Jozef Hollý bol významnou osobnosťou slovenskej kultúry a náboženského života. Tento článok sa zameriava na jeho životopis, s dôrazom na jeho prínos v oblasti slovesného umenia a jeho pôsobenie ako kňaza.
Jozef Hollý
Životopisné údaje
Jozef Hollý sa narodil 29. januára 1879 v Skalici. Priezvisko Hollý bolo v tomto regióne dosť frekventované. Podľa stredovekého obyčaja: cuius regio, ilius religio, čiže čie je panstvo, toho je i náboženstvo, museli poddaní prijať náboženstvo svojho pána. A tak tu žili rodiny s rovnakým priezviskom Hollý súčasne evanjelického i katolíckeho vyznania.
Študoval na gymnáziu v Skalici, potom na ev. lýceu a na ev. teologickej akadémii v Bratislave. V roku 1902 absolvoval ev. a. v. teologickú fakultu v Bratislave.
Po štúdiu teológie na evanjelickej teologickej akadémii v Bratislave ho v roku 1901 vysvätili za kňaza. R. 1901 - 02 pôsobil ako ev. kaplán v Báčskom Petrovci, 1902 - 03 na Starej Turej, od r. 1903 farár v Moravskom Lieskovom. Odtiaľto odišiel za farára do Moravského Lieskového, kde v mladom veku ani nie 34-ročný zomiera 3. novembra 1912. Tu je i pochovaný.
Jeho manželke ostávajú tri maloleté deti. So svojim manželom sa Anna Hollá, rod. Urbančíková (30. júna 1884 - 25. septembra 1963) zoznámila počas jeho kaplánovania v Starej Turej. Keď vo svojich 28 rokoch ovdovela, prácou vlastných rúk a umu úspešne uviedla do života svoje tri deti.
Dcéra → Elena Holéczyová sa venuje umeleckej čipke za čo získala titul Národná umelkyňa. Syn Martin sa stal divadelným režisérom, obdobne i jeho syn Martin Hollý ml., filmovým režisérom. Dcéra Božena Abrhámová je matkou známeho českého herca Jozefa Abrháma, manžela Libuše Šafránkovej.
Moravské Lieskové bolo ťažisko jeho osvetovej a literárnej činnosti. Dožil sa len 33 rokov, lebo podľahol vtedy neliečiteľnej chorobe diabetes mellitus. Zanechal po sebe mladú vdovu s tromi deťmi.
Jozef Hollý sa s divadlom oboznámil v Bratislave, Viedni a Budapešti. Vlastnú tvorbu dal do služieb národnej a sociálnej myšlienky. Začínal krátkymi prózami v Národných novinách a v Dennici, no čoskoro sa venoval dramatickej tvorbe. Tvoril v období realizmu.
Popredný slov. dramatický spisovateľ obdobia literárneho realizmu, i keď jeho tvorba sa viac približuje k dramatike 19. stor. Začínal krátkymi prózami v Národných novinách a v Dennici, ale usmerňovaný J. Škultétym sa výlučne preorientoval na dramatickú spisbu (v Slov. pohľadoch).
Je autorom nasledovných divadelných hier: MÁRNOTRATNÝ SYN (napísaná v r. 1902, predpokladá sa, že v období jeho pôsobenia na Starej Turej), známej veselohry KUBO (1904), činohry AMERIKÁN (1907) a tragédie ČERNOVÁ (1909, v ktorej reagoval na skutočnú udalosť - masakru v Černovej, kde maďarská brachiálna moc nechcela pripustiť vysvätenie kostola kňazom Andrejom Hlinkom). Najznámejšia je azda posledná divadelná hra, spoločenská satira GEĽO SEBECHLEBSKÝ.
Dramatická tvorba
- Márnotratný syn (1902)
- Kubo (1904)
- Amerikán (1907)
- Černová (1909)
- Geľo Sebechlebský (1912)
Z Hollého hier sú známe najmä dráma na biblickú tému Márnotratný syn (1902), tragicky ladená činohra Amerikán (1907), dráma Černová (1908), ale najmä ľudová veselohra Kubo (1904) a komédia Geľo Sebechlebský (1912).
Je autorom známych hier ako Kubo či Geľo Sebechlebský. Hoci zomrel veľmi mladý, mal iba 33 rokov, prispel významnou mierou k rozvoju slovenského divadelníctva. Vnukom Jozefa Hollého je populárny český herec Josef Abrhám.
Za autorovho života ochotníci hrali jeho hry pomerne často. Profesionálne divadlá začali Hollého veselohry uvádzať až po ich premiérach v martinskom divadle, pre ktoré autorova dcéra Elena Holéczyová upravila Kuba (1950) a autorov syn Martin Hollý Geľa Sebechlebského (1952, 1956).
Autor hryl Márnotratný syn (1903), frašky Kubo (1904), činohry Amerikán (1907), jednodejstvovej veselohry Emancipácia (1908), tragédie Černová (1909), hry Geľo Sebechlebský (1912). Jeho hry si už v čase svojho vzniku obľúbili ochotníci na Slovensku a často ich aj hrávali (napr. r.
Staroturanský spravodajca november 1995, str. Ing. Gustáv Rumánek, Publikované: 18.5.2007.