Banská Bystrica, situovaná v údolí Hrona vo Zvolenskej kotline, je obklopená zalesnenými výbežkami Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Bystrickej vrchoviny. Cez dnešnú Banskú Bystricu viedla obchodná cesta z Pohronia na Liptov a ďalej na sever. To je pravdepodobne hlavná príčina vzniku slovanskej osady už pred udelením mestských práv v roku 1255.
Banská Bystrica patrila k najvýznamnejším stredoslovenským banským mestám. Banícka činnosť sa rozbehla ešte predtým, než mesto dostalo od arpádovského kráľa Bela IV. výsady. Podobne ako ďalšie banské mestá, aj Banskú Bystricu osídľovali v 13. storočí Nemci, ktorí si držali dlhodobo dominantné postavenie v mestskej správe.
Je tu však jedna ulica, ktorá najmä pri vstupe nevzbudzuje nadšené pocity, dlhá a úzka, bez zelene, začína priamo strede terajšieho Námestia SNP napravo z pohľadu od šikmej veže. V jednej tretine dĺžky sa však postupne rozširuje a získava príťažlivejší kolorit, dominuje tu najmä budova bývalého župného domu a na viditeľnom konci sa črtá areál ev. cirkvi s kostolom a farským úradom, za ktorým sa rozprestiera cintorín. Aktuálny názov je historicky odvodený od funkcie jedného z domov, v ktorom bývali kúpele, teda lázne, preto zostala Lazovná.
Na Lazovnej ulici postavili na začiatku 19. storočia evanjelický kostol. V čase, keď ho stavali, stál ešte za hradbami mimo centra mesta. Kostol patrí k najvýznamnejším klasicistickým pamiatkam na území mesta. Do jeho útrob sa pohodlne zmestí až 1800 osôb.
Evanjelický kostol na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici je jedným z významných kostolov evanjelickej cirkvi v tomto meste.
Priebeh rekonštrukcie kostola sv. Alžbety v Banskej Bystrici
História a Architektúra
Kostol bol postavený v 18. storočí a jeho vznik súvisí s rozvojom evanjelickej komunity v Banskej Bystrici. V tej dobe bolo mesto dôležitým obchodným a kultúrnym centrom, a evanjelická cirkev, ktorá bola v tom čase v oblasti silná, sa rozhodla postaviť nový chrám.
Kostol je postavený v klasicistickom štýle, ktorý bol v tej dobe obľúbený, a vyniká svojou jednoduchosťou a eleganciou. Má jednoduchú fasádu s prominentným vstupom, ktorý je zdobený klasickými architektonickými prvkami. Interiér kostola je zariadený s dôrazom na funkčnosť a spiritualitu, s jednoduchým, ale vkusným oltárom a organom.
Evanjelický kostol augsburského vyznania nahradil začiatkom 19. storočia pôvodný, drevený kostol, postavený podľa artikúl, v druhej polovici 17. storočia. Artikulárny kostol bol postavený za vtedajšou Lazovnou bránou. Na jeho stavbu bolo použité dubové drevo a žiadny kovový klinec. Kostol, s pôdorysom v tvare kríža, stál približne 15 metrov severozápadne od súčasného kostola.
O výstavbe nového chrámu z pevného materiálu sa rozhodlo v roku 1799. Nový kostol bol postavený v rokoch 1803 - 1807, nemal však vežu, oltár bol len provizórny a ešte dlho v ňom chýbal organ.
Ten mal zhotoviť majster Michal Podkonický a hotový odovzdať už v roku 1805. No organ ešte nebol hotový ani v roku 1811. Kostol sa nového organu dočkal až po zdĺhavých súdnych prieťahoch. Nakoniec pre kostol zhotovil majster Podkonický organ, pozostávajúci z 20 obmien, 1208 píšťal a troch mechov. Už o necelých 20 rokov ho však nahradil novučičký organ od sliezkej firmy „Bratia Riegerovci“.
Obraz na hlavný oltár, ktorý namaľoval pruský maliar Daege, daroval kostolu pruský kráľ Fridrich Wilhem IV. Ten bol zavesený na nové miesto. Hlavný oltár umiestnili oproti hlavnému vchodu. Vyhotovený je z bielo-modrého žilkovaného mramoru s pobronzovanými podstavcami. Od interiéru je oddelený želenou ozdobnou ohrádkou. Nad oltárnym stolom visí obraz „Večere Pánovej“. Hlavný obraz, lemovaný pozlátenými korintskými stĺpmi, znázorňuje „Krista požehnávajúceho kalich“.
V roku 1883 prešla rekonštrukciou pieskovcová, mramorová kazateľnica so zláteným mramorovým prístreškom. Začiatkom 90. rokov 19. storočia vymenili celú strešnú krytinu, ktorú pre cirkev darovalo mesto. Zároveň sa až do školy a na faru dala vybudovať nová kanalizácia a vodovod a vydláždil sa priestor okolo kostola. Generálna oprava celého kostola sa uskutočnila v roku 1906. Podieľal sa na nej aj maliar Dominik Skutecký.
Za evanjelickým kostolom sa nachádza evanjelický cintorín, ktorý bol založený v 18. storočí. Budova fary bola postavená v roku 1715. V minulosti bola centrom čulého vzdelaneckého života. Žili a pôsobili tu takí velikáni ako Karol Kuzmány, Martin Rázus, či Matej Bel.
Funkcia a Význam
Evanjelický kostol na Lazovnej ulici slúži ako miesto bohoslužieb pre evanjelickú komunitu v Banskej Bystrici. Okrem pravidelných bohoslužieb sa v ňom konajú aj rôzne kultúrne a spoločenské akcie, ako sú koncerty, prednášky či výstavy.
Kostol sa nachádza v blízkosti historického centra Banskej Bystrice, kde sú aj ďalšie významné historické a kultúrne pamiatky, ako je napríklad Námestie SNP, Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského či Múzeum SNP. Kostol je dôležitým duchovným aj kultúrnym centrom pre veriacich aj pre širokú verejnosť.
Prehľad významných osobností spojených s Evanjelickým kostolom v Banskej Bystrici:
| Osobnosť | Pôsobenie |
|---|---|
| Karol Kuzmány | Básnik, spisovateľ a národný dejateľ, ktorý pôsobil na evanjelickej fare. |
| Ján Kollár | Tvorca Slávy dcery, ktorý strávil dva roky v Banskej Bystrici. |
| Martin Rázus | Spisovateľ a politik, ktorého pohreb sa konal v kostole. |
| Matej Bel | Významný slovenský polyhistor, ktorého pôsobenie je spojené s mestom. |
| Ľudovít Štúr | Jeden z vodcov slovenských dobrovoľníkov, ktorý predniesol reč v meste. |
| Božena Němcová | Česká spisovateľka, ktorá prechodne žila v meste. |
| Ján Botto | Štúrovský básnik, ktorý žil na Lazovnej ulici. |
| Dominik Skutecký | Maliar, ktorý sa podieľal na generálnej oprave kostola v roku 1906. |
tags: #banska #bystrica #evanjelicky #kostol #podorys