Evanjelisti Matúš a Lukáš nám hovoria, že Ježiš sa narodil v Betleheme. Matúš miesto nespresňuje, ale Lukáš poznamenáva, že Mária, keď porodila dieťa, „zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2,7).
Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes.
Betlehem je palestínske mesto a Palestínčania sú moslimovia i kresťania. Mesto Betlehem, kde sa Ježiš Kristus narodil, je na palestínskom území, no hneď na hraniciach so židovským štátom Izrael, čiže je niečo ako pohraničným mestom medzi dvomi znepriatelenými národmi.
Dominantné slovo vo Svätej zemi majú Židia a ich štát Izrael. Palestínčanom ostal najmä Západný breh rieky Jordán, ako sa táto oblasť aj oficiálne nazýva, a pásmo Gazy pri hraniciach s Egyptom.
Mesto dostalo svoje pomenovanie podľa boha Lahmu. Podľa jedného prekladu znamená „dom z chleba“, podľa druhého „dom z mäsa“.
Kostoly a moslimské mešity tu stoja kúsok vedľa seba. V podstate, Betlehem a samotný Ježiš Kristus je uctievaný medzi kresťanmi, ale aj medzi moslimami - tí ho nevnímajú ako Božieho syna, ale ako veľkého proroka, ktorý je často spomínaný aj v samotnom Koráne (posvätná kniha moslimov).
Napríklad aj hneď oproti tomu najposvätnejšiemu miestu v Betleheme - baziliky Narodenia Pána, kde sa Kristus narodil - stojí takzvaná Omarova mešita. Akoby obidve náboženstva tu chceli byť a stáť. Dokonca, do kresťanského chrámu so mnou vstupuje aj skupina mladých moslimiek.
Najstaršie svedectvá o mieste narodenia Ježiša Krista
Cirkevná tradícia už od počiatku hovorila o nadprirodzenom charaktere narodenia Ježiša. Svätý Ignác Antiochijský to potvrdzuje okolo roku 100, keď hovorí „pred kniežaťom tohto sveta zostalo skryté Máriino panenstvo a jej pôrod, rovnako aj smrť Pána. Tri tajomstvá, ktoré Boh urobil v tichosti“ (Ad Ephesios, 19,1). Koncom 2. storočia zaznamenáva svätý Irenej, že pôrod bol bezbolestný (Demonstratio Evangelica, 54) a Klement Alexandrijský, ktorý sa už opiera o apokryfy, tvrdí, že narodenie Ježiša bolo panenské (Stromata 7,16).
Šalamúnove ódy (Óda 19), Nanebovstúpenie Izaiáša (13), Jakubovo protoevanjelium (20-21) a Pseudo-Matúš (13) hovoria o tom, že Ježišovo narodenie malo zázračný charakter.
Sv. Lukáš tri razy tvrdí (Lk 7, 12, 16), že narodený Ježiš bol položený do jasličiek. Grécke slovo fatné označuje válov, jasle, z čoho kŕmia sa zvieratá. Predpokladá to teda miesto určené pre dobytok, teda maštaľ, alebo aspoň miesto, kde príležitostne sa tieto pred nepohodou môžu uchýliť.
Justín (Dialóg s Tryfonom 78) tvrdí, že sa narodil v jaskyni a Origenes (Proti Celsovi, 1,51) a apokryfní evanjelisti spomínajú to isté (Jakubovo protoevanjelium, 20; Pseudo-Matúš, 13; Evanjelium detstva, 2).
Bazilika Narodenia Pána v Betleheme
Ide o jeden z najstarších doposiaľ používaných kresťanských chrámov na svete, ktorý tu dala postaviť sv. Helena so svojim synom rímskym cisárom Konštantínom ešte vo 4. storočí - teda pred zhruba 1700 rokmi. Vraj sa miestnych ľudí pýtala, kde sa presne narodil ten Ježiš Kristus, a na mieste, ktoré jej ukázali, dala postaviť tento chrám.
Ona dala vystaviť baziliku na tom mieste, ktoré sa v jej dobe všeobecne pokladalo za miesto, kde sa narodil Spasiteľ. Najstaršia kresťanská tradícia dotýka sa tejto vznešenej veci len veľmi náznakovite. No, po roku 135 istotu o totožnosti miesta história zaručuje, a to až po rok 326.
Kostol Narodenia Pána v Betleheme je chránenou pamiatkou UNESCO.
Celý komplex je rozdelený medzi jednotlivé kresťanské cirkvi (katolíci, ortodoxní...), každá tu ma svoje miesto a o niektoré spoločné sa jednoducho delia. Mnohé zákutia tohto chrámu si naozaj pamätajú kus histórie.
História baziliky
Z histórie vieme, že cisár Konštantín, alebo lepšie povedané jeho matka Helena roku 326 dala nad touto jaskyňou vystaviť baziliku, ktorá z väčšej čiastky je totožná s miestom a budovou dnešnou.
O roku 135 píše sv. Hieronym, že v tento čas rímsky cisár Aelius Hadrián potlačil jeruzalemskú vzburu Bar-Kochbu. Jeruzalem premenil v rímsku osadu Aelia Capitolina a na Kalvárii postavil na počesť boha Jupitera (Jovus) pohanský chrám. V Betleheme najsvätejšie miesto bolo tiež zneuctené. Jaskyňu zasvätil modlám Tamúz-Adonisovi. Hieronym hovorí, že jaskyňa je tá istá, kde sa narodil Spasiteľ a zneuctenie bolo úmyselné: „Aj v Betleheme, na najvznešenejšom to mieste sveta, o ktorom spieva žalmista: Pravda vyšla zo zeme - jaskyňa bola znesvätená Tamúzom-Adonisom a tam, kde kedysi po prvý raz zaplakalo Dieťatko, oplakával sa potom milenec Venušin.“ Táto profanácia bola však čiastočne príčinou, že kresťania o stratené miesto sa zaujímali, túžili ho dostať späť a bola tiež okolnosťou, čo podmienila, že v časoch Konštantínových toto miesto bolo zas vrátené prvotnej úcte.
Z týchto údajov vidíme, že od roku 135 až po 326 je tradícia zaručená. Teraz nám neostáva iné, len odpovedať na otázku, ako sa mohla zvesť o narodení Ježišovom udržať u Betlehemčanov až do roku 135. Lebo veď v čase, v ktorom sa narodil Ježiš Kristus, nik nevedel o Ňom, kto je a čím je.
Vieme aj to, že Panna Mária od prvých, ak to tak možno povedať, svätodušných sviatkov až do svojej smrti žila v Jeruzaleme. Koľko ráz prešla tých 9 km z Jeruzalema do Betlehema, aby znova a znova videla miesto a pokľakla na ňom s duchom veriacim, tým viac, že ona bola Matkou Božieho Syna?! Ďalej vieme, že rozprávanie o detstve Ježiša Krista, zachovaná nám v prvej a druhej hlave sv. Lukáša, pochádza z úst Panny Márie. Naznačuje to slovami: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ Z uvedených slov môžeme celkom s istotou urobiť záver, že tradícia o jaskyni do roku 326 je zachovaná a jej svedectvo je pravdivé.
Roku 614 vtrhli do Palestíny Peržania, zničili tu všetky kresťanské svätyne okrem betlehemskej baziliky. Túto ušetrili preto, ako to tvrdí list z koncilu jeruzalemského z roku 836, lebo vojaci Husrava I. na fasáde videli zobrazenú poklonu mágov a spoznali na nej svojich ľudí, oblečených do drahocenných perzských šiat. Pokladali ju teda asi za svoju.
Aj roku 638 Arabi znova ušetrili baziliku. Totižto bojovný kalif Omar vybral si strednú apsidu za výlučné miesto svojej modlitby. Apsida smerovala k Mekke. Toto zachránilo i v blízkej budúcnosti miesto tak pamätné a poklonyhodné od zneuctenia. Ba ešte i za zúrivého kalifa al-Hakima (1009), ktorému nič kresťanské neušlo, bazilika vyviazla z nebezpečenstva. Príhoda bola tak zriedkavá, že ju bolo treba pripísať zvláštnej ochrane Božej, zázraku.
Roku 1099, keď povstalo rímske Jeruzalemské kráľovstvo, Betlehem a s ním i bazilika je znovu v rukách kresťanských a dostáva sa jej patričnej úcty. Do tejto doby spadajú aj prvé činy Grékov. Najprv zaistili si zmluvami niektoré funkcie, potom i miesta v bazilike. Z týchto čias datuje sa i mozaika na hlavnej bráne, kde je vyobrazený strom Jišaj (Jesse), na ratolestiach jeho sú proroci a korunu stromu končí Panna Mária s Ježiškom. Aj nástenná mozaika vo vnútri baziliky je z toho istého času (1148-80). Roku 1187 za sultána Saladina bazilika zase len zázrakom bola zachránená od spustošenia.
Po týchto časoch Gréci začínajú sa čím viac natískať do svätyne, takže už v 13. storočí hlavná loď patrí im, ostatné čiastky baziliky sú však spoločné s rímskokatolíkmi, jaskyňa patrí františkánom. Roku 1757 s firmanom (dekrétom) od sultána Osmana III. dostanú Gréci celú baziliku i s jaskyňou. Boje potom ťahajú sa až do roku 1918 a len po tomto roku, keď anglická vláda zaručila bezpečnosť, tak osobnú ako i náboženskú, na tomto mieste pokoja je spolužitie možnejšie. Neraz sa stalo, že grécki frátri pri katolíckej bohoslužbe robili výtržnosti a nejedného z našich i dokaličili.
Po celodennom štúdiu v bazilike, v jaskyni a v okolí odobrali sme sa do františkánskeho kláštora, aby sme tu dočkali polnočnú sv. omšu. Hoci sme unavení, spať sa nedá. A už hodne pred polnocou odchádzame do jaskyne, pretože katolíci majú vyhradené len niektoré hodiny k bohoslužbe, musíme ešte čakať. Tým lepšie. Tichá jaskyňa ako keby sa bola k nám rozhovorila. My čakáme na sväté omše - a dávno, dávno kedysi tu očakávala svätá dvojica prvú vianočnú noc.
Betlehem dnes
Betlehem je staré mesto, ktoré má typický blízko-východný charakter. A tým, že je palestínske, teda arabské, tak i špecifickú arabskú atmosféru. Arabské trhy na ulici, či už turisticky orientované so suvenírmi alebo echt lokálne pre lokálnych (ovocie, zelenina, veci do kuchyne, hračky...), som si myslím úprimne zamiloval.
V súčasnosti žije v Betleheme vyše 27 000 obyvateľov. Kresťanská tradícia je tam stále silná, ale už nie tak dominantná. Väčšiu časť obyvateľstva tvoria moslimovia a kresťania sú tam už len v menšine. Mesto patrí pod správu Palestíny.
Zrejme prvou vecou, ktorú po príchode k Betlehemu uvidíte, je vysoký, strážený, betónový múr s ostnatým drôtom na vrchu. Takúto hranicu - medzi tým, čo je izraelské a čo už palestínske - tu postavili Židia, teda Izrael. Určite nie je nič príjemné, keď vám pred domom zrazu vyrastie niekoľko metrov vysoké betónové monštrum, ktoré sa tiahne kilometre doľava i doprava. Proste vás obmurujú. Argumentom Izraela ale je, že po stavbe týchto múroch sa výrazne znížil počet teroristických útokov zo strany Palestínčanov i nepríjemných vzájomných stretov.
Múry sú z vnútra, teda v meste, zaujímavo pomaľované. Nájdete na nich obrazy, ktoré hovoria o absurdite a pekle, ktoré prináša vojna. Nájdete tam symboly slobody, ako holubicu v nepriestrelnej veste či deti, na ktoré padajú bomby. Ale napríklad aj Donalda Trumpa, ktorý sa so svojimi vyjadreniami dosť prikláňal na stranu židovského Izraela, tak mu tu venovali obraz so židovskou jarmulkou na hlave. Jasný odkaz.
Vianoce v Betleheme
Slávnostné obdobie odštartuje postavenie vianočného stromčeka, ktorý sa nachádza na námestí oproti kostolu Chrámu narodenia pána. Hlavná svätá omša sa usporadúva 25. decembra o polnoci, aby tak priamo oslávili príchod spasiteľa na svet. V tento sviatok viaceré rodiny organizujú malú púť ku kostolu. Veľmi milou udalosťou je spojenie rôznych náboženstiev a kultúr. Na pochod sa pridávajú domáce moslimské rodiny, ale aj turisti z celého sveta, ktorí majú niekedy iné vierovyznanie.
O titul vianočného mesta súperia viaceré svetové metropoly. Podľa Nového zákona sa mal spasiteľ narodiť v meste Betlehem, vďaka čomu by sme ho mohli pokojne označiť za to pravé vianočné mesto.
Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia.
Čo si priniesť z Betlehema na pamiatku?
Pokiaľ si chcete z Betlehemu doniesť pekný suvenír, kúpte si nejaký výrobok z olivového dreva. Domáci majstri sú vynikajúci drevorezbári, ktorí sa špecializujú najmä na malé sošky a pomôcky do domácnosti z tohto dreva. Veľmi obľúbené sú malé betlehemy, ktoré zachytávajú príchod Ježiška na svet.
BETLÉM - město narození Ježíše Krista 🌟
