Izrael, jediný štát Židov na svete, sa stal svetovým pútnickým miestom. Najväčším mestom Izraela rozlohovo aj počtom obyvateľstva je Jeruzalem, ktorý je pre židov, kresťanov a moslimov posvätným mestom. Najnavštevovanejším je aj preto, že je to mesto, kde Ježiš Kristus učil, bol ukrižovaný a pochovaný.
Panorama Jeruzalema.
Jeruzalem ako posvätné mesto
Jeruzalem má odpradávna výnimočnú pozíciu a je z historického hľadiska zrejme najobdivovanejším mestom sveta. Za dlhé stáročia sa na území Jeruzalema vystriedalo množstvo národov a dnes toto mesto pripomína kotol etník, kultúr a náboženstiev. Pre kresťanov je Jeruzalem mestom, kde bol Ježiš Kristus ukrižovaný a vstal z mŕtvych.
Pre pútnikov sú atraktívne najmä brány a múry Jeruzalema a takisto Staré mesto, ktoré je ohradené hradbami. V súčasnosti je Jeruzalem rozdelené na štyri časti: kresťanskú, židovskú, moslimskú a arménsku.
Chrám Božieho hrobu - miesto ukrižovania, pochovania a zmŕtvychvstania
Jedným z najvýznamnejších miest v Jeruzaleme je Chrám Božieho hrobu, ktorý sa nachádza na mieste, kde bol Ježiš pochovaný a kde vstal z mŕtvych. Táto Bazilika je najposvätnejším miestom všetkých kresťanov a chrám je postavený nad miestom popravy a hrobu Ježiša. Chrám prešiel mnohými zmenami a rekonštrukciami v priebehu storočí, ale zostáva jedným z najdôležitejších kresťanských pútnických miest.
Kompletná história Chrámu Božieho hrobu: Golgota, Kalvária, Ukrižovanie, Ježiš, Hrobka, Kríž, Prehliadka
História Chrámu Božieho hrobu
História Chrámu Božieho hrobu siaha až do 4. storočia, keď cisár Konštantín I. Veľký dal postaviť baziliku na mieste, ktoré bolo považované za Ježišov hrob. Predtým, v roku 135 nášho letopočtu, rímsky cisár Hadrianus zrovnal Jeruzalem so zemou a postavil na tomto posvätnom mieste Venušin chrám. Keď Helena (neskoršia sv. Helena), matka prvého kresťanského cisára Konštantína Veľkého, podnikla v roku 326 nášho letopočtu historickú púť do Jeruzalema, našla s pomocou gréckeho biskupa Makáriosa pod chrámom hrobku. Konštantín dal chrám zrúcať a postavil na jeho mieste baziliku, ktorú tvorí obdĺžnikový komplex budov. Baziliku vysvätili v roku 335 nášho letopočtu. V jej strede, nad Kristovým hrobom, vznikla kruhová svätyňa.
Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Terajší chrám Božieho hrobu, postavený po zemetrasení v roku 1927, je vernou reprodukciou križiackej stavby. Chrám Božieho hrobu bol do dnešných rozmerov postavený križiakmi v 11. storočí. Pôvodne ale vznikol z popudu sv. Heleny na mieste, o ktorom sa predpokladalo, že tu stála Golgota. Chrám tak zastrešuje miesto Ježišovho utrpenia, ale tiež uloženia do hrobu.
Uprostred kostolnej budovy, ktorá bola v rokoch krátko predtým veľkolepo rozšírená v románskom štýle, inštalovali vtedy mimoriadne umelecké dielo: novovytvorený hlavný oltár. Len pred niekoľkými týždňami sa skončili rekonštrukčné práce v Bazilike Svätého hrobu v Jeruzaleme.
Správa Chrámu Božieho hrobu
V súčasnosti spravuje Baziliku Svätého hrobu šesť cirkví: grécka pravoslávna, rímskokatolícka, arménska apoštolská, sýrska pravoslávna, koptská a etiópska pravoslávna cirkev. Na rozdiel od chrámov, ako ich poznáme, Bazilika Svätého hrobu má množstvo bočných kaplniek a chrám zároveň nepatrí jednej cirkvi. Určité práva majú aj koptská, sýrska a etiópska cirkev.
Vzhľadom na význam chrámu, sa o jeho správu od roku 1852 stará dohromady šesť kresťanských cirkví: grécka pravoslávna, rímskokatolícka, arménska, apoštolská, etiópska pravoslávna, koptská katolícka a sýrska pravoslávna. Zatiaľ čo niektoré časti chrámu sú zdieľané, iné úseky patrí len niektorým cirkvám. Úseky majú svoje presné hranice založené na zložitých pravidlách. Jedným z týchto úsekov je horná časť chrámu, ktorá patrí koptskej a etiópskej cirkvi. Na mieste takmer nepretržite stráži aspoň jeden koptský mních, aby uhájil právo svojej cirkvi na túto časť chrámu.
Kvôli napätiu medzi kresťanskými denomináciami bola moslimská rodina historicky poverená uchovávaním kľúčov od Božieho hrobu. Kľúče sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Na znak neutrality každé ráno člen rodiny otvára dvere kostola, do ktorého môžu vstúpiť všetky vierovyznania.
Najdôležitejšie miesta v Bazilike Božieho hrobu
Najdôležitejším miestom v Bazilike Božieho hrobu je Golgota a Ježišov hrob. Pri vstupe do baziliky si pútnici hneď všimnú kamennú dosku, ktorú veriaci bozkávajú a s úctou sa jej dotýkajú. Hneď napravo vedú schody na vyvýšené miesto, kde sa nachádza samotná Kalvária. Na Kalvárii je aj oltár, kde sa dá dotknúť symbolického miesta, kde stál kríž. Toto miesto je miestom osobného stretnutia sa s Kristom, ktorý dáva svoj život, aby sme mohli žiť.
Najvýznamnejším miestom Baziliky Svätého hrobu je samotný hrob, kde Ježiš ležal a z ktorého vstal z mŕtvych. Nad hrobom je postavený sarkofág alebo kaplnka a pútnici na vstup do jej vnútra neraz čakajú celé hodiny. Vchod do Božieho hrobu spravuje pravoslávna cirkev a pri vchode stojí mních či kňaz, ktorý dozerá na to, aby ľudia neboli dnu dlho. Z druhej strany sarkofágu Božieho hrobu majú kaplnku kopti. Františkán Karol Miroslav Švarc pripomína, že archeologické prieskumy dokazujú, že Ježišov hrob je hrobom z prvého storočia.
Vnútro kaplnky Ježišovho hrobu.
V bazilike sa nachádza aj Kaplnka svätej Heleny a vedľa nej Kaplnka nájdenia Svätého kríža. Ďalším zvláštnym miestom v bazilike je miesto pod samotnou Kalváriou. Podľa tradície sa tam nachádza hrob prvého človeka - Adama. "Ježiš je nový Adam, ktorý vykúpil človeka tam, kde bol človek stvorený. Mávame zobrazenia kríža, kde je lebka. Zaujímavosťou je, že na tomto mieste sa nachádza malý oltárik a skala. V jej pukline je umiestnený malý seizmogram, ktorý stále zaznamenáva jemné chvenia. Skala, nad ktorou meter zomrel Ježiš, sa stále chveje."
Via Dolorosa - Krížová cesta
Via Dolorosa - Prejdime spolu Ježišovu historickú bolestnú cestu, ktorou kráčal od Pilátovho sídla na vrchol Golgoty. Imitácií Krížových ciest je na svete veľa, táto jediná je však pravá. Dnešná podoba Via Dolorosa sa zrodila až v 15. storočí. Veriaci prichádzajúci do Jeruzalema sa na Krížovej ceste stotožňujú s Ježišovým utrpením. Mnohí hovoria, že hoci sa Krížovú cestu doma modlia každý deň a snažia sa pri nej rozjímať, skutočný zážitok mali až v Jeruzaleme.
Každý piatok sa na Via Dolorosa koná slávnostná procesia, ktorá začína o 15 hodine v kláštore františkánov.
Tu je tabuľka zastavení Krížovej cesty:
| Zastavenie | Udalosť |
|---|---|
| I. | Ježiš je odsúdený na smrť |
| II. | Ježiš prijíma kríž |
| III. | Ježiš prvýkrát padá pod krížom |
| IV. | Ježiš sa stretáva so svojou matkou |
| V. | Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž |
| VI. | Veronika utiera Ježišovu tvár |
| VII. | Ježiš druhýkrát padá pod krížom |
| VIII. | Ježiš napomína plačúce ženy |
| IX. | Ježiš tretíkrát padá pod krížom |
| X. | Ježiša zbavujú šiat |
| XI. | Ježiša pribíjajú na kríž |
| XII. | Ježiš zomiera na kríži |
| XIII. | Ježiša skladajú z kríža |
| XIV. | Ježiša pochovávajú |
Alternatívne miesta Ježišovho hrobu
Asi ťažko sa dozvieme, kde presne bol v skutočnosti Ježišov hrob. Keďže odvtedy ubehlo už 2000 rokov, miest, kde sa mohol nachádzať, je niekoľko - tradičnejších a bizarných. Od Japonska cez indický Kašmír až po tri miesta v Jeruzaleme. Alternatívne miesta Ježišovho hrobu zahŕňajú: Záhradný hrob, Talpijotský hrob.
Záhradný hrob
Jedným z hlavných argumentov je, že skala skutočne pripomína Lebku, čo názov Golgota v preklade znamená. Ďalším argumentom je, že ukrižovanie sa dialo mimo mesta, za mestskými hradbami. Garden Tomb leží za hradbami mesta, zatiaľčo Bazilika Božieho hrobu stojí v meste. Hrob, ktorý niektorí označujú za miesto, kde bol Ježiš pochovaný a na spodnom obrázku jeho vnútro. Biblia však hovorí, že Jozef z Arimatey položil Ježišovo telo do nového hrobu, v ktorom ešte nikto neležal. To, že skala pripomína tvar lebky je príliš slabý argument.
Záhradný hrob.
Je pravda, že súčasná pozícia Baziliky Božieho hrobu je vnútri mesta. Mestské múry boli rozšírené za kráľa Herodesa Agrippu v rokoch 41-44 po Kr. teda po smrti Ježiša Krista. Dovtedy aj miesto súčasnej Baziliky Božieho hrobu stálo mimo mesta. Záhradnému hrobu chýba taktiež tradícia uctievania tejto lokality ako miesta kultu. Nájdenie hrobu vzhľadom na Jeruzalem, v ktorého okolí sa nachádzajú stovky hrobov, nie je dostatočným argumentom.
Postupné fázy rozširovania Jeruzalema.
Odborníci sa zhodujú, že Bazilika Božieho hrobu uchováva oveľa presvedčivejšie dôkazy na to, aby sme ju považovali a miesto smrti a pochovania Ježiša Krista. Cisár Hadrián dal na mieste Baziliky Božieho hrobu postaviť pohanský chrám zasvätený Venuši. Euzébius z Cézarey (265-340 po Kr.) píše, že to bolo z toho dôvodu, že kresťania uctievali túto časť ako miesto smrti a pochovania Krista.