Kardinál Dominik Duka, vlastným menom Jaroslav Václav Duka, bol jednou z najvýznamnejších osobností katolíckej cirkvi v Českej republike. Jeho život bol plný výziev, od tajného pôsobenia v dominikánskom ráde počas komunistického režimu až po významné funkcie v cirkevnej hierarchii. Tento článok sa zameriava na jeho životopis, diela a prínos pre spoločnosť.

Raný život a vstup do dominikánskeho rádu
Dominik Duka sa narodil 26. apríla 1943 v Hradci Králové. Vyrastal v rodine profesionálneho vojaka, ktorý sa zúčastnil na zahraničnom odboji. V roku 1960 maturoval na Gymnáziu J. K. Tyla. Ďalšie štúdium mu bolo z kádrových dôvodov znemožnené. Pracoval v hradeckej továrni ZVÚ (1960 - 1962) a vyučil sa za strojného zámočníka. Po absolvovaní základnej vojenskej služby bol po dlhých prieťahoch prijatý na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Litoměřiciach v roku 1965.
Dňa 5. januára 1968 tajne vstúpil do dominikánskeho rádu, ktorý bol vtedy v Československu zakázaný a pôsobil ilegálne. Prijal rehoľné meno Dominik. Dňa 6. januára 1969 zložil jednoduché sľuby. Dňa 22. júna 1970 prijal kňazské svätenie z rúk kardinála Štěpána Trochtu a päť rokov pôsobil v duchovnej správe v pohraničných oblastiach pražskej arcidiecézy: Chlum svätej Márie, Jáchymov a Nové Mitrovice (dnes územie Plzeňského biskupstva).
Pôsobenie počas komunistického režimu
V roku 1975 mu bol odňatý „štátny súhlas na duchovnú správu“ a následne pätnásť rokov pracoval ako rysovač v továrni Škoda Plzeň. Intenzívne žil tajný rehoľný život a venoval sa štúdiu. V rokoch 1975 - 1986 pôsobil ako vikár provinciála a zároveň v rokoch 1976 - 1981 ako magister klerikov. Spolupracoval na vytvorení tajného rehoľného študijného centra a organizoval náboženskú činnosť mladej dominikánskej generácie na území Československa. V roku 1979 získal licenciát teológie na Pápežskej teologickej fakulte sv.
V roku 1981 bol odsúdený za „marenie štátneho dozoru nad cirkvami“ podľa § 178 trestného zákona 218/49 Zb. Pätnásť mesiacov bol väznený v Plzni-Boroch za rehoľnú činnosť, organizovanie štúdia dominikánskych klerikov, samizdat a spoluprácu so zahraničím. Vo väzení sa stretol s predstaviteľmi českého disentu, okrem iných aj s Václavom Havlom.

Pôsobenie po roku 1989
V roku 1986 bol Magistrom rádu dominikánov menovaný provinciálom Československej dominikánskej provincie a túto službu vykonával do roku 1998. Po novembri 1989 bol najprv sekretárom a neskôr predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstavených (KVŘP) v Českej republike a viceprezidentom Únie európskych KVŘP (1992 - 1996). Prednášal ako odborný asistent biblistiku na Teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci.
Dňa 6. júna 1998 bol pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za 24. královohradeckého diecézneho biskupa. Nadviazal na veľkorysé aktivity a projekty svojho predchodcu arcibiskupa Karla Otčenáška. Svätého Vojtecha navrhol za tretieho patróna diecézy. Založil Diecézny teologický inštitút a cirkevné gymnázium v Skutči. V roku 2002 zvolal druhý Diecézny eucharistický kongres. Dokončil rekonštrukciu Nového Adalbertina, v ktorého areáli bola vybudovaná nová Biskupská knižnica v salla terrene. Obnovená bola aj historická Biskupská knižnica založená biskupom Trautmannsdorfom. Dňa 10. novembra 2004 vydal nový štatút a menoval nových kanonikov Katedrálnej kapituly pri chráme Svätého Ducha v Hradci Králové.
V rokoch 2000 - 2004 bol podpredsedom Českej biskupskej konferencie. Pápež Ján Pavol II. ho 6. novembra 2004 vymenoval za apoštolského administrátora Litoměřickej diecézy, túto funkciu zastával do 22. V rokoch 2007 - 2008 organizoval oslavy 700. výročia Katedrály Svätého Ducha, ktorým predchádzala rekonštrukcia vitráží a interiéru katedrály. V rokoch 2008 a 2009 inicioval Týždeň vzájomného spoznávania a porozumenia, pastoračnú aktivitu vo veľkých mestách medzi veriacimi naprieč konfesiami i hľadajúcimi. K 1. júlu 2009 založil Diecézny cirkevný súd.
Dňa 13. februára 2010 bol pápežom Benediktom XVI. vymenovaný za 36. pražského arcibiskupa. Pražskú arcidiecézu slávnostne prevzal pri svätej omši v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha 10. apríla 2010. Na svätovojtešskom stolci pôsobil do 13. mája 2022. Je veľkým kancelárom Katolíckej teologickej fakulty UK v Prahe.
Dňa 21. apríla 2010 bol zvolený za predsedu ČBK, túto funkciu zastával dve obdobia. Na slávnosť Zjavenia Pána 6. januára 2012 oznámil pápež Benedikt XVI., že bude 18. februára 2012 na verejnom konzistóriu kreovaný za kardinála. Dňa 9. júla 2016 ho pápež František vymenoval za svojho legáta pre slávnosti v maďarskom Szombathely pri príležitosti 1700. výročia narodenia sv.
Ocenenia a vyznamenania
Je držiteľom mnohých vyznamenaní a ocenení. Dňa 28. októbra 2001 bol prezidentom republiky vyznamenaný Medailou I. stupňa za zásluhy o Českú republiku. Dňa 20. júna 2007 bol vyznamenaný veľkokrížom za zásluhy Pro Piis Meritis Suverénneho vojenského špitálneho rádu sv. Jána v Jeruzaleme, na Rodose a na Malte Českého veľkopriorátu a 24. januára 2013 mu boli udelené insígnie hodnosti Bailiff; stal sa držiteľom Čestného a záslužného veľkokríža toho istého rádu. Dňa 3. júna 2008 bol vyznamenaný ministerkou obrany Českej republiky Záslužným krížom I. stupňa. Z rúk veľvyslanca Francúzska v ČR prevzal 19. septembra 2012 insígnie rytiera Rádu čestnej légie. K rovnakému dátumu mu bol udelený titul Capellanus Generalis Praelatus Magnae Crucis (GCLJ) Vojenského a špitálneho rádu sv. Pri návšteve Arménska v roku 2015 dostal Čestnú medailu Arménskeho národného zhromaždenia Arménskej republiky od jeho predsedu Galusty Sahakyana a Čestnú medailu predsedu vlády Arménskej republiky Hovika Abrahamjana za záujem a podporu pri náprave historických krívd proti tomuto národu. Dňa 12. marca 2016 dostal z rúk prezidenta Poľskej republiky Andrzeja Dudu Komandérsky kríž s hviezdou Rádu za zásluhy o Poľskú republiku.
Titul doctor honoris causa získal 15. novembra 2010 od Univerzity vo švajčiarskom Fribourgu za celoživotné úsilie o slobodu človeka a boj proti totalitnej moci, ako aj za zásluhy vo výchove a formácii rehoľného dorastu. Rovnaký titul mu bol udelený 12. februára 2013 v rodnom meste Univerzitou Hradec Králové za podnet k vzniku odboru „Politológia - latinskoamerické štúdiá“ na tejto univerzite a za prínos pri nadviazaní vedeckej spolupráce Univerzity HK s vysokými školami v Latinskej Amerike. Tretí titul doctor honoris causa získal 16.
Je široko zapojený do spoločenského a kultúrneho života. Je členom Vedeckej rady KTF UK Praha. Dňa 27. apríla 2010 získal čestné občianstvo v rodnom meste Hradec Králové a stal sa laureátom ceny Dr. Františka Ulricha 2010. Od tohto roku je tiež čestným občanom mesta Polná a od roku 2012 čestným občanom obce Libice nad Cidlinou, v rodisku sv.
Literárne diela a publikačná činnosť
Z jeho rozsiahlej bibliografie vynikajú monografie: Zápas o človeka, Úvod do štúdia Svätého písma, Škola vnútornej modlitby, Úvod do teológie. Mimoriadny vedecký význam má jeho autorský podiel a tridsať rokov trvajúca organizačná práca na preklade Jeruzalemskej Biblie do češtiny, ktorá po prvý raz vyšla v roku 2009. V čase neslobody publikoval v samizdate Zahraničné štúdie a články v Sursum.
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria predovšetkým literárne diela z oblasti duchovnej literatúry a náboženstva, ktoré sa zaoberajú témami ako postmoderna filozofia, křesťanství a teológia. Jeho knihy sa zaoberajú duchovnou tematikou a sú oceňované pre svoj hlboký obsah.
Medzi ďalšie významné diela patria:
- Glosy Dominika Duky 2011 - sváteční zamyšlení pražského arcibiskupa nejen nad náboženskými tématy.
- Glosy Dominika Duky 2011.
Kardinál Duka a Slovensko
Český kardinál dobre poznal a mal rád Slovensko. Vojenčinu strávil na Slovensku a bol provinciálom československých dominikánov. Aj v posledných rokoch prijímal pozvania - napr. tento rok bol hlavným celebrantom Národnej púte v Nitre. V Košiciach bol prítomný aj počas návštevy pápeža Františka a v nedeľu 3. októbra 2021 navštívil naše pútnické miesto Obišovce, kde požehnal Pútnicky dom bl. Anny Kolesárovej.
Kardinál mal v najbližšiu sobotu navštíviť opäť Košice pri príležitosti 75-tich narodenín o. R. I. S českým kardinálom Dominikom Dukom sme sa rozprávali o tom, ako si pamätá na pápeža Františka a aký bol život počas konkláve v roku 2013.
Rozhovory a spomienky na pápeža Františka
Emeritný pražský arcibiskup je jediný žijúci človek z česko-slovenského priestoru, ktorý zažil konkláve na vlastnej koži a volil pápeža. V rozhovore približuje, s akými pocitmi odchádzal vtedy do Ríma, podľa čoho sa rozhodoval, ako sa kardináli presúvali medzi Domom svätej Marty, v ktorom počas voľby pápeža bývajú, a Sixtínskou kaplnkou. Český kardinál objasňuje aj to, ako dostal pozvanie na konkláve, ako sa kardináli medzi sebou dorozumievajú i čo robil vo voľnom čase.
Kardinál Duka začal rozhovor s tým, že za pápeža Jána Pavla II. nebolo také napätie v cirkvi ako za pontifikátu Benedikta XVI. Podľa Duku dokázal Ján Pavol II. integrovať určité prvky, aj keď mal odporcov. Kardinál so smiechom dodáva, že pri pápežovi Františkovi niekedy nevedeli, čo bude zajtra. Rozhovor vznikol niekoľko dní pred smrťou pápeža Františka.
Na otázku, či to bolo tým, že bol Juhoameričan, alebo bol viac pastoračný, Duka odpovedal: "Každý má vlastnú charizmu, s ktorou vstupuje do úradu pápeža, svoje nepochybne zohráva aj latinskoamerická mentalita a aj mentalita Spoločnosti Ježišovej. Jezuitský rád je organizovaný v určitej zostupnej a vzostupnej línii. To nie je veľké prekvapenie, ale pri vedení cirkvi razantným spôsobom to môže byť otázka nečitateľnosti. Na druhej strane je v cirkvi veľa predpisov a pápež nám možno ukazoval inú cestu. Aj Ježiš vyčítal farizejom, že sa držia len zákonov a že majú mnoho predpisov."
Keď zvolili kardinála Bergoglia, Duka spomína: "Po zvolení, keď pápež prijme voľbu - lebo ju nemusí prijať -, zvolí si meno. Potom sa odíde prezliecť z kardinálskeho oblečenia do pápežského a nasledujú gratulácie jednotlivých kardinálov. Kedysi sa tomu hovorilo hold. Pre mňa bola vtedy otázka, ako osloviť nového pápeža, čo povedať, čo nehovoriť, a bol tam aj rozmer jazyka."
Ako vnímal prvé kroky pápeža Františka? "Iste, bola tam zvláštnosť, keď sa po voľbe dal na večeru odviezť s nami všetkými. Z Domu svätej Marty do Sixtínskej kaplnky a naspäť nás vozili menšie autobusy, aby sme nemali kontakt s verejnosťou. Vždy keď sme šli na voľbu, obstala nás vatikánska polícia, aby sme sa nemohli s nikým stretnúť. A takto sme šli aj po poslednej voľbe autobusom do Domu svätej Marty a autobusom šiel aj pápež, nie autom, ktoré bolo pre neho pripravené. Na večeru sme čakali dlho, lebo František navštívil kuchyňu a ďalšie inštitúcie v Dome svätej Marty."
Duka hovorí, že určitý šok bol pre kardinálov na druhý deň, lebo nikto nepočítal s tým, že pápež pôjde s nimi na raňajky. Celý druhý deň mali možnosť sa s ním rozprávať. Bol s nimi na raňajkách, obede aj večeri. Vtedy Duku prekvapila ešte jedna vec: prítomnosť kardinálov z Hongkongu, Vietnamu a Taiwanu, ktorí sa medzi sebou bavili po čínsky a ovládali perfektne aj svetové jazyky.
Úmrtie a pohreb
Kardinál zomrel v skorých ranných hodinách v utorok 4. novembra 2025. Duka bol v sobotu (1. 11.) znovu prevezený do Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe, z ktorej ho dva dni predtým prepustili po zhruba mesačnej hospitalizácii.
Pohrebná svätá omša sa uskutoční v sobotu 15. novembra o 11:00 hod. v Katedrále sv. Ľudia sa budú môcť rozlúčiť so zosnulým v kostole Všetkých svätých budúci štvrtok (13. 11.) a piatok (14. 11.) od 12:00 do 18:00. Pohrebná svätá omša sa potom bude konať v sobotu 15. novembra od 11:00. Duka bude pochovaný v hrobke arcibiskupov v katedrále sv.

Tabuľka významných dátumov a udalostí v živote kardinála Duku
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 26. apríla 1943 | Narodenie v Hradci Králové |
| 5. januára 1968 | Tajný vstup do dominikánskeho rádu |
| 22. júna 1970 | Kňazské svätenie |
| 1975 | Odňatie štátneho súhlasu na duchovnú správu |
| 1981 | Uväznenie za marenie štátneho dozoru nad cirkvami |
| 1986 | Menovanie za provinciála Československej dominikánskej provincie |
| 6. júna 1998 | Vymenovanie za královohradeckého diecézneho biskupa |
| 13. februára 2010 | Vymenovanie za pražského arcibiskupa |
| 18. februára 2012 | Kreovaný za kardinála |
| 4. novembra 2025 | Úmrtie |
Život kardinála Dominika Duku bol príkladom statočnosti, oddanosti viere a neúnavnej práce pre spoločnosť. Jeho diela a pôsobenie zanechali trvalý odkaz v českej cirkvi a kultúre.