Kde bol Ježiš ukrižovaný: Presné miesto a jeho význam

Na začiatku bol Ježiš Kristus Nazaretský, narodený v Betleheme, ukrižovaný v Jeruzaleme.

Golgota (gréc. Γολγοθᾶ; aram. גלגלתא - Gulgalta; lat. Calvaria - Kalvária) v preklade znamená Lebka. Je to miesto, na ktorom bola 3. apríla roku Pána 33 ukrižovaná nekonečná Láska - Bohočlovek Ježiš Kristus.

Poloha Golgoty sa traduje od staroveku, pričom Nová zmluva naznačuje, že toto miesto sa nachádzalo za mestskou bránou, blízko Jeruzalema v lokalite, ktorou sa chodievalo. V Židom 13, 12 čítame: „Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou.“ Toto miesto bolo zďaleka viditeľné.

Podľa starej kresťanskej tradície, ktorú spomína už v 3. storočí Origenes, odvolávajúc sa na staršiu tradíciu židovskú, Spasiteľov Kríž bol vztýčený nad lebkou (hrobom) prvého človeka - Adama.

Skalná hora Golgota bola neskôr zabudovaná do vnútra Baziliky Božieho Hrobu, v ktorej sa dodnes nachádza. V súčasnosti zo skalnej hory Golgoty zostal asi 7 m dlhý, 3 m široký a 4, 80 m vysoký kus skaly.

Podľa prieskumov miesta Ježišovej smrti sa tam v Jeho dobe nachádzal opustený kameňolom z kráľovských čias. Na mieste bývalého kameňolomu boli zo západnej strany vytesané do skalných schodov súkromné hroby, kým od východu sa týčil skalný útes „Lebka” - Golgota. Medzi nimi sa nachádzali záhrady.

Vykopávky preukázali, že medzi západnými hradbami Jeruzalema a pahorkom Golgota ležala iba úzka kotlina. Ježišova krížová cesta od budovy vladára k mestským hradbám nebola veľmi široká a - zdá sa - že na Golgotu sa šlo najkratšou cestou.

Pútnik, ktorý bol v Jeruzaleme v Bazilike Božieho Hrobu si asi všimol pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol. Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva.

Zo známych katechéz cirkevného učiteľa sv. Cyrila Jeruzalemského (ok. 313 - 386) vieme, že obľúbeným miestom jeho príhovorov a poučení bola práve Golgota. Tu sv. Cyril Jeruzalemský povedal: „Nemalo by vás unavovať počúvanie tejto témy!

„Vezmi zbrane a bojuj za víťazstvo Kristovho Kríža, proti každému, kto je jeho nepriateľom, potom ho vyzdvihni ako víťaznú trofej, nad všetkých, ktorí nepriateľsky napádali vieru v neho. Keď musíš diskutovať o Kristovom Kríži s neveriacimi, ešte prv ako ústami, zvestuj ho svojou rukou. Urob ňou znak Kristovho Kríža a privedieš tvojho protivníka k zmäknutiu.

Považuj teda Kríž sa pevný základ všetkých ostatných článkov viery. Nezraď nikdy vieru v ukrižovanie: ak by si zradil, mnohí by ťa usvedčili o opaku (…) Ako svedkov Kríža, spolu s dvanástimi apoštolmi tu máš aj celú zem a celý svet, ktorý už verí v Ukrižovaného. Aj samotná tvoja prítomnosť ti vydáva svedectvo o sile Ukrižovaného. Kto ťa vlastne pohol k tomu, aby si dnes prišiel tu? Akí vojaci ťa prinútili prísť na toto zhromaždenie a akými reťazami ťa zviazali? Vari ťa tu priviedol súdny výrok?

Archeologické nálezy a Golgota

Talianski archeológovia našli v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme pozostatky rastlín, ktoré pochádzajú z obdobia Ježišovho ukrižovania. Tento nález podporuje biblický opis prostredia, kde mal byť Ježiš pochovaný.

Vedci z univerzity Sapienza v oblasti Chrámu Božieho hrobu zaistili vzorky pozostatkov rastliny, ktoré pomocou analýzy datovali do obdobia, keď mal byť Ježiš ukrižovaný a pochovaný. „Evanjelium spomína zelenú oblasť medzi Kalváriou a hrobom, a my sme identifikovali tieto kultivované polia,“ okomentovala archeologička Francesca Romana Stasollová prelomový objav.

"Na mieste, kde bol ukrižovaný, bola záhrada, a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikto nebol pochovaný. Tam teda položili Ježiša," stojí priamo v Jánovom evanjeliu.

Okrem rastlín archeológovia objavili aj staroveké mramorové hrobky. Tieto hrobky môžu byť ďalším kľúčom k pochopeniu historických udalostí spojených s Ježišovou smrťou.

Taliansky archeologický tím vykonáva vykopávky v Chráme Božieho hrobu od roku 2022. Momentálne sa výskum musel na niekoľko týždňov pozastaviť kvôli veľkonočným oslavám, aby umožnil prístup pútnikom.

Dátum smrti Ježiša Krista

Z údajov v evanjeliách je úplne evidentný údaj, že Ježiš zomrel v piatok - teda presnejšie v "deň pred sobotou", lebo Židia nemali názvy pre jednotlivé dni týždňa, len pre siedmy deň - sobotu. Evanjeliá zhodne hovoria, že keď Ježiš zomrel, ponáhľali sa, aby ho stihli pochovať skôr, než začne sobota. (porov. Mk 15,42; Lk 23,54; Jn 19,31) Sobota totiž začínala pre Židov už západom slnka. Piatok je nazvaný "prípravným dňom". Je to preto, že v sobotu Židia nesmeli pracovať, a tak jedlo a všetko, čo v ten deň potrebovali, si pripravovali deň vopred.

Synoptické evanjeliá hovoria o Poslednej večeri ako o židovskej veľkonočnej večeri, keď sa jedol baránok: Keďže Ježiš bol v noci po večeri zajatý, hneď aj odsúdený, a na druhý deň ukrižovaný, tak z toho vyplýva, že zomrel 15. nisana, v deň Paschy.

Podľa Jánovho evanjelia to teda vyznieva tak, že Ježiš zomrel 14. nisana, keď sa Židia ešte len chystali jesť veľkonočného baránka, a že Pascha (15. nisan) pripadla na sobotu. Tak to vyznieva aj z ďalšieho textu: "Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok." (Jn 19,31)

Odborníci vytvárajú rôzne teórie, hľadajú rôzne vysvetlenia, ako zladiť rozpor medzi Jánom a synoptikmi.

Na základe toho vieme len veľmi približne odhadnúť rok Ježišovej smrti: mohlo to byť okolo roku 27 nl. To súhlasí i s pôsobením Pontia Piláta v Judei, pretože jeho funkčné obdobie sa udáva na roky 26-36 nl. Ďalšie dve osobnosti, ktoré Ježiša súdili, svojou činnosťou tiež pokrývajú celé toto obdobie: Kajfáš bol veľkňazom do r.36 alebo 37 a Herodes Antipas tetrarchom až do r.39.

Keď však vieme, že Ježiš zomrel 14. alebo 15. nisana, nemôžeme vypočítať, v ktorom roku tohto obdobia pripadol niektorý z týchto dátumov na piatok? Tejto myšlienky sa už chytili viacerí. A prišli i s výpočtami: napr. v roku 30 by to mal byť piatok 7. apríla, v r.31 piatok 27. apríla, či v r.33 piatok 3. apríla.

Príčina smrti

Patológ Hans Bankl to posúdil takto: ,,Ako príčiny šoku prichádzajú do úvahy okrem ukrižovania aj muky spôsobené bičovaním a zvláštna senzibilita Ježišovej osobnosti. Počas zlyhávania cirkulácie krvi pri šoku sa objavuje pľúcny edém a často dochádza k nahromadeniu tekutiny.“

Hoci sa nezachovala správa o tom, na ktorej strane bolo telo prebodnuté kopijou, je vyprázdnenie krvi a vody vierohodné a pochopiteľné. „Pre skrátenie utrpenia a umierania na kríži sa používali rôzne spôsoby. Najrýchlejšiu smrť privodilo bodnutie kopijou do hrude, uškrtenie povrazom alebo udusenie odsúdenca dymom z ohňa rozloženého pod ukrižovaným.“

Možné faktory, ktoré prispeli k smrti Ježiša Krista:

Vedci predpokladajú, že príčinou Ježišovej smrti nebola strata krvi. Sú presvedčení, že ukrižovaní mali vážne dýchacie problémy. Tie spôsobilo nedostatočné zásobovanie krvi životne dôležitých orgánov kyslíkom.

Alternatívne teórie

Skeptici špekulujú, že Ježiš po vzatí z kríža neležal v hrobe mŕtvy, ale podľa nich sa nachádzal len v stave kómy. Ako to je z pohľadu vedy? Zmieňuje sa o ňom aj príspevok v odbornom magazíne Journal of the Society of Medicine.

Táto hypotéza sa objavovala už aj v minulosti. Hovoril o nej aj básnik Johann Wolfgang Goethe či filozof a protestantský teológ Friedrich Schleiermacher.

Podľa Frieda Jozef z Arimatie a Nikodém sňali Ježiša z kríža po niekoľkých hodinách. Obaja ho potom odniesli do hrobu, pretože boli presvedčení o tom, že je mŕtvy, tvrdí Fried. Vedec však predložil dva body, ktoré majú jeho tvrdenie dokazovať.

Podľa Friedovej teórie Nikodém a Jozef z Arimatey doniesli Krista do hrobu, ale on tam nezomrel. Znova sa prebudil zo svojej “narkózy” a Nikodém a Jozef z Arimatey mali dve možnosti: Ježiša znova vydať, alebo mu pomôcť zmiznúť. Rozhodli sa pre druhú možnosť. Vzkriesenie teda vedec, ktorý sa špecializuje na stredovek, odmieta.

Zmŕtvychvstanie

Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista bola udalosť, v ktorej podľa kresťanskej viery Boh vzkriesil Ježiša Krista z mŕtvych tretí deň po Jeho ukrižovaní.

Ježiš vstal na 3. deň. Pochovaný už v Piatok. nemohli urobit. Pilát sa zadivil, ze uz zomrel. stotníka a opytal sa ho, ci je uz mrtvy. to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. do skaly. Pilátovi a poprosil o Jezisovo telo. Pilát dovolil. sobota. tretej hodine po obede. den od 18:00 hodiny do 18:00 hodiny vecer dalsieho dna. pol noci, ale o 18. lebo v tú sobotu bol velky sviatok. ukrizovaní. Piláta, aby mu dovolil snat Jezisovo telo. Pilát dovolil. noci. pochovávat. novy hrob, v ktorom este nik nelezal. bol piatok. hodinou. narychlo. zachovali podla prikázania pokoj. nevedomky predom pomazala Jezisa na pohreb. bol pochovany v piatok. vstat z mrtvych. prípade v nedelu. a nedela tretí. Mária pozriet hrob. nebojte! ukrizovany. prázdny hrob. vstal z mrtvych. pociatku tretieho dna, teda krátko po 18. skoncila sobota a zacínal sa novy den. az o 24. hodine.

tags: #kde #bol #jezis #ukrizovany