovo slovo. Odporúča sa vybrať si jednu myšlienku z evanjelia alebo iného čítania a tú v krátkosti rozvinúť. Čím jednoduchšie a príkladnejšie je daná myšlienka podaná, tým je pravdepodobnejšie, že si ju poslucháč zapamätá. Aj Ježiš hovoril v podobenstvách - preto, lebo boli blízke ľudu, veci božské boli povedané jazykom jednoduchých ľudí. Ak si kazateľ pripraví kázeň tak, že jej hlavnú myšlienku dokáže zhrnúť v jednej vete, zvyšuje sa šanca, že aj ľudia si zapamätajú práve tú jednu vetu.

Vážnou príčinou môžu byť napríklad rôzne dlhotrvajúce manželské problémy vo farnosti a kňaz by rád niečo predniesol na tú tému. V jednej farnosti na Slovensku prebehol takýto pokus: kňaz vyhlásil, že v nedeľu bude vynechaná homília po evanjeliu, aby sa po postkomúnii predniesli štyri cyklické kázne o rodinnom živote. Výsledok bol prekvapivý. Takmer nikto z veriacich neodišiel, hoci svätá omša už bola vlastne skončená. Tým, že sa rozhodli dobrovoľne zostať, si veriaci pripravili v srdciach úrodnú pôdu pre prijímanie Božieho slova. Z kázne by sme mali byť schopní načerpať silu do našich dní, nájsť v nej povzbudenie, a nie byť v ešte väčšom strese z toho, že sme takí hriešni a skazení, že pre nás nebude ani posledného miesta v očistci. Je ľahké súdiť kňaza, ktorý káže. Aj on je však len človek, a možno mal zlý deň, možno má trému a možno je fakt taký komplikovaný, že nerozumie ani sám sebe. Hovorí sa, že farnosť má takého kňaza, akého si sama vymodlí.

Kým kroky 1-3 nám poskytovali stavebný materiál, krok 4 ukázal smer kázne pre našich poslucháčov. Hlavnú myšlienku textu (z kroku 3) vedieme cez jeho zámer (z kroku 4) do súčasnosti a v 5. kroku hlavnú myšlienku textu a zámer kázne preformulujeme tak, aby viedla našich poslucháčov k poslušnosti Božím nárokom. Toto je nesmierne dôležité, lebo poslucháči si nezapamätajú detaily toho, čo im hovoríme. Hlavná myšlienka odpovedá na otázku: O čom je kázeň? Či už má tvoja kázeň 2, 5, či 10 bodov, ale musí mať jednu hlavnú myšlienku. Zatiaľ čo hlavnú myšlienku textu (krok 3) sme formulovali v minulom čase a používali sme biblické výrazy, hlavnú myšlienku kázne formulujeme v prítomnom (prípadne budúcom) čase a používame súčasné výrazy, ktoré „sa zapichnú“ do mysle poslucháčov. Počas kázne by si mal zopakovať hlavnú myšlienku kázne 4-5-krát. Vhodnou príležitosťou k tomu sú prechody medzi jednotlivými časťami kázne. Po skončení svojej kázne požiadaj 2-3 ľudí, aby ti povedali, čo bola hlavná myšlienka.

Sviatok Obetovania Pána

Milí bratia a sestry, slávime sviatok Obetovanie Pána, ľudovo nazývaný aj Hromnice. Mohli by sme povedať, že v dnešnom sviatku sa spájajú dve významné veci. Prvou z nich je, ako počúvame v dnešnom evanjeliu, udalosť obetovania Ježiša Krista v chráme. Táto udalosť vychádza zo starozákonnej tradície a Pánovho zákona, podľa ktorého mal byť prvorodený syn alebo dieťa obetované Bohu. Táto tradícia má svoj pôvod v čase, keď Židia utekali z egyptského otroctva. Pred ich odchodom Boh zasadil Egyptu poslednú ranu - zomreli všetci prvorodení, okrem židovskej populácie. Židia týmto činom vyjadrovali vďaku Bohu, že ich prvorodení boli ušetrení. Neobetovali ich však v zmysle, že by ich zabili, ale namiesto detí obetovali baránka alebo holubice, ako to predpisoval zákon. Dnešný sviatok si teda pripomíname aj preto, že rodičia Ježiša Krista zostali verní tejto tradícii. Ako hovorí dnešné evanjelium, „keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania“, priniesli Ježiša do chrámu, aby ho obetovali. Stalo sa tak na 40. deň od jeho narodenia. Pretože narodenie Ježiša slávime 25. decembra, sviatok Obetovania Pána pripadá na 2. februára.

Tento sviatok sa spája aj so zaužívanou tradíciou Hromníc a hromničných sviec. Sviečky sú symbolom svetla, ktoré dnes dostáva osobitný význam. Prečo práve dnes? Jedným z pekných vysvetlení je to, že zima je už dlhá, dni sú stále tmavé, a ľudia môžu byť unavení z nedostatku svetla a tepla. Tieto podmienky môžu negatívne ovplyvniť na ich náladu a schopnosť zvládať ťažkosti. V takýchto chvíľach človek potrebuje viac svetla a tepla, aby dokázal prečkať zimu a tmu, kým nepríde jar, nový život a viac energie. Dnešný sviatok nám pripomína, že Ježiš Kristus je Svetlo sveta. Pri svätej omši sa žehnajú sviece nazývané hromničné, ktoré sú symbolom Ježiša - toho, ktorý prináša svetlo, teplo, život a energiu. Tieto sviece nám môžu poslúžiť v ťažkých chvíľach, najmä keď pociťujeme slabosť, únavu alebo čelíme duchovnému nebezpečenstvu. Hromničné sviece majú dva významy. Prvým je uvedomenie si duchovného ohrozenia, ktoré na nás číha. Keď si doma zapálime hromničnú sviečku, nemusí to byť len pri búrke alebo vonkajšej katastrofe, ale aj vtedy, keď sme unavení alebo keď cítime duchovné nebezpečenstvo. Sviečka nám môže pripomenúť, že máme byť ostražití, modliť sa a viac sa zamerať na svoj duchovný život. Druhý význam hromničných sviec je duchovný. Požehnané sviece, podobne ako iné požehnané predmety, majú moc posilniť nás vo viere a ochrániť pred zlom. Diabol na nás útočí práve v takýchto chvíľach, aby nás zviedol na hriech. Hromničné sviece, ktoré sme si priniesli na požehnanie, môžu byť jedným zo spôsobov, ako odolávať zlu a upevňovať svoju vieru. Amen.

tags: #kazen #pre #deti