V prvý novembrový deň si pripomíname Sviatok všetkých svätých. Druhého novembra zase deň Pamiatky zosnulých, ktorý je tiež ľudovo nazývaný Dušičky. Katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete si 1. novembra pripomína cirkevne prikázaný Sviatok všetkých svätých. Na 2. novembra pripadá Spomienka na všetkých verných zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky. Od roku 1994 je 1. november na Slovensku dňom pracovného pokoja.
Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Modlia sa ku svätým. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
História Sviatku Všetkých Svätých
Začiatky slávenia Sviatku všetkých svätých siahajú do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306-373) a sv. Ján Zlatoústy (354-407) už poznali sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne prvú nedeľu po Turícach.
Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Bonifác IV. premenil ho na kresťanský chrám. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Pápež Gregor IV. zo dňa 13. mája na deň 1. novembra. V tento deň v Bazilike sv. svätých, ktorí počas roka nemajú svoj sviatok.
Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť zádušnú omšu. Tento zvyk sa v priebehu 11. storočia rozšíril v celej západnej cirkvi.
Verných zosnulých - Dušičky, počas 11. storočia veľmi rozšírila. a zapaľujú sviečky.
Cintorín v Miláne počas Dušičiek
Zamyslenie nad Sviatkom Všetkých Svätých
Dnes, keď slávime sviatok Všetkých svätých, uvažujeme nad tými, ktorí počas svojho života boli mimoriadne štedrí na lásku k Bohu a ľuďom. Preto boli aj štedro odmenení - večnou slávou. Kto sú teda svätí?
Nespočítateľné množstvo mužov a žien, detí i starcov, ktorí vynikali úprimnou láskou k Bohu, zomreli v posväcujúcej milosti a prežívajú večnú blaženosť v nebi. Tvoria oslávenú cirkev. Orodujú za nás v nebi u Nebeského Otca, aby sme žili ako Božie deti. Učíme sa od nich nasledovať Ježiša Krista. Boli to bežní ľudia ako my, každý vo svojej dobe, z mäsa a kostí.
Tiež sa vyrovnávali so svojimi chorobami, ťažkosťami, niesli si svoje životné kríže. Nenarodili sa svätými, ale počas života sa takými stali. Uvedomovali si svoju ľudskú slabosť a tiež zápasili s pokušeniami. Neznamená to, že nikdy nepadli, ale po páde vstali, mnohí z nich radikálne zmenili svoj život (prešli osobným obrátením) a oddali sa jedine Bohu. Išli neomylne za Kristom, pre neho obetovali všetko. S vďačnosťou dnes pozeráme na tých, ktorí nám jasne sprítomňujú nášho Pána.
Svätí nie sú len kanonizovaní, teda Cirkvou oficiálne vyhlásení za svätých, ale aj tí, ktorí žili v tichosti života. Prostredie, v ktorom žili, vtedy ani netušilo, že budú medzi svätými v nebi, ale na ich živote bolo cítiť, že žijú z viery, nádeje a lásky.
Bratia a sestry! Svätosť nie je jeden z možných štýlov života, ale povolanie pre všetkých kresťanov. Povolanie od toho, kto je sám svätý a kto od nás svätosť požaduje: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!“ (Lv 19,2) Svätosť nepatrí iba za múry stredovekého kláštora, je nadčasovou hodnotou. Mnohí sa myšlienke vlastnej svätosti urputne bránia.
Projekt svätosti máme dnes predstavený Ježišom v blahoslavenstvách (Ježišova horská reč). Blahoslavenstvá sú stredobodom Ježišovho učenia, životný program pre každého človeka. Vyjadruje to aj pápež František: „Blahoslavenstvá obsahujú „preukaz totožnosti“ kresťana - sú naším preukazom totožnosti - pretože načrtávajú tvár samotného Ježiša, jeho štýl života. (Blahoslavený) je to osoba, ktorá je v stave milosti, ktorá napreduje v Božej milosti a ktorá napreduje na Božej ceste: trpezlivosť, chudoba, služba druhým, útecha… Tí, čo napredujú v týchto veciach, sú šťastní a budú blahoslavení.
Svätosť preto nie je niečo vzdialené a nedosiahnuteľné. Boh chce aj naše posvätenie. Sv. Pavol nám pripomína, že Boh si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske. (Por. Svätosť vlastne znamená robiť jednoduché veci s veľkou láskou.
Sv. František Saleský bol známy svojou zbožnosťou, láskavosťou, humorom i ľudským prístupom k životu. Preto mnohí chodievali za ním a prosili si radu do života. Raz za svätcom prišla istá rehoľná sestra. Áno, veľké veci sa začínajú od úplných maličkostí. Boh chce v nás stavať nadprirodzené na tom prirodzenom, jednoduchom. To duchovné na tom ľudskom.
Hans Urs Baltazar, švajčiarsky teológ a kardinál, napísal: „Ježišovo slovo, aj každý čin, to je zázrak, to je oheň na tejto zemi. To nie je oheň spravodlivosti, ale oheň služby a lásky. Bratia a sestry! Toto je naše povolanie k svätosti: oheň služby a lásky. A osobitne v tejto neľahkej pandemickej dobe, ktorú práve prežívame. Každý deň nám Boh niečo ponúka, dôležité je, aby sme to neprehliadli. Otvorme svoje oči, ale najmä srdce.
Modlime sa slovami, ktoré v roku 2004 vyslovil sv. Ján Pavol II.: „Radujme sa všetci v Pánovi z dnešnej slávnosti Všetkých svätých. Putujúca cirkev na zemi dvíha svoj pohľad k nebu a v radosti sa pripája k zboru tých, čo Boh priviedol do svojej slávy. Toto je spoločenstvo svätých!
Zostávam Vami spojený v modlitbách a pri sv. Carlo sa narodil 3. mája 1991 v Londýne, kde jeho rodičia odišli za prácou. Neskôr sa vrátili do Milána. Carlo sa rád modlieval ruženec, týždenne sa spovedal a pred každou sv. omšou sa modlieval pred bohostánkom. Stredobodom Carlovho života sa stala Eucharistia, ktorú nazval svojou diaľnicou do neba. Okrem toho mal rád programovanie, filmový strih či tvorbu internetových stránok.
Po návšteve miesta eucharistického zázraku v Rimini sa rozhodol, že pripraví výstavu o všetkých takýchto zázrakoch. Ako 11-ročný tak Carlo začal vyhľadávať a katalogizovať viac ako 136 eucharistických zázrakov potvrdených Cirkvou. Carlo bol napriek mladému veku veľkým povzbudením nielen pre svojich rovesníkov. V jeho evanjelizačnej službe ho nezastavila ani leukémia. Krátko pred smrťou obetoval svoje utrpenie za pápeža Benedikta XVI. a Cirkev. Zomrel 12. októbra 2006 a vyhlásený za blahoslaveného bol 10.10.2020 v Assisi.
„Posväcovanie nie je proces, pri ktorom sa niečo pridáva, ale naopak - uberá. „Našou métou nemá byť koniec, ale večnosť. Večnosť je naša vlasť. „Svätým môžeš byť aj ty. Je potrebné po tom túžiť z celého srdca.
Pravá Dušičková Povesť z Oravského Hradu
Pravá dušičková povesť o Bielej aj Čiernej pani a ich záhrobnom pôsobení na Oravskom hrade. Aj k Sviatku všetkých svätých nám Ľuboš Machaj a Rozália Vlasková pripravili porciu zo seriálu „Bola raz jedna povesť...".
Bola raz jedna povesť - 80. Máte problém s prehrávaním? Ak sa vám podarí odhaliť celú identitu pána Ladislava - manžela Bielej panej a pána Juraja - manžela Čiernej panej z Oravského hradu, napíšte nám. Na vaše odpovede budeme čakať do štvrtka 5. Každá správna odpoveď má šancu vyhrať knihu „Slovenské povesti" od Beatrice Čulmanovej. Dnes ju pošleme do Budmeríc Šimonkovi a Filipkovi Dobišovým. Blahoželáme.
Seriál „Bola raz jedna povesť..." pripravuje Ľuboš Machaj, Rozália Vlasková a zvukový majster Peter Hájek. V okrúhlej 80.
💐 Dušičky pre deti | 2. novembra | Katolícke tradície | Twinkl USA
Oravský hrad
tags: #kazen #vsetkych #svatych #doveryhodny